Byvale manzelky ozvite sa

a este som zabudla.moj manzel si stale mysli ze ked posle vyzivne,tak su tie peniaze pre mna a nie pre syna a ze ja si ich uzivam.stale nevie pochopit,co dieta stoji a hlavne prvacik.

Tak, prispejem aj ja svojou troškou do mlyna....

Som rozvedená a znovuvydatá , z prvého manželstva mám dcéru. S ex sme sa dohodli, že malá bude so mnou, neprejavil ani najmenší záujem o to, aby sa dostala na výchovu k nemu. Povedzme si, dosť ma to sklamalo, je to predsa jeho dcéra. Argumentoval tým, že pri mne jej bude lepšie, on má takú a takú robotu a podobne. Na súde potom tvrdil, že nemá žiadny príjem, do auta tankujú jeho rodičia, nájomné za jeho podnájom tiež, proste klamaaaal, až sa prášilo. Moja právnička mu počas prestávky povedala, s úsmevom na tvári, že:
" Pán F., mali by ste s tým prestať, pretože ja mám tú možnosť, aby som nechala Vašu firmu preveriť daňovému úradu......"
Pán F. prestal, veľkoryso prijal môj návrh na 1500Sk výživné, ktoré poctivo platí. Kúpil si nový dom! nový mercedes! boli s frajerkou na dovolenke! otvoril si ďalšiu prevádzku! a stále tvrdí, že nemá ani fuka. Dokonca sa rozprával aj so mnou, bez hanby, či strachu....vôbec sa nebojí, že by som na neho poslala kontrolu....a má pravdu. NAČO? Vyvŕši si to potom na malej....

Mám nervy.
Neskutočné, niekedy by som až vraždila, no zakaždým ma niekto poťuká po čele a povie: NAČO???
A tak, keď môžem, pripomínam mu, že má záväzok, (to z dobrej vôle a obáv, aby z toľkého naparovania sa nepukol ), posielam mu mailom nové fotky, volám, keď má malá sviatok, dohodneme sa na darčekoch....keď sme v meste, pošlem ju, nech ho ide pozdraviť...aj jeho frajerku, usmievam sa na nich a viem, že ex-a ide rozhodiť od zúrivosti....že sa mám fajn. A bez neho!

Zopárkrát mi síce ušlo nejaké to krivé slovo aj pred slečnou, no vždy som jej povedala, že je to problém môj a jeho, s ňou to nemá nič spoločné.

A vždy mi svieti žiarovka: OBRÁŤ SI TO. ČO KEBY SI BOLA NA JEHO MIESTE?

Ďakujem tým,ktoré ma podporili a chápu o čom píšem,no zároveň ma sklamali niektoré reakcie.Kto neprežil fyzické a psychické týranie,kto to nevidel na svojich deťoch,ten môže takému bio dávať neviem aké práva.Ale moje deti v prvom rade majú nárok na šťastný život,psychickú pohodu a o to sa ja snažím.Tak mi to pripadalo,ako v stredoveku...No a čo,že ťa bil,že robil zle,že ubližoval deťom,však sú jeho,tak si to nechaj,lebo on má práva.No tak takto sa už dnes nežije,žeby som si ja nechala skákať po hlave,lebo on je ich bio,prípadne nechať trápiť deti,lebo on má práva.Pre mňa sú prvoradé práva detí.Písali ste stále o jeho právach.A ja ako matka?a deti?aké práva podľa vás máme my?Či len ich otec má práva?Som z toho fakt smutná.

PaBe to čo ti tu niektoré maminy napísali by som brala v tom prípade ak by boli prežili a prežívali to čo ty so svojimi deťmi a napriek tomu by boli schopné myslieť na práva svojho ex.
Myslím, že každý takýto vzťah prechádza rôznymi fázami a nedá sa preskočiť fáza keď potrebuješ mať od svojho ex odstup, totálny odstup, úplne ho odizolovať od seba, od detí a dostať seba a deti do fázy dôvery v život, v lásku- proste zabudnúť...
Niekomu táto fáza trvá roky, možno celý život, závisí to od hĺbky ublíženia. A máš na to úplné právo...Potom keď naplníš svoje práva a práva svojich detí môžeš byť schopná myslieť na práva "nepodareného" tatka.
Tu nejde o dokonalosť a aby sme sa správali vždy čo najlepšie a mysleli vždy na práva druhých aj keď ten druhý tie naše dlhodobo popieral a ignoroval.Je to predovšetkým o našich právach, našom, šťastí a potom môžme myslieť v dobrom aj na toho kto nám ublížil...Ty len pekne ži naplno, do ničoho sa nenúť a preciťuj svoj život naplno tak ako to ty cítiš...Niekedy je lepšia nenávisť ktorá je úprimná, ako snaha o dokonalosť keď človek sám seba tlačí niekam kde byť nechce, keď sám seba tlačí do pocitov ktoré mu nie sú blízke, len preto lebo sú "správne", alebo preto lebo tak by to malo byť...

