Už poznám ten moment, keď sa na mňa zadíva pohľadom Sokratovho/-esovho žiaka a v tóne jeho hlasu vycítim, že zasa bude nasledovať nejaká záludná, puberťácka otázka. Záludná preto, lebo naši potomkovia čakajú, ako v tej slepej uličke my, rodičia, zareagujeme. Či rozvinieme diskusiu na tému nesmrteľnosti chrústa alebo kapitulujeme vopred. Tá včerajšia hádanka sa mi však napodiv okamžite zapáčila.