Hm,som na tom podobne,skôr to inro.,v prípade potreby ,hlavne pracovne sa viem donútiť aj malému "extrovertizmu",ale s veľkým úsilím a napätím a veľkou úľavou keď to všetko skončí.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm,som na tom podobne,skôr to inro.,v prípade potreby ,hlavne pracovne sa viem donútiť aj malému "extrovertizmu",ale s veľkým úsilím a napätím a veľkou úľavou keď to všetko skončí.....
vždy som sa pokladala skôr za introverta, viac vo svojom svete, ako v okolitom. Nezverujem sa ľahko, väčšinou nemám ani potrebu, musí sa toho veľa naakumulovať. Napriek tomu som ako decko každoročne absolvovala Hviezdoslavov Kubín až po krajské kolá, kde už bývalo aj toho publika viac s dávkou trémy asi v norme. Momentálne už by som také nevyhľadávala V dôverných kruhoch ale nie som nejaká uzavretá, len tie kruhy sú dosť úzke. Určite nesúhlasim s tým, že introverta musí zákonite vyčerpávať stretnutie s väčším množstvom ľudí. Povedala by som, že kedy ako a ako koho. To môže vyčerpať kľudne aj extroverta. A takých tvrdení je v tom článku viac. Napr. že extrovert rovná sa byť hlučný. Mám doma totálneho extroverta, ktorého po mesiaci poznala celá dedina, ja idem radšej so psom do lesa, ako by som sa mala stretávať na ulici s ľuďmi
...hlučný nie je ani jeden z nás
Jasné, že mnohé črty sú vysokoindividálne. Predpokladaám, že sa netreba trafiť do všetkých charakteristík, skôr ide o to, z ktorej skuspiny ich máme viac.
Mňa osobne vyčerpáva viac ľudí pokope, či už vystúpenie deti v škole, väčšie rodinné stretnutie ... Naše veľké stretká mi dávajú zabrať, aj keď veľmi rada naše devy, ale jasné toto je o mne.
pekna tema
myslim, ze som typicky extrovert, aj hlucna, aj spolocenska, nemam problem vystupovat na verejnosti, najma, ak som si ista temou .
Vela a rada rozpravam, paradoxne ale o svojich vnutornych pocitoch, prezivani, o tom, co skutocne citim, nehovorim. To som sa naucila. Drzim si distanc. Pochvalim sa rada, ale o tych svojich "temnejsich", smutnejsich, vaznejsich veciach ja verejne nemusim. Vlastne su len dve kamosky, ktorym som schopna sa "otvorit" - aj to su kamosky z detstva a priatelstvo si pestujeme a strazime dodnes. A aj im 13. komnatu neotvaram. Ta je proste uzamknuta.
Ak sa vyskytnem v nejakej novej spolocnosti, casto sa stavam clenkou "zdraveho jadra" . Je ma dost vyrazne pocut, ale to je dane aj mojim pomerne silnym hlasom.
Nemam vsak rada "anonymnu" pozornost, preto sa napr. obliekam tak, aby som na seba zbytocne neputala nejakou prilisnou extravaganciou. Na to nemam gule, tam sa vyplavuju moje mindraky .
Tak teda asi nebudem uplne ukazkovy extrovertik, som podla vsetkeho smrncnuta aj istou davockou intovercie .
Moj muz je ukazkovy, knizny introvert. A najst sulad, dokazat ho chapat, no co vam poviem, mala som co robit. Ale je to pre mna obrovska, uzitocna skusenost. Naucila som sa chapat, ze nie kazdy sa diva na svet tak, ako ja, nie kazdy ma potrebu sa verejne predvadzat ako ja, nie kazdemu je prijemna pozornost v spolocnosti. Tuto skusenost s manzelom teraz naplno pouzivam pri mojej dcere, ktora ale uplne zdedila tatinovu introverciu. Ucim sa stale jej rozumiet, chapat ju, respektovat, ze sme odlisne. A cim dalej, tym viac vyhod v tomto ich zamerani nachadzam.
Eva
Veru máš dobrú školu na spolužitie s introvertom, verím, že nie je vždy jednoduché zladiť spoločné trávený voľný čas ... Deti to sú kapitola sama o sebe, ak sa stretnú dvaja, z ktorých jeden si úplne vystačí sám a druhý potrebuje spoločnosť.
Evka...
najprv som nechapala, ze ani kamaratkam svoju 13. komnatu neotvaras, ved su to priatelia a kamaratsvto a tak....
dnes uz to so 100% istotou chapem, ako si to myslela, pretoze dnesny den, aj ked sa akoby smahom prutika v jeden den vyriesilo vsetko co ma dost dlhu dobu trapilo .... proste (brokenheart)
a je to pre mna dost bolestne zistenie, ze vlastne aj ja mam 13. komnatu, ktoru ale vdakabohu mam to stastie zdielat aspon s jednym clovekom ale ten pocit, ze si musim nejake tajomstvo odniest do hrobu mi tu a teraz trha srdce (brokenheart)
dakujem
a zabudla som este ... dieta prichadza na svet dokonale, ale to prostredie, v ktorom vyrasta ho tiez istym sposobom formuje a udava smer, ci bude introvert abo extrovert, resp. cholerik, flegmatik, sangvinik alebo melancholik
asi je to cerstve , casom niektore veci, pocity nadobudnu inu, mozno menej bolestivu podobu
Eva
dakujem
dnes je uz lepsie, konecne som sa vyspala
ale ja to stale hovorim vsetko zle, je na nieco dobre
sice to bola dllllllllllllllllllllllha doba, ale aspon som prisla na to, co sa vtedy stalo a ze sice odpustat je krasne a slachetne a neviem este ake, ale pri mne teda pravidlo do tretice vsetko dobre veru neplati, bo uz dvakrat to dopadlo zle, a ja uz to skusat nebudem, v tomto zivote abo dimenzii abo ... uz jednoducho NIE.
som rada, ze ste nanicmamky
Tu si nie som ista nakolko je to ovplyvnene prostredim, nakolko geentikou, mam styri deti, vyrastali v relativne rovnakom prostredi, aj tak je kazde uplne ine.
Kamilka, ked to prostredie, v ktorom vyrastaju je zdrave, tak sa do popredia dostava ich vlastna "povaha" alebo ako by som to...
moj nazor...
takze klobuk dole pred Vami, ze zvladate az styri deti je to krasne, dom plny deti
Celý život som skôr introvert a predsa si myslím, že niekedy sama žasnem ako zapadnem do veľkej kopy ľudí a viem ich baviť , takže ja neviem, zrejme niečo medzi tým, alebo občas potrebujem uletieť a zviditeľniť sa, ale inač som radšej v úzadí.
Ja som introvert a aj extrovert. Moje ja je rado samé, nepotrebujem rozprávať, radšej píšem. Svoje myšlienky, postrehy, city viem lepšie napísať, povedať by som to tak nevedela. Aj radšej napíšem SMS ako zavolám. V práci a vo vonkajšom živote som extrovert, herec, zabávam ľudí, trepem, vtipkujem. Veľa ľudí ma považuje za veselú. Ja som ale smutný človek.MM má z toho nervy, nevie ako zareagujem, privádzam ho do úžasu, nevie pochopiť, že som rada sama, že sa kľudne idem sama prejsť, najesť, pobyciklovať a pod. Nepotrebujem k tomu spoločnosť. A niekedy zase rada spoločnosť vyhľadávam. Tak rozumiete tomu?
Urcite su aj nevyhranené typy.
Celkom určite som introvert. Niet pochýb.
Tak ja som introvert, starší syn tiež. Manžel a mladší junák extroverti. PSychológovia krútili hlavami, ako sme sa mi dvaja mohli dať do kopy a ako to, že sme tak dlho spolu vydržali Podobne ako Evka, ja som sa musela naučiť žiť s extrovertom. Veď koľkokrát sme sa pohádali, lebo on si uprostred noci pustil rádio, chodila som na diskotéky, lebo som bola zaľúbená, ale radšej by som sedela na izbe... Ale keď sa chce, dá sa! Ešte stále sa naťahujeme o ovládanie hlasitosti
ja potichu, drahý nahlas, koľko to dá!
Kami spomenula telefonovanie. Koľkokrát mi zvonila vnútorná linka v robote a ja som to nezdvihla Keď som niečo potrebovala vybaviť, tak som sa radšej prešla alebo napísala mail, ako by som mala zobrať do roky telefón.
