Neschopná?

Viem ako sa cítiš, prežívam doma niečo podobné (mám doma 2-ročného čerta)...treba len vydržať, nekričať a byť v kľude. U nás keď som s nervami na koncoch a nevládzem už ani kričať tak ho proste zoberiem, spacifikujem a vložím do postieľky. Zavriem za sebou dvere a nechám ho vyzúriť sa...v podstate po pár sekundách - minútach je dieťa kľudné a ani si nespomenie čo sa vlastne stalo. Kamarátke zabrala studená sprcha, ale mne sa to zdalo drastické, môj ešte nikdy nebol až v takom amoku aby som ho dala pod studenú sprchu, ale im to pomohlo. Tak isto sa ho snažím zapájať do všetkých činností aby sa necítil odstrčený. Celý deň rozprávam, vysvetľujem, ukazujem...je to hrozne únavné, ale kým mu rozprávam, recitujem, spievam nemá čas myslieť na nezbedy. Večer mám hlasivky v ťahu, ale aspoň máme za sebou deň bez škriepok. A ešte niečo čo mi pomáha...keď si s ním neviem rady a nepomôže nič tak ho oblečiem, dám do kočíka a ideme sa von na chvíľku poprechádzať. Je mi jedno čo si ľudia myslia, že také veľké dieťa v kočíku...ale on sa ukľudní a potom je ako baránok. Často mením činnosti, môj je tiež hyperaktívny a ešte aj hypermotorický. Ťažko mi je utešovať ťa, že neboj, to prejde...viem že máš 1000 argumentov proti každej rade, ktorú by som ti poskytla a ja som na tom rovnako. Každá matka si musí dieťa spoznať a nájsť to, čo na neho zaberá. Vzdor pominie tak ako prišiel. Ja tomu ešte stále verím a to ma drží ako tak v kľude.

No tazko radit cez net, pretoze nikto s vami nezije v domacnosti a nevie, ako sa spravate k sebe navzajom, vratane maleho. Z toho, co si napisala by som povedala, ze chce silou mocou na seba sustavne upozornovat- to je o tom, ze Ta zavola, aby si videla, ako robi zle.
My sme mali so syncekom tiez podobne obdobie, ale poriesili sme to velmi rychlo. Mali sme pevny rezim dna- ale ako skala- za kazdeho pocasia a kazdy den.(obcas som vyhodila aj navstevu, ked mal ist maly spat, jest, alebo von) Potom sme mali system pokynov a odmien,alebo slovnych pochval, aky je on sikovny a dobry. A co sa povedalo raz, to aj platilo- ziadne ulavy.
Ked jeho vykony isli do exremov, padlo aj po zadku, obcas si ublizil aj sam, takze skoro pochopil, ze sa vyvadzat a nepocuvat velmi neoplaca.
Nezabudali sme ale tiez na prejavy lasky- castejsie som si ho pritulila, vybozkavala a iskala vo vlaskoch- to mal rad. Vtedy sa aj najcastejsie upokojil a vela sme sa rozpravali.
Dnes uz je presny opak- ma 15 a je tazky flegmatik.
ivet

Ukričaná, skús sa pozrieť do týchto blogov - možno nájdeš niečo, čo ťa osloví:

http://www.nanicmama.sk/ja-zena/dieta-v-znameni-barana-maly-tyran

http://www.nanicmama.sk/deti-na-predaj/ovladanie-hnevu

http://www.nanicmama.sk/ja-mama/ja-mama

http://www.nanicmama.sk/deturence/hranice-vo-vychove-deti

http://www.nanicmama.sk/deturence/riesenie-konfliktov-v-rodine

Ukričaná, vôbec nie si neschopná!!! Neviem Ti poradiť nič konkrétne, nepoznám Teba ani Tvojho malého, ja mám 3,5 r. dcéru, ona je skôr taký citlivý plačko. ALE napíšem Ti to, že niekedy už aj mama potrebuje oddýchnuť od dieťaťa a taktiež dieťa od mamy. Ak ste na seba nonstop nalepení, tak je jasné, že občas strácaš nervy, nevládzeš. Rozhodne to nie je Tvojou neschopnosťou, to sa predsa stáva každej mame.
Taktiež malý by možno potreboval zmenu, možno sa nudí.

Mala by si skúsiť občas vypadnúť, malého dať babke, dedkovi ... nech sa mu venuje niekto iný. Bude plný zážitkov a Ty krásne oddýchnutá. Kedy si bola naposledy s mužom sama na večeru?

Podľa vlastnej skúsenosti píšem, že je takýto občasný oddych dieťaťa od mamy a opačne skvelá vec.

...pekny den...ja som mala take dieta,ze je strasne povedat, ale to bolo ako otrhnute z retazi,to som musela nahanat, nemalo pri nej nic miesto, jedla zravo,je moja nevlastna dcera, mentalne retardovana,matka jej zomrela ked mala 3 roky,ked som sa vydala za jej otca mala vtedy 4 roky vobec sa nepytala do skolky mi ju nezobrali lebo bola nedisciplinovana no strasne..v dvoch tyzdnoch zivota prekonala zapal mozgovych blan..feb.krce, nemoce veskere,z prvu som sa bala,tak som sa isla poradit s lekarmi a tvrdili ze je zdrava len ma poskodeny mozog,mam s nou jednat ako so zdravou. Nastala tazka era jej zivota,ja som to zobrala do svojich ruk,mala 5 rokov sa mi narodili dvojcata a este pred nimi som mala z prveho manzelstva 2 deti roky 10;8;5; a dvojcata,zeny ja sa priznam bola som macocha silneho zrna,ale inak to neslo, varecha ,lopar boli na stole stale ja som mala ako sa hovori v jednej ruke korbac a v druhej kolac ja som ju pochvalila a ked bola zla a dostala s loparom musela mi povedat zaco to dostala,neodpustila som nic s chvalou som nesetrila, preto nesmiete popustip inak ste otrokom svojich deti.Dnes ma 32 rokov je invalidna dochdkyna pomaha mi a vycita ze som mala na nu bit ete horsia mozno by chodila dnes do prace a ja jej vzdy poviem Danka ved uz by ma ratvorili a este dnes by som sedela NELUTOVAT tvrdo mne sa to oplatilo a mali sme kludny zivot trvalo to 1 rok az som z nej spravila cloveka ktory moze s nami zit..

Sona7, tvoju povahu by som brala všetkými desiatimi. Škoda, že už je neskoro, prišla by som k tebe na školenie.

Tak skuste rodinnu terapiu.Pri vychove musite tehat za jeden koniec a nemoze byt vsetko na Tebe. Pravdepodobne maly vie, kde su vase slabe stranky a mate problemy.Presne vie, ako vas vytocit a co na vas plati.V podstate je asi velmi sikovny chlapec, len ho treba vyuzit inym smerom.
ivet

...ono je fakt nato treba pevne nervy, ale ja som kazde dieta mala vychovavane tak tvrdsie,nebila som ich raz v takom nejakom omaku som dala po ustach dcere teraz ma 35 vtedy mala 11 a ona taka prekvapena ze ja som ju udrela mi povedala ale tiez ako keby nebola pricetna ze ty krava sprosta no ja som skoro odpadla a ona utekala do svojej izby a ja do kuchyne a strasne som sa smiala do uterky ze co sa nam stalo,prisla hned a sa ospravedlnila..moje deti nikdy neplakali pred vykladom ze oni chcu hracku,nie oni vedeli ze ju nekupim ,lebo nemaju narodeniny ,alebo meniny,mam sestru a ona mala velky byt detske izby mali deti same ,dievca malo barbiny od vymyslov sveta ,dom auto barbi skoro kazdu vyplatu im kupila hracku a dnes dcera je v Anglicku uz sa vratila a aj odisla neznesie sa s matkou,syn deto ked nemusi ani za nu neprijde,je rozvedena je sama.. a este nieco co deti potrebuju, ja som nikdy deti nedrezirovala kvoli upratovaniu,nesmeli mat bordel to som sa s nimi porozpravala tak ze sme sa hrali a potom som povedala ale teraz ideme upratovat za hodinku sme hotovi a budeme sa hrat a rozpravat..viem ze ma maju radi,aj ked nemali vsetko co chceli

...ukricana mas to tazke,moj manzel bol vzdy pri mne,raz mi povedal ;;Sona bud prosim ta k Danke milsia,este dnes ked si nato spomeniem je mi do placu ,lebo moj druhy muz je same dobro a ja som bola na jeho dceru taka prisna,to mi povedal ked sme boli sami a ja som mu povedala dobre ja sa zmenim,no to sa nedalo,robila som dvanastky vecer som prisla domov a manzel ma cakal v chodbe a povedal prosim ta chod hore do izby Dana tam robi taky bordel ze ostatne deti su hotove z narvamy ja som prisla do izby a pozdravila som a Dana ked ma zbadala ostala kludna..totalny klud,nechcel verit ze to je Dana..
potrebujes oporu prv od manzela inak to nevyriesis budes musiet cakat na roky ktore ho zmenia,sama nedokazes nic len nervy budes mat a dieta bude tiez vynervovane, a vtedy nastupuju ti psychyiatri,psychologovjia, lieky ukludnujuce,toto by nemuselo bit u mnohych co si nevedeli dat rady,keby som to bola nechala na odbornikov tak kazdy tyzde u psych. logopeda ja som ju naucila aj rozpravat..skus sa s manzelom porozpravat,neviem si predstavit aby ma manzel ponizil,nedovol to maj svoju hrdost a uroven skus si s nim porozpravat..

....este raz som si precitala tvoj prispevok ...nekric,ale vazne nekric ukaz malemu ze si sa zmenila...daj mu trest a dodrz to...NEKRIC...zostane z teba paf a to mi ver..ale to nebude za dva dni maj trpezlivost...drzim palce

lydusha prepac ze som sa zasmiala , ale ja som sa stretla s lekarmi ktory mi povedali mi vam nemozeme povedat ,ze po zadku neuskodi a s loparom to bolo lepsie lebo je siroky a zasiahol cely zadok...poviem ti priklad ja mam tu choru dceru je tam retardacia prveho stupna.. ked mala 18 tak sa mi vyhrazala ze ona spach samovrazdu a ja som sa jej spytala ze ako a ona ze skoci z balkona a ja prve som utekala do pPezinka na vtedy KPL a hned ju tam hospitalizovali a ked sme za nou prisli tak ledva rozpravala bola tam mesiac za tyzden ze ona zasa spacha samovrazdu ze skoci z balkona tak ja som to hodila na jednu kartu no pod Danka ja ti musim pomoct cez zabradlie lebo ty nedokazes tak vysoko dat nohu, co myslis ze sa stalo? nedostala som ju ani cez dvere na balkon a kricala ze ona uz nechce skocit a bol pokoj 2 roky potom zasa ze ona si lahne pod auto tak manzel zobral kluce od auta a volal ju von ze on sa ide rozbehnut a nech skoci nevysla a mamme pokoj dnes ma 32 rokov a mame pokoj..tak nezaskodi obcas preplesk alebo tvrdost takto ako ty to hovoris ze nie lopar by sme sa nachodili po po psychyiatrii..la som dobry psycholog..

ukricana
si perfektna mamina,lebo skusas,co sa da !!!!Ale aj maly ta len skusa...myslim,ze nerozumie,kde ma urcite,,hranice,, a tak skusa,kde moze zajst a co sa stane potom....
Stvara maly neplechu,ked je sam,alebo si mysli,ze ho nevidis?
Alebo vystraja aj priamo pred tvojimi ocami pocas toho,ako sa hrate?
Sona 7 ti napisala super,ze vyskusaj nekricat i ked je to veeeeeeeeeelmi tazke,ale ver,maly bude velmi prekvapeny,co sa deje spozornie a to je to,co potrebujes...vtedy ta bude pocuvat,ale pravda je tiez,ze to trva a nebude to hned....nechala by som ho vyplakat a vyjedovat sa a potom by som skusila rozpravat sa bez kriku,lebo medzi tym sa ukludnis aj ty

...ukricana...lidusha myslela mna,ze s loparom ano ja som ho pouzivala a pomohol..ja ti neradim aby si ho bila ale nezaskodi ked mu puknes po zadku...ten zakon ze nebit deti v skole blbost ved tie deti uz nevedia co robit od bujarenia...
ukricana drz sa.. ked vie bit dobry pri tvojej mame tak potom je v nom dost ze bude aj pri tebe len musis trosku inak ..var mi s krikom nedosiahneme nic ..skus sa premoct a dodrz tyzden rada sa s tebou porozpravam...

