No prvé čo ma napadlo že asi je až taký "blázon" ak nedokáže vyhľadať odbornú pomoc...a ak si tvoja kamarátka myslí, že ku psychiatrom chodia blázni tak je na veľkom omyle...A keď sa jej narodí dieťatko a bude plakať a plakať a plakať tak ho schytí a tiež bude biť hlava nehlava? Určite je potrebné aby vyhľadala odbornú pomoc...my jej tu zrejme nepomôžeme svojimi radami...
poradila si jej dobre..ale to musí sama chcieť
neviem ako sa u nej kategorizujú chorí- blázni...ďalšia kategória-až takí blázni a až až takí blázni
musí zvážiť sama, je to prvorodička
myslím, že pôrod a materstvo prinesú ďalšie stresy...ako je schopna kamoška to zvládať...
stoj pri nej...ale rozhodnutie je na nej
Som pri nej, no je ďaleko tak si občas voláme. Bojí sa, že keby išla k psychiatrovi tak by jej zobrali dieťa. Vlastne mám s toho všetkého zmätok. Nevie ako ďaleko to dôjde no dúfam, že neublíži svojmu drobcovi.
Žiadnej žene nezoberú dieťa ak sa lieči na pychiatrii. Skôr sa jej to môže stať ak by v amoku ublížila svojmu dieťatku...
Na začiatok nech si nájde psychologa, to znie trosku miernejsie, a v tehotenstve aj tak potrebuje predovsetkym jeho pomoc, lieky budu zrejme az posledne riesenie. Je velke riziko poporodnej depresie a to uz nie je sranda, co sa v takychto chvilach moze prihodit. Odkial je tvoja kamoska, v Kosiciach poznam jednu fantasticku psychologicku, aj ked ma trochu dlhsie cakacie doby urcite sa oplati ist k nej. Jednoznacne vsak potrebuje odbornu pomoc.
Nie je z Košíc. A keby som ju "dokopala" na takú návštevu tak je otázne, či by doktorovi povedala pravdu. Pretože ako my sama povedala veľmi sa za to hanbí a štve ju to. Tak ten doktor by musel byť asi jasnovidec, aby pochopil s akým problémom prišla. Musí sa jednoducho prekonať a odhodlať.
že nieje až taký blázon si isto hovorila aj tá čo zabila svojho štvorročného synčeka, lebo si myslela že je to netvor.....schizofrénia je sviňa, a hormóny tiež, ak je to teraz takto, čo urobí po pôrode? keď jej tie hormóny zasa len budú lietať hore dole....s tým nieje sranda, mamina kamoška skoro utopila svoje dvojtýždňové chlapča, len preto lebo ona chcela dievča....ešte šťastie že prišiel domov nečakane jej muž....takže - rýchlo odborníkovy....alebo ešte lepšie, zbehni za psychiatrom ty, porozprávaj mu o nej a povedz že čo máš robiť....snáď na niečo spolu prídete a nakoniec ju k tomu presvedčíš
He he tak to som potom aj ja blazon, lebo som presla rukami psychologov aj psychiatrov 
.
Ale tu prestavaju zarty. Po prve ona si musi uvedomit, ze ma problem. Po druhe musi sa sama rozhodnut, ze ten problem treba riesit.
Mozes jej v tom pomoct. Ked ste kamaratky snad na teba da. No v kazdom pripade bude lepsie ak svoj problem vyriesi pred porodom. Lebo ako uz dievcata povedali, po porode to urcite bude tazsie (a moze to mat zavaznejsie nasledky).
