Ahoj Ukričaná, a musíš manželovi rozprávať o tom, keď sa rozhodneš ísť k psychologičke, ja si myslím, že Tvoj muž nemusí o všetkom vedieť. Skús ísť najprv sama, myslím si, že si skutočne v stave, kedy sama sebe nedokážeš pomôcť a pomôže Ti len odborník. Ak budeš spolupracovať a dostavia sa výsledky, Tvoj muž na Tebe uvidí zmenu, potom mu to povedz, ale zo začiatku nemusí o tom vedieť. Určite sa veci budú vyvíjať k lepšiemu. A ešte k malému, Ak máš možnosť, daj ho na adaptačné do škôlky,aspoň na 2 hod. denne trocha si od seba oddýchnete, aj mne občas prepínalo z toho stereotypu doma a potom sa to odrážalo aj na mojom vzťahu k manželovi. Potrebuješ sa jednoznačne pozbierať po psychickej stránke. Takže malého do škôlky, Ty k lekárke a uvidíš, že to bude lepšie. Nie je to žiadna hanba, ani zlyhanie, uvidíš, že to spolu zvládnete.
Neschopná?
ahoj=co znamena...adaptacne 2hod.v skolke?...to mozem len tak prist niekam do skolky a poprosit ich,aby tam maly na par minut,ci hodin zostal?...to sa da?
Malý tam môže chodiť tri mesiace pre riadnym nástupom do škôlky a Tvojej práce, teda tri mesiace pred ukončením rodičovskej dovolenky najviac na štyri hodiny denne, ale musíš sa vopred informovať v škôlke, či majú podmienky na to adaptačné a ako to ich funguje. Môj už začal, začali sme po dve hodinky, od zajtra na tri, aj s obedom. a tak postupne, až na spánok. Teraz je taká možnosť, že sa dieťa postupne adaptuje.Môj má 2 roky a 8 mesiacov. A o dva mesiace nastupuje riadne a ja do práce, ideme dva mesiace skôr.
vav,ale toto ma fakt potesilo!!! Ani by mi nenapadlo,ze cosi take uz existuje,dakujem.Ani netusis,ako velmi sa tesim,kedy konecne maly nastupi do skolky a ja do prace
.Uz len nejaku si najst...do certa,mam strach,ze sa mi to nepodari.Muz mi vykrikoval uz v tehotenstve,na rizikovom,ze som leniva a ze mam trielit do roboty.Mam smolu.Hned po skole som sa zamestnala=druhy den po mature.Roky som vydrzala na jednom mieste=milovala som svoju pracu,az raz som utrpela prac.uraz a odvtedy sa to so mnou vlecie.Odislo mi koleno=vaziva,meniskus komplet von.Moj mudr.ma drzal na pn vyse roka so slovami,ze to nic nie je a ze to koleno bolo proste vytazene,vraj sa da do poriadku aj same.Zmena ziadna,zasla som za primarom ortopedie.Jeho reakcia=okamzita operacia...aj bola,ale neskoro=vaziva akoby uz neboli...potom dva roky na urade prace,lebo na moju pracu som mala rozkaz zabudnut a ja do teraz netusim co budem robit,kde,za kolko,ci si urobit rekval.kurz a na co=na aku profesiu) a zrazu svadba a hned tehotenstvo.Uz tri roky neviem co budem robit a hoci uz som v situacii,ze hocico,okrem jedneho
,nic nemozem najst.Ale uz hladam doslova cokolvek,len nech to ma prac.dobu do tej 16-tej,kvoli skolke...
Kocky,prepacte=zmenila som meno.Vcera,ked som vytvarala ucet,tiez mi nedoslo,ze to vlastne bude moj nick.Myslela som,ze tak sa budem volat iba v konkretnej tejto diskusii.Ukricana som ja,ale nie doslova.
Ach jaaaj. A ja tu jak puk stále čítam, že ťa volajú ukričaná, ked mne sa ukazuješ ako jajajajka . Už som myslela, že som dajaká nechápavá 
Tvoj malý(ak som dobre čítala) má dva aj pol roka?! Takže myslím, že je už zapísaný v škôlke?! My teda aspoň už sme.Ak áno, tak potom do tej škôlky(na tie dve hodiny)-to znamená, dať ho do tej škôlky, kde bude chodiť.A adaptačné znamená, aby si pomaly zvykal na škôlku-keď do nej potom nastúpi, aby nemal z nej "hysáky".
Jéj, vôbec som si nevšimla, že Lusky Ti to hneď aj vysvetlila?!
ano,vysvetlila a strasne ma to potesilo,,,som rada,ze aspon takto si mamicky mozu pomoct...dakujem,nebyt vas,asi by som bola uplne "mimo"
Jajajajka, no ten už znie lepšie ako Ukričaná, prvý krok k Tvojej zmene. Najprv začni so škôlkou, potrebuješ sa ukľudniť, upokojiť, nabrať sily, aby mal malý kľudnú maminu /pretože dnešné deti vyžadujú skutočne veľa trpezlivosti a dobré nervy/, zájdi za tou lekárkou, poriadne sa vyrozprávaj, začni na sebe pracovať a potom sa Ti určite podarí nájsť prácu, s ktorou budeš spokojná. Aj vzťah sa po čase dá do poriadku. Ver mi.Aj u nás to bolo tak, že manžel mi rušil režim, ale dennodenným opakovaním /ako u dieťaťa/ sa to naučil, že ak nevychováva, nech aspoň nekazí, to čo už máme naučené. A teraz je to oveľa lepšie. Aj malého mu dávam, chodia na prechádzky a ja si aspoň trocha oddýchnem. Držím palce, aby ste to všetci zvládli.
no...u nas je tiez vacsi problem=muz s malym von sam nechodi...vraj prechadzat sa okolo sidliska ho nebavi a na piesok medzi deti?=neznesie,ked maly nieco chce a ine deti mu to nedaju.Je z toho proste nestastny a tak mi za 2,5roka vzal maleho von tri krat,aj to mi najprv musel vykricat,ze som leniva=ale ak idem-neoddychnem si,on sa vonku aj tak distancuje a potom je zas krik,ze doma bordel,,,ale kedy mam riadit,ked cele dni som s malym a to mi nedovoli ani umyt riad,no a ked si mozem oddychnut,ci upratat,nemozem,lebo som aj tak s nimi vonku.Uz som pisala=je to chhory vztah
Jaja
...no nehnevaj sa na mna, to je nedobry vztah,ty si zavisla na svojom manzelovi?lebo ja si myslim ze zeny ktore dokazu tolerovat muzove vrtochy urcite su neni sebestacne alebo im hrabe ja to inak nevidim ,alebo som ja INA, v nijakom pripade neznesiem ze ja len mam starosti,ako? varit,starat sa o deti, chodit do pracea co muz? on len chodit do prace?no draha moja urcite vecer by sa ma nesmel dotknut.
Ja som treti x vydata moj prvy manzel bol jedinacik,obsluhovany od mamicky,byvali sme u nich v 1 izbeuz po troch mesiacoch by som ho nechala ale moja matka nedovolila a ja som nemala kam ist ,moja matka nam nasla byt to som uz mala syna,tak sme sa nastahovali aja som ostala zasa tehotna mala som 20 a dve deti,po
po styroch mesiacoch narodenia dietata som povedala koniec,cez den som bola v byte a na noc mama dovolila aby sme spali u nej,plakal prosil ale az po 9 tich messiacoch ked doslo na rozvod neveril ze to dokazem.
vies co,ak myslime pod pojmom zavisla,ze som bez penazi...potom ano=som od neho zavisla.Inak by som to uz davno ukoncila=2.mes po svadbe mi prvy krat vulgarne vynadal=kvoli jeho matery a jej intrigam a klamstvam-nikdy cez to neprejdem.No a teraz?...moja materska sa vybera z uctu ako prva...ale na uvery,lenze ja som potom bez prachov uplne a doslova previnilo ho ziadam o peniaze na praci prach,Alebo mlieko pre maleho=ani neviem preco...zrejme uz dopredu sa bojim,ze mi zas vynada...ale ja skutocne nemam, kam ist a po materskej nemam pracu=uz teraz som z toho na nervy
..za rok som sa vydala druhy manzel nemal rad moje deti ,ale to dal najavo az ked som sa zanho vydala,mal dobru vlastnost ze pracoval a postavil dom aby som mala aspon nejaku istotu ked som nevedela detom zabezpecit otcovsku lasku, tak sme dokoncili dom a manzel za pol roka tragycky zahynul,ostali mi na krku 3 pozicky vtedy somzarabala 1100 kcs pozicky 1000 alimenty 700 tak co teraz predat dom alebo sa vydat znova nasl som si mojho muza za 10 mesiacov som sa vydala po 2mesacnej znamosti.uz som s nim 27 rokov ja som mala 2 deti on 1 to chore a spolu sme mali dvojcata.
Nebat sa len jedno musi bit istota kde budem spavat inac som sa nebala nicoho aj keby som mala jest len chleib a vodu ale nikdy ponizovanie
..jajka chcem ti povedat zemusime to mat podelene,ja robim to a ty to a ked to tak neni tak vtedy som bola zla ked sa nahodou stalo ze nik sa nicoho nehyti ja som im nenavarila preco? ved ja som bola tiez v praci,je to tak..rozmysleli si ci zajtra chcu dobry obed a nehovorim o kolacoch, ja som neni na nejaky luxusny poriadok ,nesmie bit spina ale rozhadzane mame bars kedy, ta chora dcera rada hra clovece poviem Danka ale spravme co treba a ideme na to pod nandam ti to a hrame aj desat kol
Čítam si to tu od včera. JajaJajka ťažko radiť. Myslím, že každé dieťa je iné. Jedna matka Ti poradí tak, druhá onak, ale na Tvoje dieťa to vôbec nemusí fungovať. Poznám deti sladké ako med, nepotrebujú prísnu výchovu, ale poznám aj také, ktoré sú ako utrhnuté z reťaze. Ale ak s tým chceš niečo robiť, tak si vydiskutujte jasné pravidlá, hoci ich aj na nástenku šupni. Alebo skús toho odborníka, ako Ti dievčatá radia. Tiež som dosť vysilená, dnešná doba je taká. Samí stres, všetko treba stihnúť a veľakrát je žena na všetko sama. Môže Ti tu niekto napísať, že sa máš podeliť s manželom. Môj by sa aj podelil, keby nemusel byť od rána do večera v práci. 
Spravanie deti je odrazom spravania sa rodicov.Pokial vy dvaja nie ste v pohode, necakaj ze dieta bude v pohode.
presne tak...a ja som si toho vedoma=aj moj muz,ale...je tu to ale...on nema svoj den,ale my sme na vine=teda ja-no potom ma dobry den a snazi sa mi vysvetlit,preco bol vcera taky-onaky!A tak stale dokola.Baby,ja viem presne co robit,kedze u nas to nejde ani tak,ani tak,a ak ano,potom iba par dni,ale ako tusim sona pisala=nemam kam ist,a vacsie obavy z toho=za co???
Ahoj Jajka, ono je vzdy tazko sa vyjadrit s vztahu niekoho ineho, ja len tolko ze komunikacia je zlaty zaklad, skusaj dovtedy kym nedojdes ana to aky je ten najlepsi sposob komunikacie mezdi vami.Je dobre ze si uvedomujes ze je tam problem a kedze to dokazes objektivne posudit kde je chyba staci ju len odstranit, nie? Ved co moze byt krajsie ako milujuci manzel a spokojne dieta?Ak je manzel nervozny, skuste nejaky relaxujuci sport spolu alebo nieco co vam obom prinesie pohodu.alebo ste malo spolu? a to je problem? to je tazko takto ale v kazom manzelste su problemy, len sa ich musime naucit riesit s partnerom.
..tu je ten problem... nemas teraz sancu sa osamostatnit,ja keby som bola mohla tak mam len syna ale teraz som stastna ze mam dceru ma 35,bola by som odisla a na tomto kazde druhe manzelstvo zije ...ziju a ako sa povie zivoria roky utecu a naraz zistime ze sme zili lebo sme museli kvoli detom obetovat radost zo zivota lebo nam ju nicil jeden sebecky a bez citu clovek...zivot ide dalej... ja som stastna uz26 rokov ,ale do 26 som to mala tazke , mam 56rokov, vydala som sa mala som 18 velmi tazky zivot ale tak ma ten zivot oslahal ,ze som povedala keby treti muz bol zly tak uz sa nevidam,ale muza by som si nasla ,ale s tym ze on by bol hlava a ja krk teraz je to tak ale ja sa s nim radim...
Mischel,Sona7...dakujem a poviem otvorene=tisne mi slzy do oci...preco?...lebo za tuto situaciu si v podstate mozem sama!Pride suknickar,vyroni jednu slzicku,klakne si a povie..:Ty si ta,s ktorou chcem prezit cely zivot,ty si ta,s ktorou chcem zalozit rodinu.Uz som sa vyburil,s tebou sa citim dobre a nechcem na tom nic menit..."...on povie toto a ja sa hned zosypem?Pane Boze,kde ja som vtedy mala rozum???Keby som ho nepoznala...ale poznala som a preto mi je zo seba teraz zle!Uverila som,myslela som,ze to mysli uprimne a ze kvoli mne sa zmenil!Aj zmenil,ale iba na styri mesiace.Vy ste mali silu a odvahu ist dalej.Mali ste jasny ciel a isli ste si za nim...na to ja nemam!Stale sa len otacam a to ma brzdi.No nic,kocky=este raz dakujem a myslim,ze radsej prejdem na diskusiu"manzel na odstrel",lebo tu som jednoznacne skoncila.S malym si pomozem,len ak sa "zbavim" stareho a na to nemam! Este raz dakujem-za nazory,pomoc,podporu Jaja
No čo, JajaJajka? Ako pokračujete?
Ahojky...par tyzdnov som tu vobec nebola...hanbila som sa-za vsetko.Ako sa mame?...ja nekricim a hoci to vobec nezabera na synatora,stary je z toho pekne mimo-konecne totiz vidi,ze krik nic nevyriesi.Snazim sa par veci preglgnut a maly uz provokuje menej...sice stale vymysla somarinky a vynucuje si vsetko vrcanim,ale aspon trocha to ustupilo.Vcera sme mali zas cirkus na piesku-dievcatko si postavilo hrad,on jej cezen chcel urobit tunel.Cim viac na neho naliehali,tym viac nervoznel.Moje vysvetlovanie tiez nemalo ziadny vyznam,tak som ho pobalila a isli sme domov.Nebolo to po prvy krat,ale veru prvy krat bol z mojej reakcie mimo.Akoby stale dufal,ze sa na polceste otocim a pojdeme spat.Vzala som ho placuceho do obchodu a vydrzala som aj nervozne pohlady ludi i predavaciek.Celkom plakal,vrcal,hadzal sa o zem okolo pol hodiny,no prestal z nicoho nic a bol klud.Bojim sa len,aby sme sa zas nezhorsili.UZ niekolkokrat sme to totiz urobili takto a vzdy to casom prestalo,no o par dni zas provokoval a vrcal viac a viac.Ale dakujem vam...aj ked ste zo mna nemali ten pocit,uprimne som vam vsetkym vdacna!Casto vystupujem(pismenkami),ze sa zlostim,ale v skutocnosti to tak iba vyzera.eSTE RAZ PARDON...A DAKUJEM.j.
A k tej psychologičke nezájdeš? A s mužíkom ste našli spoločnú cestu - aspoň, čo sa týka výchovy?
Ahoj...raz som povedala,ze nemam problem zajst k psychologicke,dokonca si myslim,ze kazdy z nas ju aspon raz potrebuje,ale nemozem...s muzom sme trosku pokrocili a hoci to stale nie je to prave orechove,je to (dovolim si tvrdit) perfektne-prvy krat od sobasa.Nemozem si dovolit zariskovat a kedze ho poznam lepsie ako on sam,viem presne,ako by zareagoval a po tom fakt netuzim.Pockam este na skolku-mozno tam sa mi maly zmeni k lepsiemu,potom uvidime,co bude dalej.Dakujem.
Ahoj,ahoj.Vedeli by ste mi pomoct?...mam 2,5rocneho syna a neviem si s nim rady.Niekedy je strasne hyperaktivny a nicim ho neviem poriadne zaujat.Sustredit sa dokaze iba na "nezbedu".Stale sa po nom iba krici.Vobec nepocuva=mna,ani manzela.Sem-tam je dobry aspon u mojej mami.Neda si vysvetlit kludnym hlasom,nejde to ani krikom.Kedysi stacila zmrastena-skareda tvar,ktorej sa zlakol,vyplakal sa a nejaky cas bol kludny.Teraz uz nezabera nic=vystraja,nepocuva,dokonca ma s usmevom na tvary vola,aby som sa prizerala jeho "neplecham".Je mi jasne,ze na vine sme si s manzelom sami=velmi skoro sme na neho zacali kricat a on si zvykol.Ale co mam robit teraz?Ako hovorim-silou mocou ma chce vytocit a ked sa mu to podari,vyplace sa a potom je este horsi.Niekedy mi doslova rozum zastane a neverim,ze ide o moje dieta=myslim pripady,kedy je priam na zjedenie a ostatnym detom vysvetluje,co je dobre a co zle.Nechceli sme ho bit,tak sa kricalo,no dnes si mozem aj hrdlo vykricat a ucinok veskery zadny.Najvacsi problem je,ze sa hanbim chodit s nim von medzi deti,lebo nikdy neviem,co zas vyparati.Obcas dokonca na strede cesty zacne bezat inym smerom=vytrhne sa mi.Raz mi ho uz takmer zralilo auto.Nezaberaju moje slzy,plac,ani hnev.Baby na piesku si to uz vsimli a snazili sa mu dohovit aj ony=dal si povedat,no teraz uz nepomaha ani toto.Som proste bezmocna a neviem,co si pocat.Citim sa zle...pomozte,prosim,lebo ja mam pocit,ze vsetky rady uz zlyhali!Dakujem