To je milé. Niekde - tuším v Japonsku či kde, to majú normálne v rámci obednej pauzy na pracovisku - teda tú pauzu majú dlhšiu ako u nás a potom aj idú domov skôr.
Ja si pospím, ak sa dá. Tiež som skončila s výčitkami. A občas, keď si to tak uvedomím, tak odpadnem poobede pri TV a pozerám na to a som skoro v hladine alfa. Horšie je, keď ma chytí spánok o takej 5tej. To pospím aj do 18,30 a potom o 11tej ešte obieham jak kométa po kuchyni 
. Ale dnes by sa mi teda zišlo pospať - Zet sa nám hára a celú noc blavíňala so susedovie psami. Aj som ju chcela dnu dať, len mi začala štekať pri hlave - som ju skoro zaškrtila. Jo! A spím na gauči - pre psa vážení. Tak poobedný spánok si dnes nariaďujem povinne!!! ... teda ak nebude pekne - už by som mohla začať bicykel chystať na sezónu 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chcem ju takú aká je so všetkým, čo k nej patrí....príroda nie je hlúpa a stvorila aj zvieratkám všetko, čo k životu potrebujú a len pre našu ľudskú pohodlnosť ich o to obrať mi nepríde fér. Takže sme v strehu....za pár týždňov nám to vypukne....chystáme sa a neverili by ste ako sme po každej jej epizóde vytešení, že sme to dali a že sme zase o kus silnejší a odolnejší 
V práci si to síce nemôžem dovoliť, ale po práci doma veru áno a aj to využívam. 
Pár rokov dozadu, keby som začala písať s takýmto nadpisom, bolo by to o "ťažkej poobedňajšej nespavosti" nášho syna. Och, tá školka. A jak som mu ja závidela, že si môže zdriemnuť.
Dnes nezávidím, jednoducho si poobede pospím
. V podstate každý deň. Keď sa dá. Nakoľko pracujem z domu, tak sa dá 
.
Len teda, často ma to trápi. Zdá sa mi, že mrhám časom. Že som lenivá. Aj keď to ospravedlňujem zdravotným stavom, aj tak tie výčitky sú.
Bola som tento týždeň na pravidelnej prehliadke u môjho kardiológa. Vždy podebatujeme o mnohých veciach, fakt si na každého pacienta vyhradí čas a venuje mu ho. Tak som spomenula únavu a to, že si musím každý deň pospať.
On je inak bývalý aktívny športovec, športuje dodnes, v podstate každodenne. Je v najlepších rokoch. Dlho sa na mňa díval a potom vyhlásil - "A čo si myslíte, ja keď prídem domov z práce, tak si ľahnem a pospím. Ja sa za to nehanbím."
Tak mi padol kameň zo srdca. Nie je to lenivosť ani nebodaj niečo horšie. Je to proste normálna súčasť dňa. Bodka.
Takže ak aj vy máte podobné problémy, smelo si pospite. Patrí to aj k už spomínanej psychohygiene.