Presne som dnes ráno riešila knihy. Lebo ich mám na nočnom stolíku, došla mi predupomienka z knižnice a ako som sa tak pozerala, či ich mám všetky v dosahu a či fakt už ich MUSÍM vrátiť, tak sa na mňa zosypala celá kopa takých, čo sa chystám čítať. Nadôvažok pri chystaní dovolenkového špeciálu na tému Francúzsko som si vysnorila v mojej knižnici tie najlepšie, ktoré chcem odporučiť. 
Inak, tiež som si zavarila s tou "výzvou na leto", lebo zrazu sa mi vynára strašne veľa dobrých kníh, ktoré chcem prečítať. Nič, asi budem musieť ubrať spánok 
.
Knihy čítam opätovne. Už sú zo mňa v knižnici mierne nervózni. Hlavne ak sa k jednej knihe vraciam asi 5ty krát 
. A nikto iný ju nepožičiava.
Dokolečka môžem čítať Hanu Zelinovú - ja ju proste milujem. Čítam ju jedným dychom. A aj Zuzku Zgurišku. Toľko írečitého humoru. Až občas na zaplakanie. 
No a naučili ma z knihy text "ofotiť" do mobilu. Aj som si ho vypisovala, ale totok je rýchlejšie.
Tak na ukážku z dneška rána:
"Všetkým ľuďom bez výnimky sa dostáva až závratne málo šancí prežiť okamih šťastia. Možnosť stratiť pojem o čase a poddať sa mu. Bezhlavo ľúbiť. Explodovať od vášne. Šanca zažiť šťastie sa častejšie vyskytuje v detstve, ale ani to nie je isté, lebo ju dostanú len tí, ktorí smeli byť deťmi. ...." autor - Frederick Backman ... to je tak krásne poeticky napísané pre mňa - akurát si uvedomujem, že ja som asi výnimka 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Obyvačka je u nás centrom bytu. Kumuluje veľa funkcii. Okrem svojej bežnej funkcie izby s gaučom pre návštevy, s televízorom na pozeranie je to aj naša jedáleň a pracovňa. Jedáleň je využívaná denne, naozaj každý deň spolu minimálne večeriame, ale často aj obedujeme a raňajkujeme. Naviac, je to moja pracovňa, kde vybavujem všetky firemné veci. Takže po rokoch máme vytvorený aký taký systém, aby sa tu nehromadil neporiadok.
Samozrejme, najväčšie problémy tu spôsobujem ja
Včera som sa rozhodla, že zlikvidujem hromadu prádla (áno, aj žehlím tu). A keď bolo prádo fuč, reku, čo tu ešte prekáža poriadku. Došlo mi - moje knihy. V rôznom štádiu rozčítanosti som tu narazila na hromadu mojich kníh. Keď som začala počítať, tak som došla k číslu 11!!! A to ešte nebolo všetko. Manžel išiel do knižnice. Jednu knihu som si kázala a jednu naviac mi ešte vybral. Vraj by ma to mohlo zaujímať 
je milý.
A tak som tie knihy dnes ráno prehodnotila a celkovo až 4 sa mi podarilo odniesť na miesto. No, možno ešte dnes spracem ďalšie dve alebo tri. Ale inak potrebujem úplne všetky. A naraz. Furt sa chcem do niečoho pozrieť.
Ako čítate knihy vy? Zoberiete jednu a dočítate do konca? Alebo skáčete z jednej na druhú? Po pravde, niektoré z tých mojich kníh som už prečítala a teraz do nich nazerám. Tri sú kuchárske - hľadám nejaké konkrétne recepty a niečo je pripravené na vyskúšanie. Na dve knihy sa odhodlávam, že ich konečne otvorím.
Keď začnete nejakú knihu čítať, vždy dôjdete až do konca? Aj za cenu toho, že vás to nebaví? Alebo proste po dvoch troch pokusoch posunúť sa ďalej to vzdáte?
Čítate knihy opakovane? Ja veľmi rada. Mám svoju zbierku, do ktorej môžem siahnuť a viem, že ma vždy poteší. Však to sú gény, aj moja babka bola taká. Jej najobľúbenejšiu knihu Mastičkára sme jej dokonca dali do kabelky na tú úplne poslednú cestu
Aj za cenu toho, že sme si ju museli nenávratne požičať z miestnej knižnice. vtedy nebola nikde inde k dostaniu.