Na začiatku blogu som položila otázku. Môže mi na ňu niekto, prosím, odpovedať?

Ak ich PaBe proste vloží fotky do obálky (a nemusí k tomu pripísať ani pol riadka), zalepí, napíše adresu, odnesie na poštu a list podá - zrúti sa preto svet?

....nikdy by som sa neobetovala kvoli detom...aj ja som rozvedena a syn tak lubil otca,muz sa citil velmi urazenym ,ze som si dovolila podat o zozvod ..bol tam alkohol..preto si nevsimal ani dceru ani syna..len jeho matka ich chcela tak raz za mesiac prisiel pre ne..ja som mu ich dala..nezobronila som aby si po ne prisiel..poplakali sme si..zivot isiel dalej..a on co ozenil sa zasa sa rozviedol..ochorel a vtedy po nich zatuzil,ale oni nemali zaujem..musela som ich prosit aby isli za nim..dcera isla za nim do nemocnice a prosil ju abyma poslala za nim ,ze mi chce nieco povedat ale ja som nemohla hned na druhy den tak ..ze pojdem az na treti uz som nestihla..zomrel a to bolo po 20 rokoch rozvodu....co som chcela napisat ,len to, brat to ako to ide,cas to vyriesi.. a som zato aky pozic taky vrat.. ako sa on chova ja to menit nebudem..
fotky by som neposlala.. ked bude chciet, nech si pofoti, je vo vazeni ma smolu..nie v nijakom pripade tam by ukazoval moje deti vselijakym haj....

georgina nie nezruti sa svet.. ale do vazenia ???chlapec ma smolu..neposlala by som..

este toto moj exmanzel sa ozenil a jeho manzelka bola taka prijemna mila pani moje deti ju mali radi aj im uplietla svetre.. mali spolu dceru vsetko v pohode ale moj manzelik bol nenapravitelny...bohu zial..dve rodiny trapil...