...ukricana... velmi to bolo tazke ale mne ine nezbivalo ,lebo ja som nemala cas chodit po psych..ja som mala este 2 starsie,male dvojcata..do prace som chodila..ale poviem uprimne a pravdu ze bolelo ma to plakala som ked ma nikto nevidel..a vzdy mi to bolo luto ked som lezala v nemocniciach.nasledovali problemy zlcnik ,slepak,zenske problemy operacie..a vtedy som tak viacej myslela na Danku ze ako som bola na nu prisna aj som bola na spoved mozem povedat cela moja rodina aj manzelova mi fandili a stali pri mne zo zaciatku svokra rypala ze jej povedali ludia ze odnas ide plac a manzel sa ma zastal,dnes ma svokra ma rada a stale tvrdi ze Danka sa dostala do dobrych ruk
ukricana ..poplac si aj to pomoze ver...co toto pisem obcas si musim utriet slzu

...lindusha to nebolo tyranie, v nijakom pripade to nedopustim...to som musela spravit tak ako som spravila, len mi je luto toho dievcata ze s nou sa inak nedalo...

Ukricana neboj nie si jedina co mas doma maleho certika a tiez manzela s rozdielnimi nazormi.Co sa tyka manzela bude spolupracovat len ked bude travit viac casu s malym osamote.Pisala si,ze je dost pracovne vytazeny ale tie dve hodinky do tyzdna by mozno zvladol.On si vyskusa svoju trpezlivost a ty si odychni behni na kavu ku kozmeticke,alebo zacvicit-mne pomaha najviac to posledne lebo nemam cas mysliet co je doma.Ty prides odychnuta budes sa tesit na svojich chlapov a ver nedas sa len tak vytocit.Na mojho maleho certa tiez len tak nieco nezaberie kazde dva tyzdne musim mat inu taktiku.Raz zaberie jedna po riti,inokedy klacanie v kute odobratie hraciek pre smetiarov.Ked nieco vymyslim tak to pouzivame ako vonku tak aj doma.Klacali sme uz aj u doktorky a nakupnom centre[cakala som ze pride socialka]Neboj sa kolektivu deti on je hrdina lebo si mu za ritou.My mame problem s hryzenim starsi brat ma jazvy uz na cely zivot,ale ked je sam v materskom centre[bez mamicky]tak ho ubije aj batola.Co sa tyka hyperaktivity nam pomaha plavanie.[treba ich trosku pritopit potom su kludnejsi ]

Ja som sa k piocke radšej ani nechcela vyjadrovať, ale musím...pridávam sa k Georgi ...

ukricana, myslim ze vy dvaja /ty a maly/ uz mate zo seba poriadnu ponorkovu nemoc .... viem o com hovorim starsi sym ma tiez necele tri roky a tiez pozera len co by zle urobil ... priznam sa ze niekedy som z neho na nervy aj skricim nanho ale to nezabera.... tak mu hadam milion krat za den hovorim a vysvelujem.... postavila som si ho do roly takmer seberovneho a vsetko robi so mnou... a tak sa citi dolezito a moze sa realizovat.... tiez sa snazi robit vsetko sam nesmiem mu pomahat tak ho necham potrapit a sam pride ked mu to nejde aby som mu pomohla.... chce to bozsku trpezlivost.... tu moju nahlodava este 5,5 mesacny druhy betar tak to obcas nezvladam s nervami ale snazim sa im obom ist prikladom a nekricat ....

ked robi zle radsej ho zoberiem ku sebe na kolena a objimem ho a poviem mu ze toto sa predsa nerobi ze je uz velky a on sa tak na mna zahladi a povie ze "dobre" .... a sopolu to upraceme abo tak.... ale obcas mi ujdu nervy to fakt ale snazim sa aby mal pravidelny rezim a jasne pravidla ktore sa musia dodrziavat... ale s tymto systemom som s nim zaccala od mala ako boli naznaky zlostenia....

Sorry,za take vyjadrenie ale chodime plavat od troch mesiacov a moj cert najradsej plava pod vodov .Co znamena kolko ponoreni tolko naglgani vody.Ked ideme z plavarne fakt vypada ako pritopeny.Odprisahavam ze hlavu mu tam nasilu nedrzim.Dokonca z vody ho beriam nasilim.

