Komunikácia s deťmi

komunika cia smojou 18-tkou je tiež užasná
same, ok, jop...
a neustale visi na tablete...neprestavam sa na tom rozčuľovať
často krát jej vravim, Tini, ty ani nežiješ svoj život...len nejaky virtualny
aj so svojou čerstvou lásočkou je stale v spojení...pol dňa sú spolu a celz den na nete
potom jej obyčajne veci ako upratovanie, jedenie uplne unikaju
ked protestujem a časti až vo vývrtke..povie mi, mami,ty tomu nerozumieš

U nás už komunikácia prebieha častejšie cez SMS alebo skype .
Ale tiež klasické hlášky : mami , toto mi čekni , thank, bye ... už sa nejako nad tým nepozastavujem.
Ale sranda je , že keď občas hráme scrable a dám nejaké rýdzoslovenské slovo, tak sa môj (dospelý) syn so mnou dohaduje, že čo to znamená.

Nuž ja som ukážkový príklad toho, ako sa neviem v týchto prázdninových časoch predrať k vlastnému počítaču.
A rukou písať nedokážem. Neviem do tej ruky vložiť to moje emočno , kým prsty zvládajú skôr ako moja myseľ občas.

Čo som chcela.

Jaj, tie hlášky. Nemám ešte pravého puberťáka, ale spejeme k tomu. V našej rodine sme dávnejšie zaviedli pravidlo, že ten kto hovorí, má právo svoju myšlienku dopovedať a každý to musí rešpektovať.
Pretože furt sme po sebe ziapali a jeden cez druhého a to najmladšie revalo, lebo ona sa ani k slovu nedostala a ak sa pracne dostala, tak jej do toho takmer každý skočil do reči a stále som mala z toho chaos, hlavne za volantom, že kto práve hovorí a kto čo vlastne chce.

No a ako to dopadlo?
Najčastejšie používaná veta v našej rodine je aká?

Správne:
"môžem to dopovedať, MAMINKA?!"

A tak som sa zamotala do vlastného pravidla.

Napadli ma ešte také dve hlášky, ostatné som zabudla, však mimo PC a tak.

Teri si písala vedľa mňa a keď sa mi uráčilo pozrieť na jej výtvor, ktorý si v tichosti robila a len si užívala moju prítomnosť, tak mi vybehli oči a pýtam sa jej:
"Ty poznáš písmená?????"
(som ja za mamu)
Teri: "áno, papám predsa písmenkovú polievku!"

Aké jednoduché.

Druhá bola taká úprimnejšia. Sme sa kdesi hnali a tak som po nich zvýšila hlas, že nestíham, LEBO MÁM IBA DVE RUKY!
Načo sa mi dostalo odpovede:
"Maminka, ty máš dve ruky a my sme tiež len dve."

(Akože či lepšiu výhovorku nemám)
A tak.

Rozhovory to je tiež u nás krásne a veselé.
Najnovšie slovo v slovníku mojej dcéry je DOBROŠ
Po období neustáleho OK, toľká zmena. No ale ako ma to rozčuluje
Tie odpovede v angličtine ma už vytáčali, lebo jasne nič nerozumiem.Stiahla som aplikáciu do mobilu a keď stihnem nahrám si odpoveď a dám si preložiť.To zabralo úplne zázračne.Občas keď zbadá že beriem telefón do rúk už hneď kváka v rodnom jazyku.
No a ešte máme doma jednu hlášku o ktorú sa podelím.
Ked nájdem niečo čo vážne potrebujem pochopiť v angličtine dovolila som si ju požiadať o preklad. Robila som pokus dane slovo vysloviť
Dcéra vyslovila hlboký povzdych : malo by byť trestné keď hovoríš v angličtine