ahojte chcela by som sa vyjadrit a povedat svoj nazor .Pozorne som si vsetko precitala o com ste si pisalali a mozem povedat len toto ..Som rozvedena a ani z neviem kolko lebo to neni pre mna podctatna vec tak to neratam mam syna ma 11 muz si nasiel inu a nastahoval si ju do bytu kde som byvala ja a moj syn .Takze som bola nutena odist co som aj urobila a este ktomu ona bola tehotna a spavala v spalni na mojej posteli aka drzost.no ale aj to sa stava .viete kde som byvala?v maringotke a kurila si elektrickym ohrievacom no je to dhly pribech mozno raz vam ho vyrozpravam ..az po roku ma rozvieddli ja som ziskala byt s dlzobou dvestodvadcattisic sk co som musela vyrovnat ..o syna mal najprv zaujem ale potom to pomyzlo a som aj rada viem ze deti trpia viem sa vzit ze moj syn sa trapil na zaciatku viac ale teraz je to dobre a poviem vam aj keby sa ozval a chcel by ho vidiet nedopustim to nie preto ze by som bola nanho nahnevana alebo zuriva to nie ale sancu mal dala som tomu rok aby mi ukazal ci je naozaj dobri otec a ci sa naozaj bude starat no zlyhal a druha sanca neni ja spatecky v svojom zivote nehadzem neni otec ten co splodi ale ten co vychova .nezaslu si lasku mojho syna ma novu rodinu nech venuje energiu tam .chcem povedat ze nie kazdy je taky. tie fotky by som mu neposlala ani nahodou nerob to .ESTE VAM NIECO POVIEM ...TERAZ CO BOLA TA TRAGEDIA nAJDETE TO AJ NA JOJKE ZE MUZ DOBODAL SVOJU DRUZKU 15TIMI RANAMI.BOLA TO MOJA KAMARATKA BYVALA U MOJEJ SESTRI ODISLA ODNEHO PRED MEcIACOM A POL JA A SESTA SME JEJ POMAHALI MOJA SESTRA BYVA VO VELKOM BIELI KDE SA TO AJ STALO V TEN OSUDNY DEN MOJA SESTRA ISLA DO BRNA KED SA VRACALA POKAZILO SA JEJ AUTO 100KM PRED BLAVOU AKA IRONIA ZUZKA VAROVALA JEJ DVE DETI MALA MA 6ROK. A MALEHO MA2ROKY A SAMOZREJME SVOJU DCERU VYBRALA SA SNIMI DO KRCMI TAM ROBIL TEN JEJ MUZ CHCEL SA SNOU ROZPRAVAT OTRAVOVAL JU DLHO ALE ONA CHCELA ZACAT ODZNOVA NASLI SME JEJ NOVU ROBOTU MALA NOVEHO PRIATELA A ZATIAL BYVALA U SESTRI A BOLO JEJ FAJN NO VTEN OSUDNY DEN DO TEJ KRCMI ISLA AJ S DETMI POVEDALA SI ZE NA POSLEDY MU TO VYSVETLI ZE SA NEVRATI NEFUNDOVALO TO KDE SA TO STALO DETI BOLI PRED KRCMOU VONKU KED ON JU VO VNUTRI NAPADOL VYBEHLA VON S KRCMI PRESLA VEDLA DO POTRAVIN ESTE STIHLA ZAVOLAT POLICIU DETI STALI VONKU A PLAKALI MNE ZAZVONIL TELEFON A UTEKALA SOM ICH ZOBRAT MOJ BYVALI SVAGOR JEJ ESTE POMAHAL ALE VYKRVACALA ..A VIETE PRECO SA TO VLASTNE STALO LEBO CHCELA ZIT SVOJ ZIVOT A BIT STASTNA A ZACAT ODZNOVA PRETO HOVORIM KED SA ZBAVITE TAKEHO DEBILA KTORI CHCE ESTE POSLAT FOTKY DO BASY NEMAJTE LUTOST A KASLITE NANHO ZITE SI SVOJ ZIVOT A VENUJTE VSETKO DETOM VIETE BOLA SOM PRI TOM VIDELA SOM TU MALU ESTE NEVIE ZE NEMA RODICOV LEBO ON SA ZABIL TIEZ NA AUTE A TERAZ MI POVEDZTE NA CO TO BOLO DOBRE ...MAJTE RADOST KED VAS MUZ NECHA A NESTAL ZA TO A BIL VAS ZITE PRE VASE DETI LEBO TIE ZA TO STOJA ...

