reklama

Poobedňajší spánok

dasa_ , 22. 02. 2019 - 07:18

reklama

Pár rokov dozadu, keby som začala písať s takýmto nadpisom, bolo by to o "ťažkej poobedňajšej nespavosti" nášho syna. Och, tá školka. A jak som mu ja závidela, že si môže zdriemnuť.

Dnes nezávidím, jednoducho si poobede pospím PohodaPohoda. V podstate každý deň. Keď sa dá. Nakoľko pracujem z domu, tak sa dá Veľký úsmev.

Len teda, často ma to trápi. Zdá sa mi, že mrhám časom. Že som lenivá. Aj keď to ospravedlňujem zdravotným stavom, aj tak tie výčitky sú.

Bola som tento týždeň na pravidelnej prehliadke u môjho kardiológa. Vždy podebatujeme o mnohých veciach, fakt si na každého pacienta vyhradí čas a venuje mu ho. Tak som spomenula únavu a to, že si musím každý deň pospať.

On je inak bývalý aktívny športovec, športuje dodnes, v podstate každodenne. Je v najlepších rokoch. Dlho sa na mňa díval a potom vyhlásil - "A čo si myslíte, ja keď prídem domov z práce, tak si ľahnem a pospím. Ja sa za to nehanbím."

Tak mi padol kameň zo srdca. Nie je to lenivosť ani nebodaj niečo horšie. Je to proste normálna súčasť dňa. Bodka.

Takže ak aj vy máte podobné problémy, smelo si pospite. Patrí to aj k už spomínanej psychohygiene.

 


reklama


reklama

balalajka, Pi, 22. 02. 2019 - 08:10

To je milé. Niekde - tuším v Japonsku či kde, to majú normálne v rámci obednej pauzy na pracovisku - teda tú pauzu majú dlhšiu ako u nás a potom aj idú domov skôr.

Ja si pospím, ak sa dá. Tiež som skončila s výčitkami. A občas, keď si to tak uvedomím, tak odpadnem poobede pri TV a pozerám na to a som skoro v hladine alfa. Horšie je, keď ma chytí spánok o takej 5tej. To pospím aj do 18,30 a potom o 11tej ešte obieham jak kométa po kuchyni Chichocem sa. Ale dnes by sa mi teda zišlo pospať - Zet sa nám hára a celú noc blavíňala so susedovie psami. Aj som ju chcela dnu dať, len mi začala štekať pri hlave - som ju skoro zaškrtila. Jo! A spím na gauči - pre psa vážení. Tak poobedný spánok si dnes nariaďujem povinne!!! ... teda ak nebude pekne - už by som mohla začať bicykel chystať na sezónu Hambím saTlieskam

dasa_, Pi, 22. 02. 2019 - 08:34

Jááj, s háraním si ešte užiješ :D My nemáme, ale sestra má krásavicu. A tak psy striehli, v noci sa bili pod oknami. Používali rôzne úskoky, len, aby sa nebadane dostali. Jeden sa potajme vplýžil do garáže, ďalší preskakoval ploty... No, keď to nemám doma, tak kopec zábavy by som povedala :) 

Fotka je ukážka, ako to dopadne, keď neustriehneš Veľký úsmevVeľký úsmevPohoda

balalajka, Pi, 22. 02. 2019 - 08:41

No čo ti poviem. Na jeseň som po 23 dňoch si povedala, že dám vykastrovať. Do mesiaca, kedy sme mali ísť, sme riešili už Vianoce a nejak spomienkový optimizmus, že však to nebolo také zléééé Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe ... uvidíme, či ustriehneme. Ale v apríli ide k veterinárovi a basta! A ako sa poznám, zas ma to prejde. Chichocem sa

Inak - hrozne sa mení nátura tej feny. To aj my ženy sme také hnusné? Prekvapenie

M.á.r.i.a, Pi, 22. 02. 2019 - 10:43

A ešte počkaj keď na Teba hodí oči, že je kotná.... takú héérečku si nežila Váľam sa od smiechu po podlahe, to sú zážitky.

Kamila, Pi, 22. 02. 2019 - 09:18

Joj aké sú rozkošné Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe ďakovaty bohu, že našich 6 mačiek je sterilizovaných, čo robí kocúr po dedine už neriešim. Hambím sa

Evka1223, Pi, 22. 02. 2019 - 20:03

Naša hára celkom pokojne....akurát beháme kolem domu a záhrady a upchávame všetky možné prístupy (veľkosti myšacej diery) do jej teritória, pretože to aký minipidi otvor dokáže prekonať pes mužského pohlavia som neverila, kým som nezažila Veľký úsmev Ona sa nechá pokojne zatvoriť aj na celý deň, len aby mala od nich pokoj. Lezú jej na nervy. Je to dáma. Horšie je to potom....máva falošnú brezosť a vtedy je s ňou na nevydržanie. Nechce byť sama,  pchá sa mi až do postele, znáša si veci a buduje hniezdo, nechce vôbec žrať.....narieka až mi srdce aj nervy trhá....potom prejde do apatie. Trvá to 2 týždne a je to fakt husté....ale vydržíme, lebo iné na výber nemáme. Myslela som si, že keď ju raz necháme vrhnúť, bude lepšie a prejde ju to. Neprešlo! Nechcem ju dať sterilizovať, lebo to psíka úplne zmení....stratí akoby svoju identitu a to nechcem. Je živá (mimo tých svojich dní), bystrá, inteligentná, chytrá....no proste madam Mrkám Chcem ju takú aká je so všetkým, čo k nej patrí....príroda nie je hlúpa a stvorila aj zvieratkám všetko, čo k životu potrebujú a len pre našu ľudskú pohodlnosť ich o to obrať mi nepríde fér. Takže sme v strehu....za pár týždňov nám to vypukne....chystáme sa a neverili by ste ako sme po každej jej epizóde vytešení, že sme to dali a že sme zase o kus silnejší a odolnejší Veľký úsmev

Kamila, Pi, 22. 02. 2019 - 15:48

Poobede nespím, ale  .... moje nepoužiteľné rána, dospávam, kedy sa dá, občas kedykoľvek v priebehu dňa, keď na mňa doľahne kríza, že ozaj  nič  ...

Evka1223, Pi, 22. 02. 2019 - 18:13

A ja si veru tiež pospím/zdriemnem, keď cítim potrebu. Dievčatá, robím si takú súkromnú štatistiku ohľadom spánok verzus dožitý vek a takmer na 99% mi vychádza, že ľudia, ktorí aj keď tvrdo pracovali, dožili sa pomerne vyššieho veku keď si dopriali popoludňajší spánok. Moja stará mama s matkinej strany všetkých takýchto "sedmospáčov" označovala za lenivcov a aj keby mala odpadnúť, nezdriemla si....silila a silila...čas zmysluplne využívala na niečo užitočné ako - podľa nej - na daromné vyspávanie....a dožila sa úbohých 62 rokov. Jej svokra, teda moja prababička bola pravý opak a umrela ako 90-ročná.  A tých prípadov mám na desiatky.....takže u mňa žiadne výčitky a keď sa dá, pekne si doprajem spánok. Fakt mi stačí pár minút, polhoďka a fičím ďalej. Keby som sa mala premáhať a ešte aj výčitkami umárať....len na zdraví sa mi to vymstí Úsmev  V práci si to síce nemôžem dovoliť, ale po práci doma veru áno a aj to využívam. 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama