Ja viem, v čase diet a zdravého stravovania sa rezeň nejedáva
Poznám ľudí, čo jedia rezeň zásadne iba s rezňom. Naozaj som to na vlastné oči videla. Všetko ostatné je vraj zelenina a tú neznášajú.
Doma sme jedli rezeň vždy iba so zemiakmi. Tie boli domáce a tak sa jedli v podstate ku všetkému. Lebo boli zadarmo. Obyčajný rezeň sa jedol so zemiakovou kašou. Slávnostný rezeň so šalátom.
So svokrovcami síce nebývame, ale sme v pravidelnom styku. A zrejme začína prichádzať doba, keď sa budeme musieť o nich začať aj viac starať.
Svokor má cez 80. Dlho to bolo všelijak, tuhý fajčiar, alkoholik. Z alkoholu sa dostal pred cca 30 rokmi, odvtedy ani kvapka. Cigarety ukončil zo dna na deň pred 10 rokmi. Začali sa hlásiť choroby, tak prestal.
Postupne sa vekom tie choroby pridružovali. Zatiaľ je relatívne samostatný, ale podľa lekárskych správ je vidieť, že choroby napredujú.
Dnešná trasa je vhodná aj pre cestné bicykle, celá je po asfalte.
Prvá časť cesty vedie cez obec Štiavnik. Patrí k najdlhším obciam na Slovensku. Vedie cez ňu niekoľko turistických aj cyklistických trás. Studnička pre osvieženie na konci obce.
Myslím, že som o tom už hovorila, sestra mojej mamy sa skoro pred 50 rokmi vydala do Talianska a tak v tejto krajine prežila veľkú časť svojho života. Hlavne vďaka nej som pár miest tejto krásnej krajiny videla aj ja. A čím som staršia, tým mi je jasnejšie, že oveľa viac týchto miest som ešte nevidela.
Podlieham instagramovým trendom Aj keď teda asi trochu oneskorene. Tento nápoj bol údajne populárny minulý rok. No ja som sa o ňom vďaka IG dozvedela až tento týždeň.
Kombinácia toniku, ľadu a espressa. Pri prvej možnej príležitosti (teda dnes) som sa rozhodla skúsiť šťastie. Išli sme s kamoškou na kávu, tak som sa spýtala.
Dnes výlet bicyklom zo Súľova Hradnej na Lietavský hrad a sedlo Roháč. Lietavský hrad patrí medzi najväčšie zrúcaniny hradov na Slovensku. Nachádza sa asi 10 km od Žiliny na okraji Súľovských vrchov.
Vraj najlepšie sú tie priateľstvá, ktoré sa uzavrú ešte v škôlke. Alebo na základnej. Také tie skutočné, čo vydržia. Netuším, do škôlky som nechodila a zo školy mi nejak priateľstvá neostali.
Od malička som nechápala rozprávku O pampúšikovi. Čo to bolo, keď babka mala v truhle poslednú hrsť múky a urobila z nej pampúšik. Čo to je posledná hrsť múky?. Veď sa zájde do obchodu a kúpi ďalšia, nie?. Narodila som sa v 60-tych rokoch a tam už väčšina z nás nič také, že matka ráno nevie, či dá dnes niečo deťom na obed už neexistovalo. Teda, sem tam sa našli prípady, keď z rôznych príčin ostala rodina za hranou chudoby. Ale to sme nejak nevnímali. Alebo nechceli vnímať.
