Prezila si
Je to riadna otrava, ale potvrdilo sa ze ludia radi pomozu, hlavne mladi, s tymi mam najlepsie skusenosti.
Staci si najst k nim cestu a komunikovat na urovni, oni to ocenia a su velmi fajn 
Príjemné cestovanie Nás čaká další výlet zajtra... Už teraz sa teším
Konvalinka, poradit neporadim, ale uplne chapem. Matkam s detmi by sa malo vychadzat v ustrety aj bez toho, aby o to museli vyslovene ziadat. Je to elementarna ludska ohladuplnost.
Co sa tyka toho soferovania - ak sa niekto velmi boji, je to mozno signal podvedmia, ze toto nie. Alebo zatial nie. Netreba si robit nasilie. 
Okrem toho, poznam ludi, ktori nemaju auto z principu -neviem preco by mali mat zivot o tolko komplikovanejsi ako ti, ktori dali prednost pohodliu.
No, poradiť veľmi neporadím, lebo jednak si to nejak tak pamätám, že keď som ja kočíkovala, nebol až taký problém v MHD - chodila som zásadne sama (s 1 -3 deťmi) a vždy sa niekto našiel (asi to síce v zápätí trpko oľutoval, lebo som zväčša mávala ten nosič naspodu kočíka bitkom nabitý a teda aj patrične ťažký kočiarik) kto mi pomohol ako hore tak i dole. Najstaršia bola maximálne zodpovedná, vyšupla som z MHD-čky najprv ju, vedela som, že bude stáť ani prikovaná a potom som šla ja s kočíkom. Rovnako smerom dnu.
Ja mám dokonca dojem, že pre mňa bolo namáhavejšie a stresujúcejšie to cestovanie autom - vtom, že bolo treba kočík rozobrať, narvať najprv vaničku do auta, potom podvozok do kufra,... no čo budem hovoriť.
Lenže zase, to auto ma odviezlo kedy som potrebovala a kam som potrebovala. Ja som hodne aktívne jazdila už predtým, než som mala deti (skoro by som povedala, že s MM nás dal dokopy fakt, že on prišiel o papiere a potreboval "šoféra"
), takže jazdiť potom s deťmi mi neprišlo zaťažko. Ani to keď plakali, ani to keď som musela aj popri šoférovaní pokračovať v odpovedaní na tie nekonečné "Prečo?" Pravda ale je, že decká, len čo boli trochu staršie (už nie v kočíku) tak zvykli stávať uprostred medzi prednými sedadlami - to by sa dnes asi nedalo.
A k tomu či a kedy za volant (s deťmi či bez nich) - ako sa hovorí "nouze naučila Dalibora housti" - to som si odsledovala u mnohých mojich kamarátiek, čo sa dušovali, že ony by za volant nesadli - prišla taká situácia, že sa inak nedalo - a bolo! Takže u všetkých, čo sa zatiaľ ešte zdráhajú - zjavne ešte neprišiel "na psa mráz"
dievcata, ja k tomu cestovaniu hromadnou dopravou s kocikmi. Nikdey som tuto moznost nevyuzila, lebo jednoducho so sirokym kocikom, ktory bez deti mal 38 kg som si to ani nevedela dobre predstavit, takze som bola nutena chodit vsade autom a asi som aj rada, lebo prezivat to cestovanie ako hovoria dievcata asi nie len bohvieco. takze mi choime autom a obcas na bicykloch. Mame croozer, albo vozik za bike, je to super vecicka, doporucujem
Ahoj Konvalinka, my to mame tiez zaujimave. Cestujem len v ramci mesta. Medzimesto idem len ked idem na navstevu k rodicom - a aj to ma pride zobrat otec na aute, nasackujeme sa ja, deti, kociar (len jednoduchy, nie surodenecky) a ideme. A mestskou, no co ti poviem, treba si vediet otvorit slusne usta, poziadat o pomoc s tym mojim "busom" sa nalozit do troleja, pripadne do busu. Ked idem len s malym, mam ho v speci satke. Ked ja som ti taky pripad, ja si hocico "vypapulujem" . Inak mam aj vodicak. Len zatial auto nemame, ale uz v dohladnej dobe budeme mat. Tak sa tesim, spravim si cvicne jazdy najskor a bude. A dozadu si nalepim veeeeelku nalepku: Netruuub, robim co mozem 
.
Pred pár dnami som videla mamičku s dieťatkom na takom bicyklokočiku. Vpredu bola konštrukcia kočíka , uplne ako bugyna, malo to asi len predne kolesá a bicykel zas nemal predne koleso. Je to opis čo? ale možno si to viete predstaviť. Tie voziky za bicykel som už videla, ale toto som videla prvý krát, bolo to v jednom kuse...paráda..
viem pochopiť ženy, čo s deťmi do auta samé nesadnú. Sama si svojim šoférskym umením nie som istá- preto ma dokáže neskutočne rozhodiť dieťa placúce, alebo kričiace zlosťou. A preto si naozaj neviem predstaviť mať v aute novorodeniatko alebo dietko, ktoré nevie obsedieť
O verejnej doprave neviem , ale držím vám kočky palce, aby ste dokázali všetko, čo budete chieť Ak to je nekomplikované cestovanie MHD, alebo je to odvaha sadnúť za volant 
Čaute baby
PLS vyjadrite vaše skúsenosti k téme. Mňa minule odpísala sprievodkňa vo vlaku, že čo som si kočík nedala k bicyklom (do nejakého vozňa pre batožinu...). Čo si celkom reálne neviem predstaviť pri dvoch malých deťoch a dvadsaťminutovej ceste. Môžem dať aj do šatky, ale kočík pri 2 deťoch potrebujem (množstvo prepotrebností, čo musím vláčiť so sebou, občas si aj chrbát potrebuje uľaviť... a pod); ako by som to asi celé skoordinovala, veď v každej stanici stojí kratučko, mám problém vystúpiť včas, keď sme všetci a všetko pokope, nie ešte kočík v nejakom inom vozni... Hm???
A autobusár ma tiež nechce vždy vziať, max mi tak ponúkne zloženie kočíka do kufra. Ja to chápem, že keď má plný bus (čo síce nemáva, ale povedzme, že ráta, že sa naplní), tak tam nechce vtrepať aj kočík, ale pre mňa je to dosť nanič skladať kočík (s bábätkom v náručí?)
Tak skúste dať vaše rady.
S kočíkom a chodiacimi deťmi som cestovala vcelku úspešne, ale s malým bábätkom + kubkom dóóósť náročné. Tak ak máte zlepšováky, budem rada
...Alebo nejaké to auto navyše môžete ponúknuť tiež hihihi. Ale nie.
Serióóózne 