Skus jej vysvetlit, ze ked to nie je ochotna spravit pre seba - nech to urobi pre svoje dietatko. Nech sa nauci zvladat svoj hnev. S tym jej ten psycholog moze pomoct a ona bude tiez kludnejsia ked bude mat svoje pocity pod kontrolou.
drzim placeky 
myslim ze je relativne pripustne prudsie hodit tanier do drezu ked niekto hodi zas volaku nevinnu poznamocku, alebo si aj zakricat do vankusa ci vyletiet slovne na ineho. no ked si takto v skrytosti sama ublizuje, to mas pravdu, ze sa o nu i buduceho potomka obavas. 
mozno to ako jej to povies ... "byt maminou je narocne, vynervovany clovek potrebuje kazdy jeden kusocek svojho sebaovladania." - nezbit dieta v navale zlosti, nehodit po inom cloveku predmet ked len rype a rype - a to sa teda matky napocuvaju toho rypania od inych az az, sak to pozname. zodpovednost za babo je velke vypatie a neviem ci sa vobec da pri nom adekvatne oddychnut - neda sa spoliehat ze jej sebaovladanie sa zmobilizuje samo
No tak ja som sa s niecim podobnym stretla...Preto si myslim,treba to naozaj riesit,pretoze ak je naozaj nervak,ublizuje si,ako si pisala...je velmi velke riziko,ze bude ublizovat svojmu dietatku.Materstvo,poznate to dievcata,je aj o trpezlivosti,nase male"potvorky"vedia tiez riadne pozlostit.Nechcem ale prehanat velmi,zena o ktorej ja viem,mala tiez podobne problemy sama zo sebou...ked sa stala matkou-2 deti,prejavovala sa v nej agresia,v podstate fizicky tyrala svoje deti...Je to minulost,ale tie deti doteraz spomynaju na svoju matku,detstvo so slzami v ociach.Ale nechcem prehanat,nehovorim ze aj ona takato bude.Ale treba byt v strehu.Ak si jedina ktora o tom vie,pokus sa jej pomost.Asi vela s nou rozpravaj,pokus sa ju presvedcit,aby sa zdvoverila lekarovi,samozrejem psychologovi.Alebo ak poznas jej mamzela,rodinu,naznac im ze potrebuje pomoc lekarsku.Ja by som to riesila asi takto,kedze z niecim podobnym som sa uz stretla,len skoda ze to uz bolo neskoro...
Alebo aj ako hovori Alia,vyhladaj ty jej lekara-gynekologa,alebo aj obvodneho a povedz mu o tom,alebo psychologovi nech ti poradi ako s nou komunikovat,aby bola pod lekarskym dohladom psychologa.Dufam ze sa ti podari nieco poriesit.Mna taketo veci velmi zranuju,pretoze deti su nevinne,strasne ma boli na srdiecku ak pocujem ,ze sa ublizuje detom a od vlastnych matiek...nechapem...
Ja by som išla za psychológom, len neviem kde ho presne hľadať. A ak by som ho našla tak by určite povedal, že ona musí vyhľadať obdornu pomoc. Určite sa nedá liečiť cez tretiu osobu.
Asi to poviem jej manželovi, no mám strach, že to bude brať odo mňa ako zradu. Ako my sama povedala: Vieš, ja som v pohode len keď ma niečo "naserie" (sorry za výraz) tak som zlá. A stále si hovorím, že to zvládnem a cvokár je len pre bláznov.
Skúsim to naznačiť jej manželovi, že niečo nie je v poriadku ale asi prídem o kamošku. No budem mať aspoň istotu, že ten malý drobček sa narodí.
Ktovie, ci to uz jej muz nevie. Ak ma problem so sebaovladanim, musel to predsa postrehnut, nie? Aspon sa mozete spolu poradit, co dalej.
Vieš, ak to aj postrehol, tak len to, že niekedy v návale zlosti zvýši hlas alebo niečo buchne o stôl. Verím tomu, že pred ním sa trošku krotí. Ako sama povedala, on vie o tom, že je nervák, no nevie že až taký. Snaží sa to pred ním skryť, aby ju nezavreli do blázinca.
Mám v tom zmätok. Možno skúsim na začiatok niekoho vyhľadať, aby my poradil ako to čo najšetrnejšie povedať jej rodine, aby som veľmi neublížila jednej či druhej strane.