Spat k Ukricanej- nic v zlom, ale vystihuje Ta aj ten nick, a podla toho, ako reagujes aj na dievcata, ja sa uz prestavam divit, ze tvoj maly je taky, aky je....Smrtelne vazne- navstivte cela rodinka psychologa, pretoze maly za to, ako sa chova nemoze a pravdepodobne chyba v nom nebude. To Ti doporucujem ako profesional.Dieta potrebuje zdravych rodicov a zdrave prostredie, aby sa zdravo vyvijal.

ivet

ukricana, vklude sa porozpravaj s manzelom ako dalej s vami s vychovou .... ako si to predstavuje on a ako ty a ake budu nasledky ak sa to nezmeni..... ak nechce pomoct tak nech to aspon tebe nekazi....

fúha, toto nechápem Ja si pripadám ukričaná , mrzí ma to a bojujem s tým Ale Nicol veľmi dobre pozná svoje hranice- a neprekračuje ich. Skúša, ale za hranicu ju NIKDY nepustím a tak ich chápe ako bezkompromisné. Tiež som za slečnou na ihrisku ako jastrab- sledujem ju ale nezasahujem- nechám ju vyliezť samú na schody, nechám ju šmyknúť sa po šmýkalke ale keď ide za inými deťmi, sledujem FAKT pozorne. Ona ešte nepozná rozdiel medzi ročným dieťatkom, svojou maminou alebo plyšovým mackom- ukáže "kde má očko" a podobne. Takéto rady nepočúvaj, ukričaná
Daj synovi voľnosť do takej miery, čo dokáže zvládnuť- moja slečna je napríklad strááááášne nervózna, keď má niekto snahu "zachraňovať" ju- držať ju na schodoch, nepustí ju na obrubník a podobne. My ju vedieme výchovou "to dokážeš, slniečko, neboj sa" a preto skúša a skúša. Ale keď jej pomôcť treavie že s nami môže počítať.
Ja ti odporúčam- skús byť pár dní DOKONALÁ mama- nekrič, skús motivovať- "zlatko zatvoríš tú skrinku, prosím ťa?" "jééééj, ty si krásny chlapček " a nešetri slovami prosím, ďakujem a kráááásne. Možno nie je najlepšou motiváciou vrámci výchovy nejaká "odmena", ale myslím že "keď sa budeš na piesku pekne hrať, pôjdeme večer s ocinom na zmrzlinu" je vždy lepšie, ako kričať a biť. A samozrejme okrem zmrzliny ho STRAŠNE chváliť, uvidíš- to má na deti zázračný vplyv- naša malá s každou pochvalou rastie
Deti potrebujú mantinely a najúčinnejšia a najlepšia forma ako dieťa za nimi udržať je POCHVALA a NErobiť kompromisy- čo už raz zakážeš, ani za svet nepovoľ.
Držím palce a pamätaj si- deti nie sú zlé, iba sa učia na nás- a potom skúšajú, ako ďaleko môžu zájsť.

Ešte raz sa zapojím do tejto diskusie, ak dovolíš. Nie si sama čo má manžela čašníka. Môj je úplne bežne preč z domu 3 dni a 3 noci a potom 3 dni je doma. Malý sa tomu prispôsobil. Náš deň jednoducho vyzerá rovnako či je manžel doma alebo nie. Máme svoj pevný režim a nie som ochotná nikdy ustúpiť. V rovnakom čase vstávame, jeme, chodíme na prechádzky, spať...atď. Manžel mal občas tendenciu narušiť nám zabehaný systém ale skoro pochopil, že darmo on chce aby dieťa išlo spať o pol hodinu skôr alebo neskôr...proste to nepôjde a bude zbytočný cirkus celý deň. Nikdy nedovolí to čo ja zakážem a naopak. Neurobíš si poriadok s dieťaťom dovtedy, kým si neurobíš poriadok sama zo sebou a s manželom. Prechádzaš krízou, materská dovolenka je únavná a stereotypná. Prečo nedáš dieťa do škôlky a ty neideš do práce? Prospelo by vám to všetkým. Ešte niečo...prepáč mi ale neodpustím si ...dieťa nie je záležitosť na 1-2 roky a potom sa život vráti do starých koľají, nikdy sa nič nevráti naspäť tak ako bolo predtým. Myslíš, že si bola skutočne pripravená z psychickej stránky na materstvo? Vyhľadaj pomoc psychoterapeuta ak ti môžem doporučiť...nie je to žiadna hanba, nepredpisuje žiadne lieky, len sa porozprávaš a bude ti ľahšie na duši. Kým budeš nervózna a nešťastná tak to dieťa z teba bude cítiť a bude stále horšie...Drž sa, chápem ťa a prajem ti aby si si svoj život čím skôr usporiadala a aby ste boli šťastní.

..ukricana nie tvoje dieta nepotrebuje psych. ty potrebujes manzela ktory pochopi a pomoze tebe,ty musis prisnejsie na dieta a pochvalmi nesetri..ako som pisala je to krute ver budes zat peknu urodo

Ukričaná tvoje výkriky o pomoc sú evidentné, ale asi treba prestať kričať a riešiť.Tu na NM sa ti dostane strašne veľa podpory- psychickej, aj dobrých rád.Ale to nestačí na vyriešenie tvojho- vášho problému. Nestačí len poukazovať na to čo by bolo treba, ale si dospelá žena tak treba aby si konala.Zober sa, navštív odborníka a rieš. "Začni proste plávať po prúde a nechaj sa unášať pomocou odborníka a snaž sa držať pri tom nad hladinou aby si sa neutopila." Tvoj manźel to pochopiť môže, aj časom mu to môže dôjsť,alebo to aj nemusí pochopiť.Ale ak cítiš potrebu niečo urobiť tak konaj podľa seba, lebo za výchovu svojho dieťaťa si raz budeš aj tak sama seba skladať účty.

Tiež sme si s manželom prešli všeličím vo vzťahu, aj pomoc odborníkov sme odmietli- potrebovali sme si problémy vyriešiť sami, chceli sme to tak spoločne a napokon sme to zvládli. Ale teraz máme dieťa v nemocnici a v tom kolotoći hľadania diagnózy nášho syna mal sedenia aj u psychologičky a brali sme to s manželom ako obrovskú pomoc, ako názor človeka ktorý nie je priamo zainteresovaný na problémoch našej rodiny, ako niekoho kto ovláda diagnostiku aby mohol pomôcť.

Ahoj ukričané dievča :) a vitaj na stránke pre nedokonalých ľudí. Nie si sama, nedokonalých je nás strááášne veľa.
Z toho všetkého, čo si tu popísala mám pocit, že v prvom rade máš problém s mužom. Namiesto toho, aby ste vy dvaja spolupracovali a pomáhali si, OBERÁTE sa O SILU, ktorej máte tak žalostne málo (teba vyčerpáva dieťa, jeho ťažká práca). Spýtaj sa ho: --Čo mám pre teba urobiť JA, aby sme ťahali za jeden koniec a aby som ti pomohla najviac ako možem.-- A potom mu povedz ako ti môže pomôcť ON - aby ťa podporoval vo výchove.
Pravidlá, ktoré stanovíš by sa mali dodržiavať stále. Lebo to si skonštatovala ty, že dieťa má potom z toho chaos. A podľa mňa si to usúdila veľmi správne. Tak sa deculu nediv, že ono samo nevie čo je dobré a ako sa má správať, keď to čo je zakázané pri mame je dovolené pri otcovi. Ono si vybrať nevie, neni dospelé, nevie rozmýšať ako dospelý. Výchovu musíte zjednotiť VY DVAJA. ("Myslim,ze to moje dieta ma skor problem "aklimatizovat sa"=ked je so mnou,je to znesitelne,ale ked je s otcom,robia si vacsinou co chcu a co ma maly pri mne zakazane=to je tiez podla ockovej nalady.No potom ide zas muz na par dni mimo=do roboty=a ja mam s krpcom co robit.Neviem=asi ma z toho chaos.")

A este moj koment k tomuto: ""Ale spat k malemu=je mi jasne,ze hlada hranice,ale preco ich stale nenasiel?A naco je mu to vlastne dobre= aj tak tym absolutne nic nedosiahne!"
Dievča, 2,5deculo nerozmýšľa ako dospelý - keď nič nedosiahnem prestanem s tým, lebo to nemá význam. Decká logika vyzerá ináč, tak nejak hlúpo. Trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť.

Si skvelá mama. Hľadáš a pýtaš sa ako robiť veci lepšie. Neboj sa, dokážeš to. A aj keď to možno teraz neni vôbec podľa tvojich predstáv, stále to stojí za to - snažiť sa byť o kúštik lepšia mama ako včera.

Zhrniem to. Keď popracujete na svojom vzťahu vy dvaja a zjednotíte sa, odrazí sa to i na deculu (možno, dúfam, prajem vám, aby to tak bolo:). Tak veľa šťastia.