Highlighty popolcovej stredy

Tohtoročná popolcová streda mi priniesla viacero zaujímavých (povedzme) prekvapení.

Ráno bolo poznamenané veľkým zhonom. Môj syn mal totiž karneval. Vlastne až teraz som si uvedomila, že je to trošku zvláštne karnevalovať v tento pôstny deň...ale budiš. Škôlkársky karneval pani učiteľky pre 2.B stanovili na tento dátum. Môj milovaný synček sa rozhodol, že bude hokejista.  Je to jeho veľký sen, takže keď sme riešili masku na karneval, jeho rozhodnutie bolo úplne jednoznačné. Nejakú tú výstroj sme doma mali - a čo sme nemali sme si pozháňali a požičali kade tade po známych. Výsledok bol dokonalý. Akurát, že dostať päťročné chlapča do tohto mondúru potrebovalo asistenciu môjho zákonitého. Termotričko, chrániče všetkých častí tela, hokejka, rukavice, prilba....a na vrchu provokatívne v žilinskej škôlke dres HC Košice 

Manžel sa smial, že keď synátor vchádzal takto nahodený do triedy, všetky pohľady sa na neho upínali. V triede boli totiž samé princezné, víly, policajti, spidermani...a teraz už aj jeden hokejista...

Po takomto hektickom ráne som si užívala deň s mladším synčekom. Okolo obeda mi zaspal v aute a ja som nemala to srdce ho budiť. Tak teda som si povedala, že hodinku s ním strávim v aute a trošku porelaxujem pri hudbe, možno narobím pár zbytočných kilometrov...priznám sa mám rada takéto chvíľky. Dostala som chuť na kávu a tak som sa zastavila na nemenovanej žltej benzínke s cieľom uchmatnúť si pohár teplého nápoja. Prístroj zapípal a kávička bola hotová. Ponáhľala som sa do auta k spiacemu Dávidkovi. Vlastne ani neviem ako, káva sa mi vyšmykla z ruky a úplne celá sa "rozpľaskla" na podlahu.Na pumpe nebol okrem personálu úplne nikto. Viete si predstaviť moje pocity  Našťastie slečny boli veľmi zlaté a asi päťkrát mi povedali "Dnes budete mať šťastie uvidíte, dnes bude pre vás super deň!" Urobila som si druhú kávu, nasadla do auta a zahanbená frčala preč. Rozmýšľala som nad slovami tej pani, či naozaj bude mať nejaký špecifický zvyšok dňa...

Počas poobedia som už aj pozabudla na udalosti z rána a zbytok dňa prebehol tak akosi hladko. Až prišiel večer. O siedmej som mala dôležitý pracovný skype telefonát, ktorý bol dohodnutý už týždne. Dôsledne som sa chcela pripraviť a tak som PC chcela zapnúť pol hodinku pred. No nič...Stláčam gombíček a nič...Desiaty krát sa pokúšam zapnúť tátoša a nič... "Asi je prehriaty" povedal manžel a strčil ho na chvíľku do chladničky  Zúfalí ľudia robia zúfale činy. No ale ani po schladení sa mi počítač nepodarilo zapnúť. Tak som sa druhýkrát v tento pôstny deň zahanbila a zatelefonovala do Lodýna, že bohužiaľ musím schôdzku presunúť....

Keď som o hodinku neskôr platila účet za nový notebook v obchode a počúvala do toho synčeka aký bol karneval nudný a trápny spomenula som si na slová pani z benzínky 

"Dnes budete mať šťastie uvidíte, dnes bude pre vás super deň!"