Bbaby a keby ste vedeli, aké to bolo ťažké dostať chlapcov niekde preč z bytu, aby som bola sama Drahému dlho trvalo, kým pochopil, že si najlepšie oddýchnem, keĎ ma nechajú doma samú a ja sa budem hrabkať v kvetináčoch, patlať krabičky a strihať papieriky. On sa snažil mi vymyslieť kino, divadlo, návštevy kamarátov a čo ja viem, čo všetko, že aby som nemusela byť na materskej len doma
Takže taká som
Ja som radšej schovaná v tej svojej ulite.Zvieratá a kvety sú mi bližšie ako ludia.Hoci ked príde situácia,dokážem sa výborne zabávať aj vo velkej spoločnosti.MM sa nestačil čudovať ked pred časom zistil že som noc strávila s kamarátkami na zábave.A čudoval sa že namiesto únavy som načerpala energie za štyroch.Milujem samotu,ale u nás doma nehrozí. Večne máme dom plný mládeže a dobrej nálady.
Som totálny introvert, a náš starší synátor taky, tak ...no, občas potrebujem spoločnosť, keď si už sama sebe leziem na nervy
a aj keď rada vychutnávam samotu, moja papula sa nezavrie a nemám problém sa "ukázať" na verejnosti-hlavne, keď viem, o čom je reč...môj milovaný je introvert tiež, ale náš najmladší je extrovert, ako vyšitý a nemá problém s ničím a nikým-po kom to má netuším
Dievčatá, kam sa podeli extroverti? Či také nesadajú k internetu aby si pokecali.
aaa, sak tu sooom, furt! medzi prvymi som napisala a najdlhsiiii koment - typicky ukecany extrovert! No a kde su ostatni? Extrovertiii!! Sem sa, nech tu nestrasim sama!!
Eva
v kazdom pripade vynimocna
dakujem
Eva
Aj mňa to prekvapilo, že koľko introvertov. Extroverti asi majú inú formu. Vykecajú inde.......
Som introvert, jednoznačne už mi ten synov kamarát začína vadiť - čisto extrovertné dieťa, milé, zhovorčivé, slušne vychované... konverzovať sa so mnou snaží, ako správna návšteva
ale ja by som radšej, keby sa hrali v ich izbe a dali mi pokoj
už "strháva" aj mojich, začínajú byť divokííí
ale sú zlatí.
Extrovert či introvert?
Podľa vetra.
Včera som si prečítala zaujímavý článok Koniec vlády exptrovertov Aj keď názov môže zavádzať, opisuje skôr základné črty, vraj menšiny, introvertov. Čitala som na túto tému poslednú dobu viac článkov, ale veľmi som neriešila do ktorého tábora patrím. Tento príspevok ma zaujal tým, že mi dal odpovede na zopár otázok. Napríklad - prečo ma veľmi vyčerpávaju stretnutia cca viac ako 8 ľudí, prečo radšej píšem ako rozprávam, prečo mám neskutočný problém hoc aj krátko zmysluplne rozprávať pred veselou partiou na disco párty na našich stretkách. Osobne mám mindráky len z telefonovania, vždy radšej napíšem mail, sms.
Mám rada stretnutia s priateľkami, potrebujem sa porozprávať, vyrozprávať ale skôr v menšej skupinke.
Už som sa stretla s názorom, že nemá zmysel škatuľkovať sa voľakde, mne to však pomáha zbaviť sa pocitu viny. Ak zistím, že toto je úplne o mne, upevní to moje presvedčenie, že sa ozaj snažím robiť vždy najlepšie ako viem. Ak chcem fungovať inak ako mi je dané, ide to, ale často s veľkým sebazaprením, na úkor ešte väčšej únavy, napätia ...
PS: Potrebujem hovorcu do Piešťan.
Dievčatá, kam by ste sa zaradili vy - k extrovertom, vychutnávajúcim si spoločnosť ľudí, ale tým druhým, čo pomenej "vyliezajú zo svoje ulity", alebo ste niekde uprostred? Je jasné, že vždy to závisí od konkrétnej situácie, duševného rozpoloženia ... ale niektoré dlhodobé črty sú snáď vypozorovateľné.