Umenie stíchnuť ...

Dámy, dnes som vám strašne...naozaj veľmi chcela čosi napísať. V hlave mi hmýrilo kopec myšlienok, príbehov, podnetov z každodenného života. Po dvoch vetách som však každý príbeh, ktorý som začala chaoticky čarbať na papier preškrtla. Po pár riadkoch som jednoducho pokrčila a zničila tých pár myšlienok, ktoré chceli von. Neboli ani vtipné ani poučné...dnes mi to jednoducho nepísalo. Pýtala som sa sama seba „To už naozaj nemám čo povedať?“ Bola som zo seba trochu sklamaná. Myslela som si, že pohár mojej inšpirácie je bezodný a teraz toto?.  Vždy som vedela čo a kedy povedať, na to mám talent, verila som si . 

A zrazu mi to došlo!  Mám stíchnuť! Aj veľkí a múdri ľudia, ktorých obdivujem vedeli kedy sa majú utiahnuť do seba a jednoducho byť ticho. Hoci som prečítala viacero kníh z oblasti osobného rozvoja a hľadania seba, zakaždým keď som narazila na časť s nadpisom, utíšiť sa...užívajte si ticho...naučte sa tichu (prípadne všetky im podobné asociácie) prečítala som si ich – ale to bolo všetko. Moja duša na nich ešte nedozrela a nebola na to pripravená. A možno až dnes som pochopila silu týchto slov. Je umenie užívať si prúd svojich myšlienok a len tak ich nechať plynúť hlavou. Nezamýšľať sa nad žiadnou konkrétnou, len ich sledovať... Netlačiť na pílu. Len tak si „bahniť“ vo svojich myšlienkach, pocitoch a vďaka tomuto chaosu sa spoznávať. Ticho je naozaj najlepším prostriedkom ako zistiť, kto vlastne som – sme.

V knihe „Mních, ktorý predal svoje ferari“ hovorí autor o rituály ticha. Hovorí, že každý deň si máme vytvoriť čas od 15 do 50 minút na povinný odpočinok. Robin Sharma píše, že vďaka tomuto rituálu sa nám podarí spojiť so svojím zdrojom kreativity a uvoľní sa v nás nesmierna vesmírna inteligencia. Taktiež zaručuje, že ak budeme disciplinovane dodržiavať tento odpočinok pomôže nám  dostať pod kontrolu aj nepokojnú myseľ.

Z odstupom času si uvedomujem, že moja  myseľ bola vždy veľký „fiškús“. Skúšala moju trpezlivosť a nikdy mi nedala vydýchnuť. Keď som bola v práci myslela na to, čo budem robiť doma. Keď som sa konečne dotrepala domov, nútila ma zamýšľať sa nad tým, čo všetko som v práci nestihla. A keď som nebodaj v piatok večer sedela s kamarátmi na pivku prehlcovala ma myšlienkami, čo sa deje doma a čo všetko som v práci nestihla  dobrý kolobeh že? Potvora jedna nedala mi ani sekundu možnosť zrelaxovať a vďaka nej som si neužívala krásu prítomnosti...snažila sa ma zakaždým odfúknuť ďaleko ....v čase dopredu alebo dozadu, hlavne nie tu a teraz !!!! (ale o tom snáď inokedy)

Tááákže čo tým chcel básnik povedať?  Je umenie sa vedieť utíšiť v ten správny čas a len tak si užívať silu prítomnosti. Je umením (teda aspoň pre mňa) relaxovať tým správnym spôsobom. Pre nás ženy je podľa mňa niekedy ťažké len tak „ničnerobiť“  a nemať výčitky svedomia. Je krásne byť len tak ticho a len tak si všímať krásne miesta okolo seba.  Som učeň na tejto krásnej ceste ticha. Verte, že nebude ľahká, moja celá rodinka je dosť ukričaná :)

Tak končím a idem si užívať, spomaliť, skľudniť sa....relaxovať

Ako to máte vy dievčatá? Viete si užívať ticho?

PS: pripájam ilustračné foto, poslednou dobou som uchvátená stohmi slamy a evokujú vo mne nesmierny pokoj