Všetko sa to začalo v jeden krásny septembrový večer, keď sme sa stretli v parku. Zoznámila ma s ním kamarátka, aj keď som ho z videnia poznala, ale nikdy by ma nenapadlo, že tento večer zmení môj život. Zmení v krásnejší. Ráno som sa zobudila, prihlásila na internet a našla rpčku od neho, od jara875.
Keď som bola druháčka na strednej škole, išli sme "povinne" na lyžiarsky výcvik. Konal sa v Mlynkách. Samozrejme my, čisto dievčenská škola sme mali iba inštruktorov (rozumej-chlapov). Ale najkrajší, najmocnejší, no proste naj bol jeden jediný, prezývkou bol "Maco", už ani neviem ako sa volal. Pri výške pomaly 2 metre vážil iste aj 100 kg, preto tá prezývka. Všetkým babám sa páčil, všetky sa modlili, aby patrili do jeho družstva.
Mala som prudkých 17 a intenzívne som prežívala svoju tanečnú ...
Boli sme dievčenská škola a sparing partnerov nám robili chalani zo strednej vojenskej školy.
( tento fakt je na nejeden samostatný blog, o tom - možno - potom )
Do kolien som šla vtedy z nášho "učiteľa tanca" .
Waaaaaaaau !
Je pol siedmej ráno. Ulica pomaly ožíva. Rýchlo prebehnem sídliskom. Začína ubúdať panelákov a domov. Vchádzam na cestu lemovanú krátkou alejou. Všetko okolo stíchlo. Počuť iba vŕzgajúci sneh pod nohami. Opakuje sa rytmicky, ako tlkot srdca. Krok za krokom. Všimli ste si, že skoro ráno - kým ešte nie je slnko na obzore - hrá nebo farbami dúhy ? Ružová, oranžová, žltá, zelenkavá, modrá, modrofialová...
ani neviem kde mam začať,,,som matka skoro ročnej dcerky,myslela som si že aj šťastne vydata,ale v poslednom čase mi ide všetko na nervy,sme spolu 3roky,,za ten čas som si už zvykla na iste spravanie sa mojho muža ku mne a preto som teraz na važkach čo sa deje,,je iny,,aby ste pochopili pracuje v zahraniči,čiže mesiac je preč-tyžden doma,vždy sme sa na seba tešili,odkedy mame m
Musim sa priznat, aj ked velmi nerada, ale ja som od malicka bola velmi zatazena na muzov. Mozno to bolo tym, ze mamu prepustili tri dni po porode domov a dostala silnu anginu s vysokymi teplotami, takze som nemohla pri nej byt. Vetci sa doma smiali, ze mna odkojil otec!
Ach áno, láska... Nekonečná téma nekonečných túžob, ilúzií a snov... Zvláštne, koľko má foriem, podôb, chutí... Tisíc osudov - tisíc príbehov, a pritom je to stále ONA. Taká prostá, čistá a jednoduchá... Rokmi sa tvaruje, dozrieva, mení. Ako aj my.
)
