reklama

Zmeniť školu - áno či nie?

maja11 , 07. 09. 2007 - 21:46

reklama

Kto z nás by nechcel pre svoje deti to najlepšie? Lenže čo je to najlepšie?
Začal sa nový školský rok a ja znova zvažujem zmenu školy synovi (vlani som pokušeniu odolala). Dôvod: po 4. ročníku mnohé z detí odišli na výberové školy - 8ročné gymázium, športová škola, pár ich zmenilo školu za "lepšiu" a tak v triede zostal ten slabší priemer, pričom im pribudli 3 prepadnutí. Viem, že škola, ktorú som si vyhliadla je lepšia, aj keď názory rodičov sa líšia, ale fakty nepustia - ide mi hlavne o úroveň vzdelania a úspešnosť pri prijímaní detí na stredné školy. Na druhej strane nechcem synovi spôsobiť traumu zo zmeny kolektívu, ťažko zapadá medzi decká aj kamarátov má málo. Za 5 rokov si už zvykol...
Ja neviem:-/ . Bojím sa, že ak budem takto váhať ešte pár rokov, ono sa to vyrieši samo - syn skončí 9. ročník:-P a potom budem ľutovať, že som sa nesnažila pre neho zabezpečiť to najlepšie.


reklama


reklama

siza, So, 08. 09. 2007 - 08:13

Mam podobny problem - vid diskusia o 8rocnom gympli.:-/

Pekny den:-}

maja11, So, 08. 09. 2007 - 13:23

Dík za upozornenie, nestíham čítať všetko, občas niečo prehliadnem...

-, So, 08. 09. 2007 - 13:49

Ahojte kočky!
Úvahy o 8- ročnom gymnáziu chápem, tam sa dá hovoriť o "lepšom základe". Detsvo je však iná otázka- dnes už ani deti v obyčajných základných školách detstvo nemajú- kladú sa na ne väčšie nároky a deti, ktoré patria na gymnázium si tam nerozvíjajú svoje schopnosti. Myslím,že ak je dieťa dostatočne nadané, horšie bude, ak zostane na základnej škole. Je zlé, ak je dieťa pozadu, ale horšie je, ak je popredu. Čoskoro začne svoje kvality a prednosti chápať a začne ich zneužívať-vyrušovaním a podobne. Taký bol môj problém- moja mama bola vysokoškolská profesorka a mám starších súrodencov. A tak bolo prirodzené, že túžba vedieť,vyrovnať sa im, zažiariť a vedenie učenie hrou ma naučili písať, prečítať a dačo aj spočítať ako štvor-päťročnú. Neboli možnosti špeciálneho štúdia- nastúpila som na základnú školu, kde sa detičky učili veľké písané A a ja som chvíľu žiarila, prestalo ma to baviť, vyrušovala. Neskôr som svoj potenciál využívala na zhodenie učiteľky- "má to byť takto..." a "toto viete?" Stratila som snahu zdokonaľovať sa, veď som bola "nadpriemer".Potom prišli problémy- veci, ktoré som nevedela, ale počúvať už som zabudla. Záškoláctvo a všetko okolo...Síce inteligent, ale bez potenciálu. Tak toľko na gymnáziový problém. Len treba zvážiť, či tam dieťa naozaj patrí a postup ho bude rozvíjať, nie ubíjať.
A úvahy o zmene základnej školy? Ak dieťa nemá problémy s kolektívom alebo s učiteľkami, nevidím na to dôvod. Skôr tým dieťaťu ublížiš, ako ho posunieš vpred. Ak sú na terajšej škole benevolentnejší, nemajú také nároky, možno je to plus. Možno je "priemerný" školáčik, ak by bol zdatnejší, bol by na gymnáziu. Na škole, kde je, bude žiariť, odíde z nej s vynikajúcimi známkami, dostane sa na dobré školy a stane sa z neho vážený človek. Druhú školu možno tak krásne nezvládne, bude možno vedieť toľko ako na prvej škole, ale s horšími výsledkami. Na strednej neuvidia, že aká je to škola- základné školy by sa mali rovnať (aj keď vieme, že to tak nie je). Uvidia výsledky... Ak si myslíš, že zvládne viac, rozvíjaj jeho schopnosti inou formou- krúžkami, záujmami, doučovaniami. Bude šťastný, zostane vo svojom kolektíve a nestratí svoje detstvo tak rýchlo- pretože čím väčšie nároky, tým skôr oň deti prichádzajú. Na gymnáziu to tak nie je- tam sa vychádza z toho, že deti sú výnimočné a väčšie nároky budú pre ne primerané.
A to najdôležitejšie: čo si o tom myslia deti? Jedná sa o ich život, rozhodovať ešte nemôžu, ale názor majú...
Dúfam, že som nikoho neurazila, ale toto si myslím a ešte si dosť živo pamätám pomery škôl:-)
Tak držím palce pri hľadaní správneho rozhodnutia:-)

maja11, So, 08. 09. 2007 - 20:10

Takto nejak to vnímam aj ja, hlavne nechcem robiť rozhodnutia nasilu - proti synovej vôli. Len ma mrzí, že na jeho škole chýba záujem o žiaka, osobnejší prístup zo strany učiteľov (aspoň ja to tak cítim).

