Strávili sme víkend doma, tam odkiaľ pochádzam.... Je to vždy jedinečný zážitok, dom plný ľudí, rôznych .... Stretne sa mládež, zopár rodičov aj jeden starý otec, čo kus to iný príbeh, nastavenie, vnímanie reality ... Ale všetkých treba nakŕmiť, napojiť ... a potom riad spratať. Už len u nás doma, keď sme boli v plnom počte bolo riadu neúrekom. Ešte aj v zredukovanej verzii, pri každodennom varení je ho dosť. Len ozaj nerozumiem tomu, prečo pri jedenástich ľudoch som mala pocit, že špinavý riad skoro neexistuje. Aspoň tak to mohlo pripadať nezainteresovanému divákovi.
Mne vnímavej neuniklo, že otec so sestrou umývajú a odkladajú riad za pochodu, v tak rýchlom slede, že sme si vlastné poháre museli chrániť telom. 
Do tohto kolotoča sa mi podarilo dokonca aj dvakrát zapojiť. Raz som odložila zopár tanierov a misiek, len kým som zistila, kde čo patrí.
Druhýkrát som sa podujala dokonca aj zopár riadov umyť. Sestra sa na mňa pozerala akoby som došla z inej planéty, bo zo 45 minút som meditovala, či neviem čo robila, nad malou hromadov tanierov a pohárov. 
Ta tak. Sú ľudia, čo s rukami, hlavou či špinavým riadom vedia hneď naložiť, ako treba a potom taký ako ja. Jasné, nájdu sa aj voľajakí medzitým. Ja za vrchol úspechu považujem, keď sa mi raz za deň podarí naložiť umývačku. To si už aj diplom a medailu idem pýtať. Táto fáza nastupuje po tom, čo už nie je v kuchyni kus voľného miesta, alebo čistého taniera. 
No hold aj také treba vedieť. Ešte že ma raz za čas zachráni, môj princ na bielom koni a vybojuje vojnu s riadom za mňa. Bo keď aj koláčky dosť často pečiem. Akurát, pri nich viem šľahaciu misku aj zo dvakrát umyť, čo keď ju bude zase treba ...
Dievčatá, do ktorej skupiny patríte vy? Alebo sa blbo pýtam, nájdu sa medzi vami, také ako ja? Čo trpia slepotou na špinavý riad, abo ho aj vidia, aj by ho spratali, len povedzme si to tak, majú iné priority. 
Alebo ak budeme úprimné vôbec, ale vôbec sa im nechce.
PS: Inak obdivujem všetky, čo dosiahli ešte vyšší level, a "naučili" deti riad umývať, nakladať ...
Manžel našťastie vypomáha, aj najmladšia deva mi vysvetľuje, že mám šetriť s riadom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám perfektnú umývačku
riady pozbiera, umyje, utrie, odloží...ešte aj dostávam na ňu od štátu dotáciu 23.52 mesačnenajlepšie fachčí keď je obdobie písomiek alebo vypnú internet alebo chce aby som navarilavtedy sú riady umyté, odpratanéalebo ešte jedna vec - ak si má vybrať či bude vysávať alebo umývať, vyberie si umývanie
synak je naozaj fajn umývačka
...a čo sa týka mňa...mne fakt plný drez riadov nevadí.fakt nieak chcem použiť obľúbenú šálku a je špinavá, umyjem len ju.zvyšok musí vždy počkať, kým sa mi bude chcieť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrá si, , to ten vyšší level, okrem toho, som rada, že nie som jediná, čo nie je taká akčná pri riade.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neumytý riad...vec tak nepodstatná, neriešim šak ešte nikto nezahynul tým, že ho privalil..zasypal, všetko sa vždy nejako utrasie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja žijem v sinusoidach. Všetok riad umyjem (deti upracú), nevidím neumytý riad, nepočujem padajúcu pokrievku a zas všetok riad upracem .
Ale to umývanie riadu, keď sa zíde rodina mám rada. Fakt.
Inak - vždy si spomeniem na Agathu Christie - vraj vymýšľala príbehy svojich kníh pri umývaní riadu. Docela ju chápem. Aj mňa občas chytajú vražebné myšlienky .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž tak si to trošku prehnala alebo som to ja prehnala s tým kukom :-), ale určite som to tak nemyslela a ani mi nenapadlo moje tradičné: " ja to robím tak..." Ja neviem pracovať-variť ak je v kuchyni neporiadok a keďže mám doma dvojúmyvadlo zvyknem riad priebežne umývať kým sa varí, vnímam to ako praktické využitie času, pak toho je už len málo. Možno je to podvedome, nemala som rada, keď sa skončil nedeľný obed a kopce riadu všade a dostali sme to ako pubertiačky na povel. Doma mám pri umývaní výhľad do záhrady a premýšľam čo a ako treba a keď umývam v rodičovskom dome je to na 90% o spomienkach čo mi pri tom napadajú, to tam jednoducho naskakuje samo, takže ani mi to nepríde. Po babke som zdedila, neviem ako to nazvať, určite minimálne dve veci a to, že mi nevadí umytý a neodložený riad, však aspoň vyschne a starostlivosť o topánky. Predstavte si, že ona si zakaždým keď prišla domov umyla topánky, pravda pri našom počte kusov bot to takto nezvládam, ale inak to sedí. Deti som pomáhať nenaučila, čo ma dosť mrzí a neviem tomu prísť na koreň. :-(
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viem, ze ty ma uz poznas, a beries ma taku aka som, a to je skvele. Vsak sme sa obe zasmiali. Ja obdivujem vsetkych, co mnohe pre mna nezvladnutelne veci davaju lavou zadnou. Ani ja som svoje deti nenaucila pomahat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ešte môžeš túto robotu delegovať na manžela :)
Alebo zredukovať doma používaný riad na absolútne minimum. Potom nehrozí úplne založená kuchyna. Iba tak polovične :)