no,tak som si prečítala rôzne názory.Pridám svoj.U nás v rodine sme nemali nikoho rozvedeného,až môj brat.Vzal si dievča,ktoré ledvadovršilo 17 rokov,bolo jasné,že to nebude ľahké.Byvali sme s našimi rodičmi.Jej mama bola ešte tiež mladá,tak chodievala s dcérou na diskotéky,stalo sa,že tehotná švadrinká vyhrala v 7.mesiaci s mamkou miss na nejakej diskotéke,brat bol v nočnej v tom čase.Život samá zábava.keď sa narodila malá,starala som sa ja a mama.Mladí si užívali,švagriná nekojila,malá bola stále sama v postieľke,tak sme museli "pomáhať".Dodnes si pamätám,ako mala prísť zo škôlky domov a švagriná povedala,že už?Proste,dieťa ju obťažovalo.Jedného dňa sa stal bratovi úraz,ochrunul,poškodený mozog,dieťa malo 2 roky.do pol roka ho manželka nechala.starala sa mama,no čo bolo najhoršie,ked sme brali ako samozrejmosť,že malá bude k nám chodiť,zrazu nám ju nedala.ani k otcovi,ani k nám,hoci sme ju vychovávali v podatste my.ked sa dl brat dokopy,dodnes neovláda jednu časť tela,ale športom sa dal tak do poriadku,že je to minimálne,zmenila sa mu osobnosť,ale funguje,určite je iný ako bol,je lepší.ale vlastne problém je ten,že malú vidí raz do roka.nechce ju dávať,lebo spočiatku povedala,že sa bojí,aby nás nemala radšej ako ju,trúba.potom ju davála,ked sa jej chcelo,teraz ma malá už skoro 12 rokov a vobec je nevídame.brat platí poctivo,ale jemu nikto nepomôže,vraj si pre nu má chodiť s policajtmi.no,uznajte,takto dieťa stresovať.tak sa rozhodol,že bude čakať,vždy,ked malá zavolá,je ochotný si pre nu prísť,ale je ovplyvnená mamkou,tak je to fakt raz za rok.tie stresy,ktoré sme prežívali celá rodina,nikomu neprajem,slúbila,že ju dá,potom neotvorila.alebo ju dala a o hodinu volala,že hned nech ju donesie,leso si spomenulla ,že u nich je detská diskotéka a malá musí ísť.dodnes je malá sama po nociach doma,mamka robí časníčku a stráži ju dakedy frajer,dakedy kámoška,nikdy ju nedoniesla bratovi,radšej ju nechávala samú doma.mám pocit,že naše súdy prajú len matkám,preto neviem,či tí otcovia,sú naozaj takí zlí,alebo len nemajú príležitosť ukázať sa.a najviac ma ranilo,ked si malá napísala do denníčka meno otca maminho frajera.

Mnohé dievčatá sem dali do galérie fotky svojich detí. Myslím, že ani jedna pritom neriešila, či úplne cudzí ľudia majú právo vidieť ich deti a či si zaslúžili ich vidieť.

Viem, že PaBe sem fotky svojich detí nedala. Ale tie deti chodia po ulici, chodia do školy a úplne cudzí ľudia ich vidia na živo, rozprávajú sa s nimi, hrajú, usmievajú sa na seba navzájom.
A predpokladám, že Pabe sa na tom nezdá nič zvláštne. Ani nikomu inému.

Ale keď požiada o fotky svojich detí ich biologický rodič, bez ktorého by tie deti jednoducho neboli, a nebolo by sa s kým rozprávať, na koho pozerať, smiať sa a hrať - tak zrazu, podľa vás, otec nemá právo a nezaslúži si.

Ach, jáááj!

Dievčatá, tiež chcem prispiesť svojou troškou do tejto debaty. Moji rodičia sa rozviedli pre otcov alkohol, agresivitu, žiarlivosť atď. Ešte pred rozvodom si otec našiel frajerku tá mala svojich vlastných dvoch synov. My sme traja. Mal o nás svoje deti záujem len, keď chcel "skontrolovať" známky a ak bola občas horšia ako 3 to bolo. Keď si na to spomeniem je mi do plaču. A to je už asi 19 rokov od rozvodu. Ked sa nás mamka zastala to ste mali vidieť ten cirkus fyzický aj psychický.Ešte pred rozvodom sa odsťahoval k frajerke do paneláku oproti, takže ak sme tam videli auto bolo to vsuchu, ale ak nie tak sme vedeli, že každú chvíľu príde na "kontrolu". Keď sme vedeli, že asi príde, tak som sa 3 mesiace stále pred jeho "návštevou" vytratila z domu, lebo som sa ho bála (keď som bola doma sama na mňa fyzicky zaútočil, lebo som už nemohla počúvať jeho výlevy). Po krátkom čase sme sa s mamkou odsťahovali do jej rodného mesta a otec zostal. Najmladší brat mal vtedy 6 rokov. Otec spočiatku za ním chodil, nás starších akokeby nevnímal. Otec si myslel, že stretávanie bude ako vo filmoch. Otec príde k deťom do nového domova, bude tam s nimi s ex si kľudne vypije kávičku .... Ale to mamka nedovolila.
Povedal, že mu nezakazuje stretávanie s nami všetkými, ale mimo jej bytu. A viete čo nasledovalo. Návštevy odrazu boli zriedkavejšie, až ustali celkom. Najväčšia sranda bola, keď som musela nastúpiť do školy v meste, kde býval otec. Ani raz za mnou neprišiel na internát či niečo nepotrebujem. A keď ma stretol, vyhýbal sa mi. Najladší brat až teraz na VŠ , povedal otcovi, že na neho celý život sral( prepáčte za tento výraz, ale to bola doslovná citácia).A teraz sa hlási o odpustenie, kde bol keď sme ho potrebovali, aby mám pomáhal riešiť naše detské problémy. Až teraz keď sme všetci dospelí a dvaja už máme svoje rodiny sa hlási a chce odpustenie, ale teraz hneď. Ak chce odpustenie malo by nasledovať nejaké spytovanie svedomia, nejaká snaha to napraviť, aspoň slove. Ja som mu už odpustila, no to všetko je v mojich spomienkach ,a keď počujem, alebo čítam, že chlap, ktorý sa nestará o svoje biologické deti, ubližuje a ponižuje svoju manželku tak mi je z toho nanič. A viete prečo, lebo najviac tým trpia deti. Deti sú predurčené milovať oboch rodičov, a chcú mať pri sebe oboch, ale keď to nejde tak pochopia sami, že niekto zlyhal. A to je ťažko odpustiť a preniesť sa cez to. Takže fotky by som tiež neposielala. Keď deti budú chcieť, aby sa s nimi otec skontaktoval je to na nich, ale to si myslím, že to bude trvať ešte veľmi dlho až sa to stane. Ja som poslala fotku svojich deti otcovi-dedovi a čo myslíte, ani sa nepoďakoval ani sa neozval. Prepáčte, že som sa rozpísala, ale to išlo samo. Držím prsty všetkým rozvedeným a najmä deťom rozvedených rodičov.

