V prvom rade pekne ďakujem za skvelé privítanie po dĺlllhom neblogerskom čase na naničmame.
Len kukám, že asi ste už vyminuli všetko miesto, bo ako som po takmer hodine poslala svoj (samozrejme nezálohovaný) hooooodne dlhý príspevok, tak to stránka neuniesla a padla niekam do vôd nedozerného internetu a mne sa aj môj skvelý blog potopil ako Titanik.
Dobrý deň. Potrebovala by som súrne poradiť pretože moja kamarátka je na dne a ja neviem ako jej mám pomôcť, kedže s takým niečim nemám žiadnu skúsenosť.
Napísala som to pôvodne ako príspevok do diskusie čo založila Kamila.
Ale ja asi naozaj potrebujem pomôcť.
Ja neviem či je to moje vymýšľanie abo čo...neviem...ale ja naozaj nechcem nový školský rok....ja nevem ako sa nakopnúť.musím a chcem ťahať synka....ale pred tým prosím potiahnite mňa...
...do prkínka, koniec prázdnin a ja som ešte chcela ..., do prkínka ani neviem čo všetko som to chcela, ale viem na 100 %, že som to nestihla a za pár dní zas budem musieť chystať tie desiaty do školy.
Prípadne taký ten pocit, že teším sa na dovolenku, prežijem všetky tie nenávidené útrapy s balením a chystaním, len aby som nič nezabudla, konečne som na mieste určenia a bum .... PMS ako vyšité a otrávený pubertiak k tomu.
Vždy na začiatku prázdnin chytám paniku. Dom plný detí, variť treba, riešiť večné nepokoje, najmladšej vymýšľať kultúrny program, aby sme všetci pri plnom zdaví prázdniny dožili ... a popritom sa snažiť pracovať. Keď sa pridajú horúčavy, balenie, vybaľovanie pranie a dookola to isté ...
na zaciatok chcem povedat, len tolko...som hrda na to, ze som Slovenka a mam slovensku zem velmi rada...ale v nedelu som sa za nas narod zarabajuci hlboko v dusicke hambila. Este chcem poznamenat, ze to je moj nazor...a mozno vy sa stretavate s inym pristupom ale u nas je to jednoducho tak...
