Ja som bola sama s deťmi a nemala som priateľky a bola som chorá a odrazu mi v nemocnici lekár povedal - začnete žiť, treba sa ísť aj zabaviť a tráviť čas len tak relaxom aj s inými ako so svojimi deťmi.
Pomyslela som si, no sa ti hovorí ale kde mám tie kamaratky pozháňať.
Raz som mala takú depku a plakala som a moja staršia dcérka vtedy 10 ročná povedala - mama ja sa pôjdem na druhé opýtať tej Janky či by nešla s tebou niekde von.
No a ja som pochopila a išla som za ňou sama. Boli to mladé dievčence a išli vtedy oslavovať a tak ma hned zobrali.
Nuž neboli to priateľstva na celý život a ja im doteraz dakujem, pomohli mi prekonať moju izoláciu a znovu nájsť radosť zo života.
Verím že ak stretneme človeka a pôjdeme s ním iba týždeň spoločnej cesty tak to ma zmysel.
Nejako na tie celoživotné priateľstva neverím. Všetko má svoj čas aj stretnutia a potom stretnutia s inými. To všetko nám pomáha rásť.
Myslím že je najväčšia škoda ak niekto hľadá iba veľké priateľstvo, lebo mu utečie cez prsty a nevšimol si ho lebo bolo ukryté v tom malom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
. este aj kamaratov zo zahranicia vidam niekedy castejsie 
. kludne bud iniciativna, u nas sa obcas jedna nastve a obhana nas kym sa nezladime 
. netreba sa zapodievat myslienkami, ze si nenajde na teba cas. je to len iny stupen ako takmer nepretrzite poflakovanie sa s partiou 
) Jednoducho nezostaneš sama, objednaj si tú kávu, sadni si k baru, daj si drink alebo len tak pri stolíku relaxuj. Všímaj si ľudí, buď medzi nimi. Minulý rok som si všimla, koľko krásnych báb bolo na plavárni samé na osuške. Ja by som si to v ich veku nevedela ani predstaviť, ísť sama na plaváreň - niečo nemysliteľné. Normálne som im fandila v duchu, nečakať na zázrak, na niekoho, na čokoľvek. Každá jedna tam chcela byť, tak tam bola a to neverím, že sa s nikým nezoznámili. 
Ja som sa začal takto cítiť po 29 roku. Všetci okolo mňa začali byť rozlietaní, strácali sme spoločné smerovanie a nájsť si čas nebolo kedy. Internetové sociálne siete, myslím, nedokážu vôbec nahradiť skutočné stretnutia. A ako to už mnohí radili vyššie, mala by si hľadať ľudí tam vonku. Jedni priatelia odídu, druhí prídu. Len ich treba hľadať tak nejako prirodzene, pri aktivitách, ktoré sú tvojimi obľúbenými. Lebo nejde iba o to, stretnúť nejakého človeka, ale stretnúť niekoho s kým si budeš rozumieť, kto bude s tebou zdieľať podobné hodnoty. Staviť na to, že stretneš niekoho pri činnosti, ktorá je vlastne taká príliš "všeobecná" nepredpokladá vysoký úspech. Sadnúť si do kaviarne, či ísť na brigádu je príliš všeobecná aktivita, pretože to robí skoro každý a je malý predpoklad, že budete mať niečo okrem tej kávy či práce spoločné. Tak napríklad, ja mám rád turistiku, vychutnávanie krás prírody a vždy som obdivoval ľudí, ktorí opravujú pamiatky ako sú zrúcaniny hradov. Minulý rok som sa preto ozval jednej takejto skupine, žeby som na týždeň prišiel pomôcť ako dobrovoľník. Radi uvítajú každého medzi sebou. Spoznal som kopec nových ľudí, viacerí dokonca podobnej krvnej skupiny ako ja. Je to skvelé ak ideš do neznámeho sveta s neznámymi ľuďmi a vrátiš sa späť s tým, že si spoznala niekoho, s kým si mohla zdieľať aj tie najosobnejšie myšlienky a kto ťa pochopil. Tento rok tam idem opäť. Nielenže som našiel fajn ľudí ale aj príležitosť užiť si leto.
Ahojte.
Mám 25 rokov. Keď som ešte chodila na základnú, strednú a ešte aj niečo po tom, ako som ju skončila som mala kamarátok celkom dosť.
No postupom času, ani neviem ako, už nemám takmer žiadnu. Proste sme sa prestali baviť.
Väčšina si už zakladá rodiny, stavajú si domy..
Mám jednu kamošku s ktorou občas vyrazíme na disko, ale to je asi tak všetko. Vela času na mňa nemá, lebo študuje, tak sa ideme zabaviť len sporadicky.
A keď chcem ísť niekedy v sobotu na párty, nemám ani s kým ísť, nemám koho by som zavolala.
Občas mi je z toho na nič, hlavne keď si spomeniem, ako to bývalo volakedy. Keď sme sa zišli vonku celá partia, chalani, baby, a len tak sme posedávali v krčmách, vonku, spravili si žúrku u niekoho doma, alebo vyrazili von.
Všetko sa časom zmenilo, a ja ani nemám s kým ísť von, na disko, prechádzku, sadnúť niekam do cukrárne, kina, alebo si len tak pokecať, zdôveriť sa s radosťami, starosťami..
V práci sa na zoznámenie s niekym možnosti vela nemám (lebo aj práce je poslednú dobu málo), a teraz keď som doma, a vonku začína byť pekné počasie, láka ma to, niekam ísť. Ale nemám s kým. Nemám dokonca ani priatela s ktorým by som mohla tráviť volné chvíle.
Bývam na dedine kde ma buď moje bývalé kamošky obchádzajú a nanajvýš sa pozdravíme,a keď aj niekoho známeho strenem či už vonku alebo na disko, len prehodíme pár slov. A zoznámiť sa tam s nejakou novou kamoškou? Neviem, vačšina je tam už so svojou partiou a pochybujem, že tam nejaká prišla hladať najlepšiu kamošku.
A čo vy, máte vela kamarátov, kamošiek?