Georgina

aj poslanie fotiek je kontakt.
možno, že tebe by nevadilo, keby tvoja mama posielala otcovi - tyranovi, s ktorým nechceš mať nič dočinenia, poza chrbát tvoje fotky, s argumentom, šak on má na to právo. Ale mnohým by to vadilo a veľmi.
A kde je tu právo dieťaťa? Napriek tomu, že ti ide o dieťa samotné, stále tu hlásaš len práva otca.
A ak som pochopila správne, deti pabe netúžia byť s otcom v kontakte.

PS. Tú hodinku venujem radšej svojim deťom a aj tých pár drobných dám radšej im. - viem že môj čas a peniaze tak investujem hodnotne.

uz tu tento navrh bol. nedalo by sa to cele s fotkami vyriesit tak, ze PaBe povie detom: ocko chce, aby sme mu poslali vase fotky, aby videl ako vyzerate. chcete mu ich poslat alebo nie? (nemusi ani spomenut, kde je teraz, pokial to este nevedia)
deti sa rozhodnu same. mozno su male na nejake vaznejsie rozhodovania, ale rozhodnu sa podla svojich pocitov.

druha moznost - tvarit sa, ze nijaky taky list nikdy nedosiel - zla adresa, posta predsa straca listy (aj nam sa to uz stalo), ... a hotovo.

podla mna sa treba vyhnut takemu chlapovi ,je ine ked ma naozaj muz zaujem o dieta a stara sa,a je zas ine ked ma inu rodinu a na tu byvalu sa vykasle ,kazdy ma pravo si vybrat ,ale od tyrana by som utekala co najdalej lebo taki clovek naozaj nestoji za nic ,nechcem povedat ze kazdy chlap je tyran nie nehadzem ich do jedneho vreca ale matka musi posudit ci je to vhodne a nezbytne udrzovat kontak s tyranom .

Ja si myslím, že každý prípad je iný. Aj môj muž bol vo väzení. Pýtal si fotky, tak som mu ich poslala. Možno aj preto, nech vidí ako malý rastie a on pri tom nie je. Mal len niečo vyše roka.

