Ako sa (ne)stať buldozeristom

Dopredu upozorňujem ctené čitateľky a ctených čitateľov, že môj článok nemá vôbec nič spoločné s povolaním buldozeristu, ktoré si nesmierne vážim.

Nebudem prvý a ani posledný, ak použijem osvedčené klišé, že v našej spoločnosti nie je niečo v poriadku alebo povedané slovami dramatika „niečo je zhnité v štáte dánskom“, v našom prípade „slovenskom“.

Príbeh o buldozéroch
V poslednej dobe som si všimol zaujímavý úkaz. Na cestách sa nám začali hromadiť rôzne nadrozmerné autá. Nejedná sa však iba o terénne vozidlá, ale o všetky značky a typy veľkých a drahých áut, ktoré vonkoncom nemusia byť iba terénne. Rozhodol som sa, že im dám súhrnný názov „buldozéry“ a ich majiteľov nazvem „buldozeristami“. Ako som už naznačil, túto zaujímavú kategóriu áut spájajú dve veci: sú veľké a drahé! Ďalšou zaujímavosťou na nich je aj to, že ešte donedávna sme mohli na podobných vozidlách vidieť iba všelijakých mafiánov, rýchlo zbohatlíkov, politikov, mediálne hviezdy resp. úspešných manažérov. To sa však zmenilo a dnes sa na „buldozéri“ vozí kde kto.

Kupujeme naozaj to, čo potrebujeme?
Americký ekonóm George Akerlof napísal: „Kapitalizmus automaticky neprodukuje to, čo ľudia potrebujú; produkuje to, o čom si ľudia myslia, že to potrebujú.“
Je odpoveďou na otázku nárastu týchto nadrozmerných áut skutočnosť, že ako spotrebitelia sa správame pri nakupovaní iracionálne a nákupné rozhodnutia realizujeme na základe našich pudov, nie na základe racionálneho uvažovania? Skúste sa zamyslieť nad odpoveďou.
Tiež si myslíte, že áno?
Prečo by sme inak kupovali auto, na ktoré nemáme dostatok finančných prostriedkov a musíme sa kvôli tejto kúpe zadlžiť? Prečo by sme kupovali autá, ktoré nám vytiahnu z vrecka viac prostriedkov v podobe zvýšenej spotreby, či vyššieho poistenia? Prečo by sme inak kupovali autá, ktoré ešte viac znečisťujú životné prostredie?
Tak ako to teda je? Je na vine naše „podvedomie“, nie my? Také ľahké to zasa mať nebudeme a zo zodpovednosti sa nevyzlečieme. Mnohé naše nákupné rozhodnutia sú učinené pri plnom vedomí, s malým dodatkom, že naše preferencie, túžby, žiadosti a tým i rozhodnutia sú z veľkej časti ovplyvňované mnohými ďalšími činiteľmi ako genetické dispozície, výchova, médiá, reklama, najbližšie okolie a ďalšie.
Na bližšie dokreslenie uvediem príklad z vlastnej skúsenosti.

Racionálne verzus pudové
Nedávno sa mi stalo, že som na parkovisku pri istom supermarkete zbadal nové auto značky XY aj s reklamou na boku vozidla, ktorá uvádzala cenu tohto vozidla 9,000 euro. V tomčase som mal v pláne kúpiť ojazdený automobil v hodnote cca 3,000 euro. Čo myslíte, aká myšlienka sa mi ako prvá prehnala hlavou? „To je predsa super cena za nové auto – čo tak kúpiť práve takéto auto?!“ Až niekde za tým sa mi aktivovala aj ďalšia otázka a to: „Kde by som vzal tých zvyšných 6,000 euro, ktoré som pôvodne ani neplánoval do auta vraziť?“.
Nasledovala ďalšia otázka a to: „Potrebujem vôbec toto auto?“. Našťastie sa mi podarilo zodpovedať na všetky tri otázky v priebehu niekoľkých sekúnd k mojej „racionálnej“ spokojnosti, avšak priznám sa, že nie vždy to dokážem „uhrať“ racionálne a dovolím si to isté povedať aj o zvyšku spotrebiteľskej populácie.
Ak by som neodolal a predsa sa rozhodol pre kúpu tohto vozidla, ktoré naozaj nebolo vonkoncom až také drahé, tak by som musel vyriešiť ďalšiu dilemu, a to odkiaľ by som na to zobral.
Tu prichádzame k zodpovedaniu otázky „prečo sa v poslednej dobe tak rozrástol počet „buldozeristov“.
BOL BY SOM NÚTENÝ SA ZADLŽIŤ A ZOBRAŤ SI ÚVER.

Potrebujem to?
Aké ponaučenie z toho teda vyplýva?
V prvom rade namiesto položenej otázky „môžem si to dovoliť?“ bez ohľadu na to aká je odpoveď, by sme si mali položiť otázku „POTREBUJEM TO?“.
V druhom rade, ako je možné vidieť na mojom príklade, je treba zdôrazniť, že „buldozeristami“ sa nestávajú iba tí spotrebitelia, ktorí nakupujú veľké autá, ale takisto všetci tí, ktorí nakupujú veci (či sa už jedná o autá alebo nie), ktoré v skutočnosti nepotrebujú. Príspevok k hromadeniu odpadu nie je vôbec zanedbateľný.
Znejú tieto slová možno príliš naivne alebo utopisticky?
Možno, avšak podľa mňa je naivné a utopistické myslieť si, že naše deti a potomkovia sa budú mať na tejto planéte lepšie.

autor článku
Marek Sádovský
Vyštudoval Fakultu ekonomiky a manažmentu na SPU v Nitre. Osem rokov pôsobil na riadiacich pozíciách v maloobchode.