Ako to všetko začalo

Tak a je to tu,dlho som premyšlala ako to všetko zo seba dostať von. A zrazu je tu anonymný blog v ktorom môžem napísať aj to,čo si neodvážim sama pripustiť.. Som mladá žena,predčasne dospelá,podnikám,mám krásnu dcéru a..a som slobodná matka..pritom vôbec nie som slobodná. Som dosť komplikovaná povaha a tým si veľa vecí sama komplikujem (aspoň som si toho vedomá). Všetko to začalo v lete 2011. Spoznala som zaujímavého a inteligentného muža ktorý naviac dobre vyzeral. Padli sme si do oka a naše stretnutia neboli už len o obede.. V tom istom čase mi začali finančné problémy v práci,hanbila som sa pripustiť také zlyhanie a tak som stým zápasila len ja. A pri ňom,mojom vysnívanom mužovi som na všetky problémy zabúdala. Bol síce o celých 18rokov starší no veľa názorov na život sme mali rovnaké.. Sex sme nemali chránený,skrátka sme to tak cítili že aj keby niečo,tak je to v pohode :) Trvalo to niekoľko týždňov a ja som sa pristihla že neviem spať na bruchu a som tak unavená že by som spala skoro stále. To že by som bola tehotná som popravde ani vo sne nedúfala,lekár mi vždy tvrdil že v mojom prípade to nebude ľahké. Nedalo mi to a kúpila som si tehotenský test,2 pásiky na mňa tak jasne svietili že som ostala meravá. Nenapadlo ma nič iné ako kúpiť ešte dalšie 4testy,tentokrát aj digitálny , všetky rôznej značky. Posledný , digitálny, mi ukázal plus... sedela som vo vani a držala ho v ruke,tiekli mi slzy,nie od žiaľu ale štastia že budem mamou a naviac moje dieťa bude mať tak skvelého otca. Od vtedy som ten test nosila v kabelke,počas dňa som sa naň pozerala a stále neverila že je tam plus. V hlave som mala milión myšlienok,či to bude dievčatko alebo chlapec,či bude podobné mne alebo jemu..a najviac,ako mu to poviem. Nebol to zrovna dlhodobý vzťah a neviem povedať ,,počuj som tehotná čo mám robiť?,,. Následovalo niekoľko týždňov a v jeden večer som bola z nervami na dne. Problém v práci a naviac fakt že som tehotná a neviem ako to mám povedať mužovi o ktorom som si myslela že nie som preňho dosť dobrá,mala som deň na to, pocit že ho vidím posledný krát,neviem prečo ale cítila som to a pobrala som si drobnosti ktoré som uňho mala a zaviezol ma domov. odvtedy sme len málo komunikovali až mi raz napísal ,,máme si my dvaja ešte vôbec čo povedať?,, stiahla som sa,to že som tehotná som ani nepovedala a zrazu bolo všetko inak. Nikdy som si nepredstavovala že budem slobodná matka,pár miniatúrnych ponožiek ktoré som mu chcela dať a naznačiť tak že budeme mať dieťa bolo to posledné čo som bola schopná kúpiť.po detských obchodom som nemohla chodiť pretože pri pohľade na pár čo spoločne niečo vyberá pre bábätko som mala stále slzy na krajíčku. Problém v práci sa vyriešil a ja som pred vianocami povedala mame že som tehotná,radovala sa,ako inak. Hneď ma vtiahla do obchodu a kúpila ružové dupačky,vraj aby sme privolali dievčatko. Prvé mesiace tehotenstva som mala skvelé,až na fakt že som preplakala snáď každý večer no nemala som chute ani som nezvracala. Mala som rizikové tehotenstvo a tak som si akurát dávala väčší pozor..Hnevala som sa na seba,že som mojou hlúposťou pripravila to maličké ktoré vo mne rástlo o otca. Počas jednej poradne ma lekár upozornil že prídem ešte