Vždy, pokiaľ mi siaha pamäť, som bola športové drevo.
Našťastie, moje deti nie sú po mne. 
Žiadny šport mi nešiel, žiadny som neovládala. Aby som sa zase až tak sebakriticky nehanila, aerobic ma bavil a rada som ho cvičila. 
Túžila som ale napríklad vedieť lyžovať, spúšťať sa ladne a bezstarostne po svahu a vychutnávať si radosť z pohybu a jazdy. No, nešlo mi to. Na lyžiarskom som skončila v poslednom ( štvrtom družstve) a lyžovať som sa nenaučila. 
Neviem sa ani korčuľovať, plávam iba prsia a aj to priemerne a pri bicyklovaní nie je u mňa pád až takou výnimkou .
Ako si tak starnem a deti odrastajú, zatúžila som naučiť sa aspoň jazdiť na kolieskových korčuliach. Požičala som si ich od dcérky. Hoci sa o bezproblémovú jazdu bez pádov snažím už asi tretí rok, stále je to pre mňa rovnaká drina so smrťou v očiach. 
Pri korčuľovaní ma musí vždy niekto sprevádzať v tesnej blízkosti, aby včas zachytil moje pády. 
Väčšinou sa na takúto záchrannú akciu podujíma môj manžel, ktorý ma sprevádza aspoň na bicykli. Keď už nič iné, slúži mi aspoň ako psychická opora. No, keby ste ma videli, to by ste sa pobavili. Pripadám si ako taký macko, ktorého si pamätám z detstva. Bol z Ruska, mal na labkách korčule a na chrbátiku bol na kľúčik.
Minule som išla kúsok po hlavnej ceste a tu zrazu na rohu policajti. Naľakala som sa, že mi budú dohovárať, ako môžem vôbec s takouto technikou a ešte bez prilby a chráničov vliezť na hlavnú cestu. 
Tak som sa rýchlo predbehla a vravím im: "Dobrý deň! Nebudem platiť pokutu, že jazdím po ceste a ešte aj bez prilby? Viete, máme zlé chodníky a bojím sa, že padnem, preto idem kúsok po ceste." 
Policajt odpovedal: "Pani, my tu meriame rýchlosť a pokutu dostanete, ak Vás nameriame, že idete nad 50km/h."
So smiechom som odpovedala: " Jáááj, tak to teda nehrozí." 
K počudovaniu som už dosť dlho nespadla a bola som na to patrične hrdá. Včera som vyzula doma na dvore korčule, no nohy som mala akosi otlačené, ťažké a unavené. Blížila som sa k vchodovým dverám, ku ktorým vedú štyri schodky. Ako som vošla na schody, zrazu som sa potkla a bááác! Spadla som a to ešte tak, že som čelom narazila do dverí. Rozpleštila som sa ako žaba.
A tak sa sama seba pýtam: "Akože chcem vedieť korčuľovať, ak neviem ani chodiť? " Alebo ma ešte napadá: "Čo sa za mladi nenaučíš, na starosť už ťažko nájdeš."
Vďaka Chobotnička.
Ak tu už dlho nebudem, tak to som dolámaná na chirurgii, alebo v base za veľmi vysokú rýchlosť na korčuliach na ceste.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stanka,ešte to by nam chybalo a kto by nam take pekne blogy pisal,no ale ja som bola tiez totalne drevo.No o tebe by som to v zivote nepovedala.Postava jak lusk,ako mladica....och dievca pekne,ty sa to naucis urcite...ale ja ,co uz ja ohladne telocviku-este mozno skok ........
ale akurat tak do hlbky,ci do reci? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak vidíš slnečnica moja, ešte aj v tomto sme si blízke, že sme športové polená. My sme proste spriaznené nielen dušou. A či som štíhla? To nie som a okrem toho, keď je niekto športové drevo, na postave nezáleží. Pozri taká Helenka Rúžičková. Celý život bola silná a pritom bola veľmi ohybná. Pamätáš na Heduš z Homolkovcov, ako behala po lávke a robila tam lastovičky? Ty si fajná baba a máš dobré , skladáš krásne verše, máš talent a rozdávaš ním radosť nanič mamám a to je viac než všetko to ostatné. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stanka, ešte furt si mladá a teda postavou by som povedala, že ši športovec od prírody. Tak ti
, že sa nevzdávaš a keď nevieš chodiť po vlastných 
, tak korčule ti len a len prospejú. Lebo u teba sedí iba to , že : "Čo sa za mladí naučíš, na starosť nezabudneš. " Tak žiadne vyhováranie na starobu a športu zdar. 
A pozor pri tom na vysokú rýchlosť, aby ťa nezamerali, lebo pokuty sú dnes riadne mastné. 
