Božtek, mamiiiiii !!!

Zazvonil telefón. Pozrela som sa na volané číslo a vedela som, že o chvíľu pokojný piatkový bluesový podvečer prejde do búrlivých rytmov samby.

„Prosím?“
„Máš farbu v tlačiarni? Potrebujem dačo veľmi rýchlo vytlačiť! Ináč, prepáč, mami! Ahoooj!“ vysypala zo seba jedným dychom moja dvadsaťročná dcéra.
„Ahoj, moja. Mám.“
„Výborne, pošlem Ti žiadosť do zamestnania na mejlik. Vytlač mi, prosím Ťa 3krát. Ja si po ňu prídem. Ale rýchlo, lebo je sedem a o deviatej zatvárajú poštu!“
„V poriadku. Vytlačím. Mám sa na to pred vytlačením pozrieť?“
„Nieeee, netreba! Je to v poriadku, našla som vzory na nete!“
„Ako myslíš!“
„Vieš čo, mami? Pozri sa na to. Ale nerob tam zmeny!!!“
„A potom si ju načo mám pozrieť? Vytlačím tak, ako mi pošleš.“
„Joj, mami, aká si! Jasne že oprav, keď nájdeš chyby!“
„Dobre, moja. Pozriem, posúdim! Maj sa pekne.“

O 5 minút zazvonil na byte zvonček. Od prekvapenia mi zabehla slina. To volala z rohu ulice?

„No, poď moja. Zavri bránu, aby Brčko nevybehol...,“ vravím a držím nepokojného psa.
„Aaale, Babuľa sa hára!“ zaševelila dcéra s fenkou-hárajkou na rukách.
„Načo si ju doniesla? Brčko sa zmagorí!“

Fenku-hárajku sme šupli do kúpeľne. Brčko šalel pred dverami, Babuľa za dverami.

Otvorila som žiadosť do zamestnania. Bol to 100% motivačný list.

„Baby, treba ho upraviť, môžem?“
„Jasnééééééé!!! Idem sa pozrieť do detskej....“ rozradostene povedala dcéra.
„Prosím Ťa, tu seď! Potrebujem od Teba pár informácií!“
„Ale mamííííí, taká siiiiiii!“ zatiahla dcéra, ale ústretovo dala potrebné info.
„Baby, a nebolo by vhodnejšie zmeniť tú Tvoju mejlovú adresu deathblack.hardcore na niečo solídnejšie?“
„Nie a prečo? Nech si zvykajú!!!“ sebaisto podotkla.

Psy veselo besneli ďalej a my sme v tejto živej komornej atmosfére šli súbor vytlačiť.

„Prosím si maturitné vysvedčenie a absolventské vysvedčenia z flauty a tanca,“ urobíme kópie a pošleme ako prílohy.

„Joooj, ta ja nemám!“
„Čo nemáš?“
„Nič nemám!“
„Ku žiadosti musíš dať ako prílohu minimálne kópiu maturitného vysvedčenia!“
„Heeej? Vlastne máš pravdu, bolo to tam napísané! Nevadí! Pošlem im to v pondelok.“
„V poriadku. Ale lepšie by bolo poslať im v pondelok všetko naraz!“
„Joooj, mami!! Ale dnes je posledný deň!!!!“

Radšej som sa nepýtala, prečo je dnes posledný deň.

„Kubo je tu?“ spýtala som sa dcéry.
„Sedí v aute a čaká.“
„Nech skočí ku vám a donesie Ti maturitné...“
„Mamiii, veď prestaaaň, ja ho neviem náááááájsť!“ prerušila ma hystericky dcéra. „Zdržiavaš a ja to kvôli Tebe nestihnem poslať! Vidíš akááá si? “

Súbor som vytlačila a podala jej ho.

„Ďakujeeeem, maj sa pekne!!!“ vychytila sa dcéra. „Babulaaaaaaaa, idemeeee!“ ostrým hlasom zarevala z chodby.
„Je vymknutá v kúpeľni, moja!“ nesmelo som poznamenala.
„Jaaaaj! Dobre!!!,“ prebehla izbou, schmatla roztúženú hárajku z kúpeľne a tresla zvonku dvermi.

„Božtek, mamííííí..., čaukyyy Brčkooooooo!!!" zaznelo ešte od brány.

Brčko blúznil v kúpeľni o stratenej láske a vonku štartovalo auto. V rádiu začali hrať Bensonhurst blues.

„Život je krásny, len treba byť trpezlivý!“ pomyslela som si.

http://www.youtube.com/watch?v=YPyZQj5_d8I