Myslím, že som o tom už hovorila, sestra mojej mamy sa skoro pred 50 rokmi vydala do Talianska a tak v tejto krajine prežila veľkú časť svojho života. Hlavne vďaka nej som pár miest tejto krásnej krajiny videla aj ja. A čím som staršia, tým mi je jasnejšie, že oveľa viac týchto miest som ešte nevidela.
Volali sme spolu tento týždeň a rozoberali sme situáciu po (alebo medzi) koronou. Žijú v miestach, ktoré boli najviac postihnuté. Konštatovala, že postupne, jak sa situácia uvoľnovala, tak všetci taliani sa húfne vyrojili k moru. Veľmi rýchlo prišli na to, že nehorázne stúpli ceny. Tak sa obrátili smerom do hôr s prekvapivým konštatovaním. Vraj až teraz zistili, že aj doma v Taliansku majú kam chodiť a čo pozerať a navštevovať. Že nemusia cez dovolenku nutne do zahraničia.
Tak ma teda to jej konštatovanie dobre pobavilo 
Lebo poznám nemálo ľudí od nás, čo si vedia predstaviť nekonečne mnoho dovoleniek práve v Taliansku.
Nuž čo, vzdialenejšie vrcholky hôr sa nám vždy zdajú nejak zelenšie
máš pravdu!
vždy ked niekto príde k nám a má snahu o prechádzku vytiahnem ich len tak kúsok "za humná".neverila by si ale 3z 5tich majú oči navrch hlavy,že kde sa ocitli!že toto ani netušili.Pritom 50rokov žijú v okresnom meste a 15km od mesta je pre nich nový svet!
áno bolo kade-tade po svete a svoj region nepoznajú!a to nevravím a Slovensku..
ani ja som všade nebola..Ale región ten si poznám-viac polné cesty,chodníčky,salaše,zašité zákutia..