Už ste boli niekedy také zúfalé zo svojich deti, že ste mali pocit, že viac sa už nedá, ani vydržať ani zvládnuť? A že by ste najradšej všetkých … ? Ja áno a veľmi často.
Mamou troch detí som už dosť dlho, Kristínka má 12 rokov, Matúš 10 a Jakub oslávi o chvíľu siedme narodeniny. Pre rôzne príčiny, lepšie aj horšie som ešte stále doma. (Najnovším dôvodom je štvrté dieťa, dvojmesačná Martinka.) Za túto dobu som si už naozaj mohla zvyknúť na moje zlaté ratolesti, a keďže nemám inú prácu, mala by som mať aj dostatok energie na zvládnutie každodenných rodičovských radostí. Ale nie, na moje deti som ešte stále nedorástla.
Začína sa to nevinne. Len čo Matúš dôjde zo školy spustí: “Ja som hladný, ja chcem mať dnes sladké. Ja musím mať dnes sladké. Včera som nemal sladké. Ja bez sladkého neprežijem”. Manžel odchádza na služobnú cestu, ale nezabudne pripomenúť “Žiadne sladké im netreba, neviem prečo ich v tom podporuješ, stačí raz do týždňa.” Skúste to vysvetliť mne a mojim deťom, aspoň Matúšovi. Už teraz som vytočená a desí ma predstava ako vydržím do večera.
Chvíľu je kľud, ako temné ticho pred búrkou, ale len chvíľu kým si napíšu úlohy, potom vyliezajú zo svojich brlohov a začínajú sa vzájomné strety. Prečo neexistujú súdy, ktoré by zakazovali deťom priblížiť sa k sebe na vzdialenosť menšiu ako 4 metre. Ani to by asi nepomohlo, sú ešte slovné zbrane a tie sú občas účinnejšie ako tie ručné.
Stačí jeden konflikt, ktorý rozpúta živelnú pohromu s nedoziernymi následkami. Dvaja starší sa naťahujú pri počítači a končí sa to bitkou a hurónskym revom. Samozrejme, ten čo sa bije je Matúš, lebo ho ostatní provokujú a tá čo kričí je Kristínka, lebo on ju týra, ruku jej dolámal a ona ho vôbec nezlostila. O chvíľu už kričím aj ja. Moja krásavica plače ešte viac, lebo ju vôbec nechápem a vôbec jej neverím. A na svete sú dve besné fúrie. Ktorá sa skôr ukľudní? Nikto nevie. A Matúš, ten ktorý sa o konflikt zapríčinil možno väčšou mierou, je z toho von, lebo je ticho a niekde zalezie.
Akoby to vôbec nestačilo pridá sa ešte Jakub “Ja chcem pozerať Milionára, a budem,
a budem!” A keď ako tak zrušíme Milionára, začne ako pokazený gramofón opakovať dokolečka: “Kto sa bude so mnou hrať?” No kto sa s ním bude ešte chvíľu hrať, keď v dome sú už len traja besní?
Ako sa dá takýto kolotoč zastaviť? Učím sa veľmi pomaly, že musím ísť k deťom, nie pred nimi utekať. Pri Kubkovi to pomáha. Keď som si k nemu na chvíľu sadla a stačilo len, že som s ním bola, trochu sa pohral a spať už šiel bez problémov. Ešte sa mi poďakoval, že som sa s ním hrala. Zaslúžim si jeden červený bod.
Čo s tými dvoma? Len tajne dúfam, že Kristínka neskončí pri svojich svetabôľoch, lebo na tie už naozaj nemám sily. Ešteže chcú o deviatej pozerať Magazín super star, aspoň majú dôvod trochu krotiť svoje vášne a ja, sice škaredý, ale predsa argument na vydieranie.
O takom čase sa už na nič rozumnejšie nezmôžem. Len dobrú noc a sladké sníčky, nech spia aby som sa mohla nadýchnúť a nezadusiť.
Kamka... aj u nas je to tak. Obcas im zakazem sa k sebe priblizovat. Celkom to zabera, presne vtedy chcu byt spolu. Tak sa snazia byt kludni. Ale inak je to sodoma gomora. Piskot, vreskot, krik, smiech, hulakanie, prekrikovanie, bitky a slovne suboje... ako keby boli v dome tri male deti.
A obcas stado slonov.