...zdá sa, že všetkým nám je jasné, že dotyčná potrebuje odbornú pomoc. Ale je svojprávna, takže sa musí rozhodnúť sama. Asi by som sa snažila hľadať a podsúvať jej a taktiež jej rodine rúzne info o ženách a psycho problémoch a riešeniach. Je naozaj veľa psycho problémov. Niektoré sa ani v tehotenstve nedajú ináč zvládnuť, len liekmi. Mám jednu veľmi blízku osobu, ktorá navštevuje nielen psychológa, ale aj psychiatra. Je tehotná, no musí brať aj lieky, pretože bez nich by to nezvládla. Samozrejme, že predtým, než otehotnel, sa o to pokúsila. Ale nebolo to dobré. Trpela. Po konzultácii s rôznymi lekármi, aj s nejakou psychiatričkou z prahy, ktorá sa špecializuje na tehotné s psychickými poruchami, opäť berie lieky a je v pohode. Dieťa je zatiaľ OK. Podľa dotyčnej psychiatričky, nie je žiadna štatistika, ktorá by dokázala,že dôsledkom liekov sú poškodené deti. Jednoducho by si to ako jej priateľka, nemala vzdať a rozprávať sa s ňou o tom. Nájsť slabé miesto a spôsob ako na ňu. Byť tak trochu psychológom. Držím ti palce.
Aj ked psycholog ti povie,ze ona musi prist sama k nemu,tak ho popytaj nech ti poradi ako s nou komunikovat,kedze o probleme vies,ona si mysli ze je "v pohode"nepotrebuje lekarsku pomoc,ako ju presvedcit,aby za lekarom sla.Mozno stratis kamosku,ale vlastne jej tym pomozes a chlavne pomozes nevinnemu-dietatko v jej brusku.Hmm...manzel vie ze je nervacka,ale zakryva pred nim ze az taka...Takze je si vedoma toho,ze kona cosi co nieje v poriadku.To je nebezpecna situacia,moze tzv.skryte ublizovat svojmu dietatku,tak aby to manzel nevidel a potom by sa tzv.agresia obratila proti dietatku-myslim tym huckala by asi aj muza,ze to dietatko je na vine,ze je taka nervacka.Ta"zena"o ktorej som pisala,takto zneuzivala svoje deti,bola "skvela"herecka,jej muz veril viacej jej ako svojim tyranym detom.No dufam,ze ta tvoja znama az v takom stadiu nieje,alebo sa nedostane tak daleko,si na dobrej ceste,ze jej chces pomost a hlavne jed drobcekovi.
ja k tomu poviem iba tolko, ze navonok tiez nevyzeram ako blazon, ale pritom som sa pristihla pri tom ako ublizujem svojmu dietatu a keby ma nezastavila nejaka vyssia moc tak asi ho zaskrtim... nenechaj ju dospiet az do takehoto stadia, aby si to potom denno denne vycitala ze v sebe toho "blazna" nevidela
Ahojte.
alebo sa bije po hlave. Bojím sa, aby neublížila svojmu pokladu čo nosí pod srdcom. Povedala, som jej nech navštívy psychiatra. No vysmiala ma, že nie je až taký blázon. Ináč je v pohode no nervák. Ak to takto pôjde ďalej tak to prenesia aj na svoje dieťa.
pretože jej neviem pomôcť. Bojím sa, aby jej v hlave nepraskla od toľkých nárazov nejaká cievka alebo si inak neublížila. 
Potrebujem radu pre moju kamošku. Včera som sa dozvedela niečo čo z jej okolia nikto nevie. Vlastne ani mne by to nepovedala priamo do očí, ešte šťastie, že sme spolu telefonovali. Ide o to, že čaká bábätko (je to super) no ubližuje si. Keď chytí amok alebo ako sa to volá tak je schopná otrieskať si hlavu o stenu.
Stretli ste sa už z niečim takým??? Som s toho
Prosím pomôôôôôôôôôôžte.