Darček pre mamu

Moje krásne slniečko (2 roky aj necelé 4 mesiace) hrozne rada „kreslí“. Drží ju to už asi pol roka. Vďaka krstnej máme zatiaľ prísun „šmírákov“ viac ako bohatý, takže tvorivým chvíľkam mojej ratolesti nič nebráni. V poslednom mesiaci sa už ale s len takým obyčajným čmáraním neuspokojí, a po každom výtvore za mnou príde s papierom v ruke a otázkou „ Mama, ja čo nakesila?“ A moja fantázia pracuje na plné obrátky v snahe identifikovať niečo, čomu by sa ten nádherný výtvor mohol aspoň z diaľky podobať.
Dnes – neviem či pod vplyvom „vyššej moci“ – prišla moja princezná zasa raz za mnou s nádherne počmáranou A4-kou v ruke. Mne sa začali zavarovať mozgové závity už vopred, keď som ju ešte len videla periférne prichádzať, že čo to asi tak tentokrát môže byť za úžasné veľdielo. Ale na moje počudovanie notoricky známa otázka „Mama, ja čo nakesila?“ sa nedostavila, a nedostavila sa ani druhá najčastejšie kladená otázka „Mama, toto čo je?“ Ale môj anjelik mi podáva tú nádherne počmáranú A4-ku, s najkrajším úsmevom na svete a so slovami „ Toto daček pe mamu.“
Ach, slniečko moje, ako si len vedela, že dnes je Deň matiek ?????