Ani učiteľ nie je imunný proti masírovaniu mozgu, ak nie je ešte na úrovni kedy vie že jeho vlastný rozum je na to aby mal aj svoj názor a nie iba prebratý.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ani učiteľ nie je imunný proti masírovaniu mozgu, ak nie je ešte na úrovni kedy vie že jeho vlastný rozum je na to aby mal aj svoj názor a nie iba prebratý.
Kamila, najdôležitejšie je, že ste ty aj dieťa spokojné. Čo si myslí pani na ZUŠ by som neriešila. Každý je iný, každému vyhovuje niečo iné. Ja osobne som milovala klasickú školu, kde sme sa učili, milovala som pani učiteľky, do školy som sa tešila. Verím, že som nebola jediná a viem aj, že som mala spolužiakov, ktorým by škola, kde by sa viac učilo hrou, než štandardným učením, dala viac, než, to, čo im dokázala dať normálna škola pred x rokmi. Takže pani učiteľka povedala svoj názor, aj keď veľmi divným spôsobom a tam to má skončiť. Ty si matka, ty si zodpovedná za svoje dieťa a jeho šťastie, takže pani učiteľka ti môže akurát tak vieš čo:))))
aj to tak beriem, len občas sa pozastavím ..., očúvaj ty si vážne milovala školu, učiteľky, rada sa učila to po celú dobu ...? Ja keď si tak pospomínam, tuším mi neutvela v pamäti nejaka učiteľka, na ktorú by som mala nejaké výraznejšie pozitívne spomienky ..., učila som sa, mala som jednotky, ale na nejakú radosť z učenia si nespomínam...
no teda, mňa tiež šokoval ten pozitívny vzťah k škole. Ja by som u seba skôr povedala, že pre mňa to bolo niečo, o čom sa neuvažuje. Proste povinnosť, ktorú treba splniť. Najlepšie, ako sa dá. Nič viac, nič menej.
Ja som školu fakt milovala:) Asi som divná. Síce je to kus trápne, ale ja som bola taká ako Monica v Priateľoch - súťaživá, hlásila som sa ako divá, naučená som bola vždy. Na strednej to už taká radosť nebola. Jediná vec, ktorá ma fakt dokázala zdeptať a znechutiť mi školu, bola telesná:)))))
takže telesná, ešteže si sa na strednej znormalizovala
či škola zopsula.
Inak na waldorfskej skole sa seriozne ucia, len inak a zataz pribuda s vekom .... a hlavne na rodicovskom neriesime znamky, ale ako sa deti vyvijaju osobnostne ...
Minulý týždeň som okrem iných záležitostí, riešila aj hudobnú pre dcéru, ktorá sa chcela vrátiť k hre na klavír, hlavne pre radosť. Pri debate s riaditeľkou súkromnej ZUŠ a jednej z učiteliek, som spomenula, že Martinka menila klasickú školu za Waldorfskú. Z úst jednej z nich zaznela začudovaná otázka "A pomohlo jej to?", že takému vzdelávaniu vôbec nedôveruje, že si vraj o tom aj načítala ... a že je to o škriatkoch a vílach ... Ostala som v nemom úžase, či ani nestihla zareagovať, nad pointou, ako sa dá celé waldorfské vzdelávanie zhrnúť do problematiky škriatkov a víl.
Martinka na túto školu nastúpila až koncom štvrtého ročníka, viem že deti dovtedy okrem slovenčiny, matematiky, náuky o prírode, pestovaní rastlín ...., veľa tvorili, kreslili, učili sa hrať na flaute, spievali, zoznamovali sa s cudzím jazykom ...prešli aj Biblické príbehy, severskú , neskôr Grécku a Egyptskú mytologiu, čo mi príde ako celkom fajn, mať aj takýto prehľad. Stále je to o ľudoch, ich dobrých aj temných stránkach ... Možno si deti v prvom ročníku aj čítali rozprávky o vílach a škriatkoch ... Čítať a písať sa učili trochu neskôr ako ich rovesníci, ale to neznamená, že sa to nenaučia ... Na iných školách sa možno cez prestávky deti hrajú s mobilom, možno len po škole ... Na WŠ sa mnohé deti čítajú knihy, behajú po vonku ...., tvoria. Jasné, aj k mobilom a PC sa dostanú, len pomenej ako ich rovesníci ...
Zažila som, ako sa moja deva učila zemepis, v piatom ročníku a žasla som. Keď som si prezerala som si zošit z matematiky u štvrtákov ... Tak ako mali vysvetlené zlomky, by som dopriala všetkým deťom. ..
Zaskočili ma trochu predsudky, asi nie prvé, s ktorými som sa stretla, práve u učiteľov ZUŠ, ktoré sú často o tvorivosti, hravosti detí, alebo by aspoň mali byť. Práve waldorfská škola je asi jedna z mála, čo v deťoch nedusí tvorivosť, naopak ju všemožne podporuje ...