o týždeň a pravdepodobne budem hospitalizovaná. To mi ešte tak chýbalo,cez víkend som nakúpila komplet celú výbavičku,zariadila bábätku izbu a ako predpokladal gynekológ v stredu ráno som sa hlásila na príjem. Povedala som si,dva tri dni to vydržím. Po niekoľkých týždňoch som vedela striedanie pracovných smien sestričiek na spamäť. Denne som počítala kvapku na infúzke,sledovala z okna prírodu ktorá bola ešte skoro zimná. Moja mama,najlepšia mama chodila za mnou každý boží deň. Nosila mi dobroty a psych. ma držala. Áno,ja čo som nikdy nevedela pochopiť ludí v depresii som bola po niekoľkých týžnoch mimo. Na izbe sa nám striedali mamičky ktoré mali krásne bábätká. Hanbila som sa stále na ne pozerať pretože som im ich závidela a premýšlala či aj to moje bude také. Život na oddelení nie je jednoduchý,dá mi za pravdu snáď každá žena ktorá si to tam odležala a videla to,chodba kde boli návštevy boli rôzne príbehy,boli tu ženy ktoé mali na rukách pásik,modrý alebo ružový - mamičky. Potom pár ako ja,čo sme sa modlili aby sa ten maličký anjelik nepýtal na svet skôr,dalej ženy,ktoré o deti prišli a tie ktoré mali iné problémy. V nemocnici som spoznala veľa ľudí,vítala a lúčila sa s nespočetným množstvom mamičiek. Môj termín pôrodu bol 17 apríl. 16teho som sedela s maminou ešte o 22:20 na chodbe a keď odchádzala zaklopala mi na bruško a povedala ,,zlatíčko zajtra máš termín,tak už kludne môžeš ísť na svet,, A malá si to vzala k srdcu :) 02:27 mi začala odtekať plodová voda,do 6:17 som mala veľmi slabé kontrakcie a tak mi ,,pomohli,, :) 9:35 som držala moju dcéru v rukách. Priznám sa,bola krajšia než som si vôbec vedela kedy predstaviť. merala 50cm a 3050g.vážila. Na to že mi celý čas tvrdili že dieťa nebude mať ani 2000g pôrodnú váhu som bola najmilšie prekvapená. Z pôrodnej sály ma previezli rovno na samostatnú izbu kde som bola sama,vlastne nie sama,ale uz s mojim najcennejším pokladom. Alžbetku som milovala od prvej chvíle tak silno,že sa to ani nedá opísať. Môj brat mi doniesol balóniky , všetci vrátane sestričiek boli na mňa neskutočne milí. Keď som vypĺňala kolónku ,,otec,, vyhrkli mi slzy a nabrala som odvahu povedať mu to. Nemala som už čo stratiť,keby akokoľvek zareagoval,maličká tu už bola na svete. Bola som presvedčená,že ak sa k malej nebude chcieť hlásiť,nebudem ho ťahať po súdoch. Bol zaskočený , ani sa mu nedivím. Nemocnicu som opúštala keď bolo slniečko,púpava a úplne iný svet ako ten keď som tam išla.Mala som ísť po rodný list,spýtala som hosa či chce byť ako otec a súhlasil. Stretli sme sa,po 9mes. som ho videla a ja som si myslela že to so mnou nič neurobí. Maličká ho má v RL,bol na krste a včera sme sa prvý krát stretli aby si trochu užil malú. Až večer doma,keď som sa dívala ako Alžbetka spinká,mi stekali po líci slzy,bol to krásny deň. Pozrela som sa na mobil a na displeji mi svietila fotka jeho ako drží maličkú. Dnes som maminu pozvala na obed,dokážeme spolu hodiny prerozprávať a všimla si , keď bol mobil na stole tapetu na displeji,pýtala sa prečo tam mám zrovna tú fotku..,,no a čo,, odvrkla som a jedla som dalej..,,sú to predsa dve osoby ktoré nadovšetko milujem,,dopovedala som v duchu. Nikdy som ho neprestala milovať,aj keď som si to uvedomila dosť neskoro.