Feng šuej very much ma dostalo Musela som povedať aj chalanom v kancli, rehotali sa ako kone, myslím, že to zavediem do slovníka, je to vtipné U nás doma sa hovorieva "Bodaj by ťa hus pečená kopla". Toto hovorieval starký a ja to dodnes mám nejako zaužívané:) Otca som onehdá nakazila výrazom "to je haluz":D Keď som to počula od neho prvýkrát, skoro ma vystrelo! Mama niekedy tatovi hovorí "Radšej som si mala nohu zlomiť", to je taký ekvivalent povzdychu "Mala som si radšej zobrať Pištu Hufnágela". Najlepšie sú bonmoty, ktorým nerozumie nikto okrem nás. So sestrou máme jeden obľúbený, vždy keď počujeme slovo prudko alebo prudký, tak sa na seba pozrieme a povieme: Napvíklad, Vudko, je pvudký (Napríklad, Rudko, je prudký). To sme raz počuli povedať v nejakej relácii pána, ktorý ráčkoval, zložili sme sa na zem od smiechu a už roky sa toho nevieme zbaviť

moja dcéra používa slovo dobre, čo ma vytáča do nepríčetnosti. Niečo jej poviem, kážem a ona dobre a nič. Sedí ďalej za tabletom alebo notebookom. A ešte to aj povie takým ignorantskýcm spôsobom. A občas keď si píšeme, keď som v robote, niečo som zabudla, ona ešte spí tak jej pošlem mail a odpovede že nwm, ok, thnks či tak nejak a pod. Koľko som sa narozmýšlala pri niektorých skratkách alebo smajloch čo to znamená. Po AJ viem a nevadí mi komunikácia v AJ, aspoň sa niečo na ňu nalepí, lebo nejaký záujem o učenie sa AJ nemá. Tak v tomto smere som rada. Ale vidím ten rozdiel, keď ja jej píšem, to je aj 10 riadkov, rozvité celé vety a od nej mi chodia iba skratky a smajlíky.
Na iné hlášky si v rýchlosti nespomeniem ale určite doma nejaké používame. Jáj už sme tam? Hlavne v lete pri cestovaní a pod. Jáj a včera mi povedala že som nejaká čudná, lebo stále nosím tú istú kabelku a že aj babka má dokonca 2 ks ktoré si strieda.(ja mám tri len si nestíham prehadzovať veci z jednej do druhej a vždy som si niečo zabudla práve v tej, ktorú som nemala pri sebe, tak som to vzdala)a pod. komentáre k oblečeniu, účesu a pod.

Včerajšia scénka u nás doma : z WCka sa ozýva hlasné : " Mami HELP !"
To nášmu mladému došiel toaleťák

no, najstarsia uz v palila do puberty, hoci ma "len" dvanast, nastastie, s cudzim jazykom sa na mna nechyta, jedina vyhoda, ale dostane ma tym vzdy do vyvrtky, ked imituje moj prizvuk, ked hovorim po francuzsky, to bych ju dokazala ukrkat a potom mi povie, ze to ma neimituje, ze to tak skamoskami obcas rozpravaju, to moje Rko mozno naozaj
dvaja mladsi to su skor prekeci, ale tiez sa snazime ako crystal, vysvetlit, ze ked rozpravaju vsetci traja naraz, najmladsia sa tiez rozkecala za posledny mesiac, ze nic nerozumieme...niekedy nad ludske sily umlcat ich a dostat sa k slovu
naposledy syn zahlasil, mama ja si dam tie hole vajcia ....ake?! no tie hole, nevies, ako robi tato?! .... furt nic, a potom mi dcera hovori, ze chce volske oci, vo francuzstine su dost podobne vyrazy, (oeufs à poil namiesto oeufs à poêle)
najmladsia zacala tatinovi hovorit daddy, pozeraju DVDcka v anglictine, a to ledva zacala rozpravat po francuzsky

Komunikácia v angličtine s mladším synom je aj u nás na dennom poriadku. Bohužiaľ len jednostranná. Ja a angličtina nie sme kamošky. Aj keď občas sa na synove anglické jednoduché repliky chytím a odpoviem podľa mňa adekvátne, on ma vždy dobehne a zahlási niečo, čomu buď nerozumiem, alebo nemám na to slová. Keď ma to veľmi vytáča, tak odpoviem "nehovorím rečou tvojho kmeňa" a prejde do slovenčiny. Alebo sa robím hluchá. Vtedy zahlási "that ignoration" a odkráča urazene do svojej izby. NWM je bežná súčasť jeho slovníka a keď ho nepočujem tak, aj WTF. Zaujímavé, že starší je momentálne v Anglicku a keď spolu telefonujeme, tak len čisto po slovensky, žiadne anglické "ekvivalenty" alebo skratky. Má 20, tak z toho asi vyrástol?