Slovensko

Svätý Anton alebo  Antol nikdy nebol mojim vysneným cieľom. Predsa len, predstava poľovného kaštieľa plného vypchatých zvierat ma vôbec nelákala.

Nuž ale cesta do blízkej Banskej Štiavnice rozhodla. Svätý Anton je len na skok. Naviac je spojený so starými rodmi Coburgovcom a Koháry a tento úsek histórie ma celkom zaujíma.  Fotografii žiaľ nemám veľa, vo vnútri nebolo dovolené fotografovať.

 Viackrát sme sa ocitli v okolí Levíc ale nikdy sme si nenaplánovali cestu tak, aby sme mohli navštíviť tento unikát. Veď čo by dnes mnohí dali za také nízkoenergetické obydlie. Žiadne vykurovanie, žiadne chladenie a konštantná teplota celý rok. Niekde okolo 20 stupňov. Ani chladno, ani horúco. Priam energetický ideál.

Aj na hrade Vinné, či Vinianskom hrade? sme už boli voľakedy veľmi dávno. Ostali nám spomienky, len na nejaké symbolické ruiny. Keď som si však pozerala nové zábery z miesta, kam som plánovala výlet, vyzeralo to akosi inak. Už sme s drahým riešili, či nás pamäť klame, či... Ukázalo sa, že neklame, ale...

Na hrad Vinné sme sa vybrali od Vinianského jazera. Cca 1,5 hodinová prechádzka viedla chvíľu lesom, neskôr starou asfaltkou a v závere lesným chodníkom.

Už dávnejšie som zachytila, že na juhovýchode Slovenska spravili novú vyhliadkovú vežu v tvare suda. Došlo mi, že zrejme vo vinohradníckej lokalite. Len dlho som nemala predstavu, kde vlastne.