Uplynulo desať rokov ...

 ... odvtedy, čo ste sa modlili spolu so mnou ...

Ďakujem, že ste sa pridali, že ste boli v tých ťažkých časoch s nami... 

Mamka odišla, v danej chvíli, to bolo to najlepšie ...

Rozumom som si to zdôvodnila, len to dospievanie bez nej dlho bolelo, bolí ...

Ešte stále sú momenty, keď rozumu city zavrú ústa a mňa to všetko dobehne  ..., lebo som tú veľkú bolesť voľakde zamkla ... Len nie raz, vyvalí dvere dokorán ... Stačí zopár nevinných spomienok, pasáž  z filmu, pieseň ... Nedávno som sa s Tinkou rozprávala o babke, že si ju nepamätá. Mala vtedy tri roky. Nepovedala som jej, že cestou na pohreb sa pýtala " A čo dobré dnes babka navarila .... ", to bol riadny prievan ...

Vraj sa na mamku podobám, jasné odkedy som sivá  ... No nie som hrdinka ako ona, ani nefungujem s hodinkami na rukách ... , ale pre deti by som spravila, rovnako ako ona, všetko čo je v mojich silách ... Učím sa však myslieť viac na seba, starať sa o seba, lebo je to dôležité ...

Mamka žije  je v nás, troch dcérach, deviatich vnúčatách - umelcoch, športovcoch, modelke, bojovníčke .... a verím, že sa na nás zhora s láskou a hrdosťou pozerá...

Sľúbila som jej, že to tu zvládneme, aj za moje dve sestry ...

Mami, snažíme sa, aj keď je to raz lepšie, inokedy menej ...., ale však o tom je život  ... Mám ťa rada SrdceSrdceSrdce

Komentáre

ObjímamObjímamObjímam

V piatok bude 23 rokov, ako odišiel môj otec. Nepoznam môjho manžela a tobôž ani syna.  A ja sa v duchu často pýtam, čo by on hovoril na to, alebo na tamto. Ako by sa vysporiadaval s dnešnou dobou. Často si spomeniem najmä, keď vidím staršieho muža na prechode cez cestu. Vždy zastavím a hovorím - takto by šiel aj on. Časom si na bolesť zvykneš. Ale ostáva

Skoro odišiel ..., máš skvelých chlapov, určite by sa mu páčili ....

kami ObjímamObjímam

nie je to fráza. žijú v nás..aj ja to cítim

"Nasi mrtvi su medzi neviditelnymi, nie medzi nepritomnymi" Jan XXIII

ObjímamObjímamObjímamSrdce

Smrt rodicov je velmi narocna. Do 30tky som pochovala oboch. Mamu zobrala rakovina 6 tyzdnov pred narodenim mojho prveho syna. Nikdy nezabudnem ako som prijimala kondolencie s tym obrovskym bruchom a modlila sa nech neporodim od stresu v krematoriu. Otec za nou odisiel po 2 rokoch. Rakva klesala za rovnakej skladby od Queen, ktoru doteraz nemozem pocut. Na zaciatku nebola hodina kedy by nechybali. Dnes uz je to 5 rokov a na hrob uz viem ist bez placu. Velmi ma mrzi, ze najma mama nikdy nespoznala moje deti. Aj ze nemozem len ist a spytat sa o radu. Ze moji synovia nevedia ake je to mat babku, ale taky je zivot. Vsetko preboli

ObjímamObjímamObjímamtak to bolo ozaj skoro a v najťažšej fáze, pred pôrodom ... , ľahko sa hovorí, žijú v tvojich spomienkach, v tebe, tvojich deťoch ..., ja tomu verím. Babka veru chýba ...

Kami krásne si to napísala. Ja už tiež nemám rodičov, mamka odišla pred 15 rokmi, otec 4 roky za nou. Spomienky vedia byt bolavé. Ja už mám dve vnúčatká, tie mi robia radost. Mnohokrát si hovorím, škoda, že sa rodičia nedožili, tešili by sa so mnou. Ale život je už taký

Však toto, nik tu nemôže byť večne, len niekedy je to skôr ..., ako by sme čakali ...?

To už je toľko? Ani veriť sa mi nechce.

Ale držíte ten sľub dobre. ObjímamObjímamObjímam

No a to že žijú v nás. Určite. Tak ako my sme kedysi žili v nich - v ich myšlienkach, ich srdciach, aj pod tým srdcom našich mám. Srdce

SrdceZlomené srdcekaždý deň....

Pekne si to, až dnes som sa nadýchla si prečítať, Majka spomínala .... SrdceKvietok

objímam, Kami, si statočná žena... a ďakujem

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok