U mňa základná životná úloha. Naučiť sa spraviť si čas pre seba a využiť ho k oddychu, duševnému, fyzickému. Ja viem, že sa opakujem a som tým už trápna, len ozaj tým, že robím všetko pomaly, v konečnom dôsledku dlho, ostáva málo času na oddych. Ale zas moje telo a hlava si svoje potreby strážia a často nastanú situácie, že nespravím, nie som schopná spraviť nič, ozaj nič .... ta nič, levitujem niekde v čase a priestore, ale zaručene si pri tom neoddýchnem.
Vyhradila som si dvakrát do týždňa čas na jogu, podotýkam pre seniorov, aj to som tam najtuhšia, ale veľmi pomáha duši, telu ...Len kým sa k nej dostanem čaká ma nejakých 13 km cesty a tom, pre mňa niečo čo ozaj nemusím, bo tesne predtým zväčša dôjdem z ďalšieho cca 40 km výjazdu. Po joge, ešte zvyknem robiť nákup, pred dverami, nakrmim macky, zvacsa vecer este peciem Tinke chleba, zahram hry na trenovanie pamate a dotahujem, co som cez den nestihla za PC . A dusehojivy ucinok jogy sa volakde pominie, kym sa dotrepem do postele?
Ked sa da vybehnem na prechadzku, ale to je take idem ta idem .... Sadnut ku knihe, je obcas nebezpecne, bo bud nenajdem nic na citanie, abo neviem prestat. K puzzle sa viem na chvilu dostat, to vypinam aspon vsetko co netreba. Obcas otvorim casopis o 22,30, ked sa mi dovtedy podari vypnut PC ... Na zahradu sa mi nechce, ale vie pomoct, ale to nie je nicnerobenie ....
Neviem oddychovat ale na druhej strane nic poriadne nerobim ...., vsak mozno prave preto, zacarovany kruh. Nic snad, ked deva viac podrastie a nejak sa dopravi domov sama, bude to lepsie. Varenie ma obera o energiu a cas .... , nielen den, co den, ale casto mne s MM obed vymysliet, potom neskor rychlovku pre histaminovu Tinku,
Ozaj nie som zaujimava, len mamximalne zmatena zivotom, a to mam doma uz len jedinacika , dalsiemu este periem, dalsi sa doma ukaze raz do mesiaca , dcera je samostatna, len chleba jej zvyknem piect bo tiez je histaminova..... Potrebujem nejaky time menezment, aby som si nejaky cas nasla pre seba a bola schopna aj nieco spravit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čo to vlastne je?
Kedy to vzniká?
Uvažujem ako vlastne trávim ČAS cez deň ja.
Mám svoje rituály, chodím do práce, po práci ma čakajú domáce povinnosti. Nie, deti už nepotrebujú nejak prehnanú starostlivosť vyžadujúcu si moju pozornosť. Často si napríklad pečením komplikujem život sama. Občas mám pocit, že nemám cez deň žiadny čas na seba. Ale potom si uvedomím, že vlastne ten môj voľný čas venujem športu a teda keby som to mala zrátať sú to HODINY týždenne. Tak sa veľmi ani nečudujem, keď v niektoré dni pijem poobednú kávu postojačky "za pochodu" pri príprave večere. Zvaliť sa večer pri TV absolútne nerealizovateľné, ale ani o to záujem nejak nemám - radšej beriem do rúk knihu kúsok pred zaspaním a v podstate 4 dní v týždni sa dá ma vidieť do 21 žehliť. Alebo piecť. Alebo variť.
Pamätáte si ten pocit "ja sa nudím"? Nebodaj ho ešte niekedy zažívate?
A koľko vlastne voľného času má normálna slovenská obyčajná smrteľníčka?
Ako s ním nakladá?
Bože ženy! Čo robíte, keď nerobíte?

