Byť sám so sebou

Bola som ráno vonku. Len tak, na chvíľu, kým je ešte chladno.

A uvedomila som si vec, ktorú si všímam už dlho. Bojíme sa byť sami so sebou. Stretávala som chodcov, bežcov, cyklistov. Aspoň polovica mala v ušiach slúchadlá. Nemohla ani chvíľu počúvať vlastné myšlienky. Musela počúvať niečo iné. Možno pesničky, možno správy, moderne podcasty alebo sa možno učila cudzí jazyk. Len aby sme boli stále v obraze. Stále vedieť, čo je aktuálne, čo práve letí, ako rozmýšľať...

Pamätám si jednu takú krátku básničku alebo skôr len myšlienku Daniela Heviera: Najradšej chodím do kina vlastnej hlavy.... Možno som to vtedy pred mnohými rokmi, ke´d som to prvý krát čítala ani tomu nerozumela.

Je alebo nie je chodiť po zábavu do vlastnej hlavy? Nudíme sa sami so sebou? Alebo dokážeme aj seba prekvapiť?

Diskusie Naničmama.sk: 

Ťažko povedať, ako je to s behaním, športovaním. Ak beháš dlho a často, akosi rýchlejšie to zbehne pri dobrej hudbe, ktorá znie do správneho rytmu, akurát nastupuje otázka, či dokážeš vnímať okolie, cestu, autá, ľudí .....  A byť sama so sebou, súhlasím nie je jednoduché, zväčša v hlave riešim, kadečo čo treba riešiť, takže neoddýchnem ... V tomto je skvelá Joga aj meditácie, byť sama so sebou v tichu, hotová veda ... Ešte k športovaniu, občas bývajú endorfíny  inšpirujúce, k novým nápadom, ale to neznamená, že sa to vylučuje s hudbou ... Čo všetko som ja schopná robiť naraz Hambím sa, hlavne rozmýšľať nad koninami.

ja som bola vždy iná, potrebujem svoje ticho so sebou a svojimi myšlienkami, už od detstva pre mňa je to nutnosť. Ak by som si dala sluchatka do uši tak len preto že nechcem počuvať nič iné a nech ma nerušia, určite by som si nepustila do uši hudbu.

Vidieť to hlavne v čakarniach u lekára, tu nervozitu ideš sa z nej zblázniť a bud klika nervozne do telefonu alebo hra hru a vôbec mu nevadi že mu ide zvuk a ruši to všetkých alebo nahlas zúri. Mne títo ľudia nahaňajú strach, priznávam bez mučenia.

Vidíš,  akurát mi došlo, že mi ticho nevadí, aj občas byť len tak, aj keď skôr siahnem po niečom na čítanie, ako zvuku, pretože mne musí niečo veľmi sedeiť, čo s atýka zvuku aby mi to nevadilo. Zato MM, nemôže byť v tichu vôbec ..., čo je občas problém ak sa náhodou stretneme v jednej miestnosti. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Aj u nás to tak bolo, Mirko nechápal ako môžem byť len tak potichu a aj celý deň, ja si myslím že to je aj preto že moje bubienky sú veľmi silno vyvinuté a určité zvuky ma nesmierne bolia a vyvolavajú vo mne až agresivitu. Myslím že ide o tie hercze teda pásma.

Úsmev Cyklisti a najnovšie aj "bežci" so psom sa hlásia. Ono to s tými sluchátkami je inak. Sme to rozoberali. Zvyčajne je tam agresívna alebo veľmi frekvenčne vysoká hudba. Ide o to, aby si sa dostala do tempa a to tempo udržovala. Ak idete viacerí, tak to tempo sa udržuje - raz ťahá ten, potom druhý. Ale kontinuálne držíš rýchlosť. Ak ideš sama, tak únavou samozrejme aj tým, že myšlienky sa ti zrazu roztrúsia kade tade ideš rýchlosťou zrazu dolu. Keby si vedela, čo tam mám ja nasťahované Veľký úsmev. Bežne také teda vôbec nepočúvam. Aj vo fitku ak je tam viac chlapov prevažuje tvrdý metal. Tam mi to tiež sedí. Ale časom sa mi stane, že mám toho dosť, začne sa mi zdať, že na mňa Pink či Lady Gaga kričí a vyťahujem z uší.

Teraz som bola v nedeľu bez hudby. Zaujímavé - hlavne kopce úplne zle som šliapala.

No a ešte jedna vec, prečo sa nosia štuple v ušoch - aby ti nenafučalo Mrkám. Už to len vypneš a necháš v ušiach.

Uvažujem ale ako to fakt je - ja mám skôr pocit, že ani veľmi myšlienky neprídu nové, nezanalyzujem. Skôr si to dokolečka prehrávam. Keď začnem analyzovať, tak zle odbočujem, alebo potom kontrolujem kvalitu asfaltu pádom Vyplazený jazyk.

A či sa sama so sebou nudím? Vôbec nie. Tiež som vypustila všetky tie podmazy hudobné doma a aj v práci.

to o tempe chápem, len mám pocit, že tí ľudia sú odstrihnutí od okolia, od všetkých tých ruchov a zvukov, ktorú sú. A občas sú aj dôležité. Iná ľudia, autá. A aj naopak, že to, čo majú v slúchadlách ich štartuje aj v iných situáciach.

Áno - súhlasím. Je to akási stena od okolia. Občas aj nechceš počuť tie autá. Napríklad to aj tlmí klaksón. Na druhej strane, kým mám štuple v ušiach menej počujem prichádzajúce auto, zas ja sa furt obzerám, ak mám pocit, že niečo za mnou ide. Ale ono je to strašne klamlivé. Ak ideš napr. zjazd v tej rýchlosti 50km/hod a viac, tak tam dochádza k takým zvukovým efektom, ako keď ide za tebou auto. Proste robíš sama rachot Veľký úsmev. Má to dve strany táto minca, ak by sme to brali z ohľadu bezpečnosti. Buď si dať štuple do uší a furt rátať s tým, že máš niečo za sebou, alebo si tie štuple nedať, spoliehať sa na uši a jazdiť možno menej pri kraji.

No a tá hudba je veľký štartér. Nielen slová, ja napríklad mám rada gradovanie v melódií. Ak sa ale idem voziť, alebo ak idem do hôr s tým, že idem aj pokukať, tak tam hudbu netreba. Lebo čím väčšia príroda, tým rýchlejšie to aj tak vyberám z uší.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.