U mna to je doteraz horor, a to mám iba jedno dieťa. Ale auto nemáme, manžel občas skočí s nami, cez prázdniny mi je veeeeeeľka pomoc sestra. Šofér autobusu ma síce vezme, ale dnu si musím pomôcť sama alebo žiadať o pomoc, lebo málokedy miniekto "dobrovoľne" pomôže 
V autobuse pri zadných dverách zvyknú byť miesta na kočiare, no vždy tam stojíí kooooooopa uchechtaných študentov, ktorým niekedy aj trikrát opakujem (stojaca s kočíkom v uzkej uličke) že nech idú niekam inam, lebo tam je miesto pre kočiare, dokonca je aj označené. A tak s pretáčajúcimi očami a krivým pohľadom odhchádzajú. Nevadí, mám na to nárok, nebudem zavadziať celému autobusu
R8no cestovanie ešte plná energie zvládam, ale ked čakám u doktorov v každej čakárni hodinku, k tomu s uplakaným dieťaťom (ktoré ked neplače, tak vstrája a lieta hore dole)
cesta naspäť je ešte ťažšia. Chýba mi aspon kúsok energie a... ochotní šoféri. Pri poslednej ceste autobusom ma prvý šofér z mesta nezobral, pretože na ďalšej zastávke ho čaká kopec ľudí a nevošli by (čo na tom, že ja som sa trepala z mesta až na stanicu, aby som miesto mala), taká je spravodlivosť. Tak som si v polodaždi a v chladnom počasí trpezlivo čakala na další autobus, ktorý prišiel o polhodiny, avšak zadné dvere nemal, iba také úplne úzke, cez ktoré by som neprešla. Ten další autobus nešiel, a tak som sa dostala do autobusu o hodinu a pol.
Nič to, že ked chcem prísť domov, musím prestupovať s autobusu na autobus. Našťastie takéto "výlety" sa snažím obmedzovať. Kočík zo zásady neskladám, niežeby sa nedal, ale.... mám v nom kooooopec potrebných vecí. Na kratšie cesty beriem už iba golfáč, lenže aj tak sa ťažko ide zo zloženým kočiarom, a urozprávaným dieťatkom večne v pohybe. Takže jediné čo ostáva, je VYDRZAT... vydržať a čakať, kým deťúrence vyrastú
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(dokonca keď nechytím bezbariérový, tak sa na najotrávenejšieho mladíka usmejem a požiadam, nech mi pomôže; ešte ani jeden neodmietol 
. Napisala som len svoju skusenost.
. A tie listocky aj k nam chodia a som doma 
zostala len extra velka modrina, trochu prehlbenina na kosti (neviem, co to chce byt), bolest ziadna 
).
"najvačšíííí"... král! 
Čaute baby
PLS vyjadrite vaše skúsenosti k téme. Mňa minule odpísala sprievodkňa vo vlaku, že čo som si kočík nedala k bicyklom (do nejakého vozňa pre batožinu...). Čo si celkom reálne neviem predstaviť pri dvoch malých deťoch a dvadsaťminutovej ceste. Môžem dať aj do šatky, ale kočík pri 2 deťoch potrebujem (množstvo prepotrebností, čo musím vláčiť so sebou, občas si aj chrbát potrebuje uľaviť... a pod); ako by som to asi celé skoordinovala, veď v každej stanici stojí kratučko, mám problém vystúpiť včas, keď sme všetci a všetko pokope, nie ešte kočík v nejakom inom vozni... Hm???
A autobusár ma tiež nechce vždy vziať, max mi tak ponúkne zloženie kočíka do kufra. Ja to chápem, že keď má plný bus (čo síce nemáva, ale povedzme, že ráta, že sa naplní), tak tam nechce vtrepať aj kočík, ale pre mňa je to dosť nanič skladať kočík (s bábätkom v náručí?)
Tak skúste dať vaše rady.
S kočíkom a chodiacimi deťmi som cestovala vcelku úspešne, ale s malým bábätkom + kubkom dóóósť náročné. Tak ak máte zlepšováky, budem rada
...Alebo nejaké to auto navyše môžete ponúknuť tiež hihihi. Ale nie.
Serióóózne 
