Také sa môže len mne stať po II.

Včera sa u nás konala hromadná oslava. Po piatkovej stužkovej som bola ešte stále kus málo použiteľná, však aj preto som zas excelovala. No dobre, na koniny som expert vždy.

Ale nie, musím sa pochváliť, celkom dobre som zvládla organizáciu práce pri príprave oslavy. Koláčky som dala upiecť kámoške, drahý pomáhal s upratovaním, trikrát rýchlejsším tempom ako ja, aj deti som kus zapojila. Dokonca som v nedeľu doobeda upratovala kuchyňu, umyla si jedno okno, ostrihala konečne ruže, však v sobotu nebolo kedy.

Aj pri návšteve som sedela, bo inokedy doťahujem resty v kuchyni ...
Dokonca som aj kávu kúpila a dokonca ju aj ponúkla. U nás ju nik nepije, väčšinou ju ani nemáme, to len návšteva sonduje či sa také u nás dá. No a ja hrdá na seba, že som ich predbehla a kávu im akčne sama ponúkla, som dala zovrieť vodu, nachystala šálky a tým to pre mňa zhaslo. Ako správna hostiteľka som sa posadila znova k hosťom.

Po hodine sa švagriná opýtala a kávu sme už mali?
Jasné, už aj vypili. Ta som dala vodu variť ešte raz, však taká je lepšia a konečne aj kávu zaliala a podávala.