Takže:Deti majú 7 a 9.Nejde o tie fotky,či je veľa poštovné,či nie je.Nechcem,aby deti vedeli,kde je.Aby sa trápili,prečo je taký.Nepoviem im,že ocko pýtal fotky.Prečo?Veľa krát ich tak ošalil,že príde po nich,niečo im donesie a nikdy tak nebolo.Trápili sa preto.To je zas tak.A zas začínať kontakt s ich otcom,keď má aj súdom zákaz hoci sa priblížiť a vyberať deti zo školy,že keď sa tam len zjaví,hneď majú volať policajtov.A hocijaký prípadný kontakt,hoci aj zaslanie fotiek a ak by to deti vedeli,zas by mu naleteli na jeho rozmar,lebo kým sedí,tak by im vypisoval,lebo sa nudí,no ako ho pustia,zas zabudne,že deti má.Už to tak bolo,keď prvý krát sedel.Takže ja mu fotky posielať nebudem,sedí za to,že sa deťom vyhrážal,že ich zabije,za moje napadnutie.Deti všetko citlivo vnímajú a preto ja kašlem na to,že on chce fotky.A čo,že cudzí ľudia,bežne na uliciach vidia moje deti.Ale oni mojim deťom nechcú ublížiť.Nechodia po ulici s tým,že kričia,že ich prídu zabiť a nestrašia ich.Vždy budem deti chrániť pred ním,NIKDY nedovolím,aby im ešte raz,hoci slovom ublížil.Teraz nemajú o ňho záujem,čo bude,to neviem.Ale viem,že on sa nezmení,nezmenil sa za posledných 9 rokov,od kedy sa narodil syn,tak pochybujem,že sa niekedy zmení.A ak hej,bude na ňom,či sa mu podarí nájsť si cestu k deťom,ale ja ho v tom podporovať určite nebudem.A najšťastnejšia by som bola,keby nám už dal navždy pokoj,aj keď sa to nemusí každému zdať správne.Je to môj pocit,úprimný.Už nikdy ho nevidieť,nič o ňom nevedieť,mať navždy pokoj,nebáť sa o deti,o život,o nič,žiť len v kľude a dopriať deťom len to naj.

PaBe celkom ťa chápem a myslím,že vieš prečo konáš tak ako konáš...Ak chce byť polepšeným tatkom tak to môže aj bez fotiek detí...Máš právo odpútať sa od neho a s tebou aj tvoje deti...Ja by som mu asi tie fotky tiež neposielala a asi by som sa skôr modlila za to aby na deti skôr zabudol ako na ne myslel...Zažiť, źe sa im otec vyhrážal zabitím??? A neposlať mu potom fotky keď si ich žiada??? To nie je ani o zatrpknutosti,ani o jeho právach, to je ochrana detí...Tým , že mu fotky nepošleš mu predsa nebrániš v tom, že on by sa ako tatko mohol polepšiť

Chápem, fotky sem, fotky tam, tatkom bude len takým akým dokáže byť a bude chcieť byť...To musí byť veľmi ťažká životná situácia ktorou si prechádzaš s deťmi a potrebuješ svoju energiu na iné dôležitejšie veci...

Ďakujem.Práve preto,že ja mám toho akurát dosť,aj preto z toho vynechávam deti.Po tom všetkom,čo sme si prežili,dali sa dokopy a zas,raz sa ozve a ja som z toho nesvoja aj týždeň,kým si neuvedomím,že už nič nemôže Keď jeden blbý list toto robí so mnou,čo by to asi urobilo s deťmi?Načo to?Ja som šťastná,keď ich teraz vidím,ako pozerajú hokej a pobehujú mi tu v pyžamkách,bosí,jasné,bez papúč...a nič,nič ich netrápi

...ja tiež len napíšem moju životnú skúsenosť.......mne tie vaše pomáhajú veľa vecí pochopiť, alebo ich vidieť inak...
...tiež som mala otca alkoholika, zmlátil, pourážal....nejdem to všetko vypisovať, idem k tomu čo sa stalo teraz, .........dlhé roky sme sa ja a otec spolu nerozprávali, s námahou sme sa jeden druhému pozdravili...a jedného dňa si vypýtal fotku mojích detí, svojích vnúčeniec....najprv som to neriešila, až som jedného dňa vzala jednu rodinnú fotku, kde som ja, manžel a naše deti a na zadnú stranu som otcovi napísala aby si už odpustil, že ja som mu odpustila a že nikto nie sme dokonalí. Ešte som pripísala že mu ďakujem za život a v tom momente som ho aj začala mať rada. A jeho zničeného, chorého a veľmi zostarnutého to nakoplo....našiel si dokonca znovu prácu, "zoznámila" som ho s jeho vnúčatami mojími dcérami a on mi povedal že som mu dala dôvod ďalej žiť....