mirka11, So, 08. 09. 2007 - 21:22

Môj čiste teoretický pohľad : Ak je dieťa štúdijný typ,to znamená v mojich očiach, bez pomoci rodičov si samostatne plní svoje povinnosti berie školu vážne, tak ho treba podporovať a gymnázium je preňho vhodné. Ak je dieťa skôr pohoďák ,pre ktorého je viac dôležité zapadnúť medzi rovesníkov tak je priorita dáky športový, záujmový krúžok,spoznať jeho kamarátov a úlohou rodiča je trvať na dokončení strednej školy./akejkolvek/
Ak v dieťatu neudupeme jeho sebavedomie a nebudeme v ňom vyvolávať komplexy menejcenosti lebo sa nám zdajú jeho výsledky v škole slabé /a velakrát oprávnene:-D /treba klásť dôraz na jeho osobnoť,na to v čom je dobré, určite tak nič nepokazíme a budeme milo prekvapený ako sa mu bude v praktickom živote dariť.
A len tak mimochodom v živote sa už velakrát stalo že nadpriemerne nadané dieťa ako násťročné zlyhalo/drogy,záškoláctvo/ a zostalo bez ukončeného vzdelania.
A deti skôr rozumovo prispaté svojou vytrvalosťou si školy porobili.

A čo myslíte aký žiak bol môj šéf majiteľ prosperujúcej firmy s niekolko -milionovým obratom mesačne ,:-) áno štvorkár
A kto mu vo firme robí za smiešnu mzdu/áno vysokoškolák s červeným diplomom,ktorý sa bojí si vypýtať dovolenku:-)

adenka, So, 08. 09. 2007 - 22:40

Ja si myslím, že keď je to šikovné dieťa, tak bude dobrým žiakom bez ohľadu nato, či je v "lepšej" škole alebo nie. Keď má problém nadviazať kamarátstva, ja by som ho nechala v starej. Ale je to na tebe. Ty do toho vidíš podstatne viac ako ja.

renka, Ne, 09. 09. 2007 - 12:01

dobrým žiakom bude, ale medzi 4-5 -kármi je dobrá aj 2, hoci by mal aj na 1-tky...môj názor- úroveň triedy ovplyvňuje prospech všetkých žiakov, tí strední-3-kári sú spokojní-načo sa snažiť, veď sú v priemer( moja skúsenosť so starším synom) a nie sú najhorší a tí lepší žiaci , myslím si, že nemajú motiváciu snažiť sa ukázať, na čo naozaj majú:-/ , dokonca mám kamošku, ktorej syn -šikovný 1-tkár zrazu začal nosiť 2-3-ky len preto aby nebol bifľoš a "nevyčnieval z radu "

-, Ne, 09. 09. 2007 - 20:47

tu súhlasím, ale tiež to platí do určitej miery- kolektív posúva aj vpred- dieťa sa na svojich kamarátov naviaže a chce s nimi školu dokončiť... a ak sa dieťa zhorší, aby nebol bifľoš, mali by rodičia riešiť iný problém- nízke sebavedomie svojho dieťaťa - raz začnú kamaráti vymýšľať (nezávisle od školy), fajčiť, brať drogy, ... a spomínané dieťa je taký slabý jedinec, že sa určite pridá, aby nevytŕčal z davu. Toto je podľa mňa väčší problém, ako dvojka na vysvedčení. Podľa mňa treba dieťa viesť k primeranému exhibicionizmu- aby sa chcel líšiť- chcel mať jednotky, nefajčiť, dokázal byť nezávislý, prípadne viesť k tomu slabšie povahy- to je základ do života, vďaka ktorému sa zo štvorkára stáva šéf jednotkára...

-, Ne, 09. 09. 2007 - 20:37

Dieťa zvláda svoje povinnosti, ak nepresiahnu jeho nároky- ak sa tak stane, stáva sa zo šikovného dieťaťa dieťa nešťastné a ubité povinnosťami...

yaya, Ne, 09. 09. 2007 - 22:41

ja o tomto probléme hovorím už rok, s triednou, psychologičkou a rodičmi triedy, do ktorej chodí moja dcéra....pretože táto trieda v siedmom ročníku dostala prívlastok najhoršia na škole, dôvody: onania cez hodinu, tykanie učiteľke, demolácia triedy, alkohol počas telesnej, šikana....na rodičovskom presne tento problém padol....ja som to riešila najprv rozhovorom s dcérou, ktorá prestúpila zo 4.ročníka z menšej školy do veľkej a mala pol roka problém sa adaptovať, teraz vznikol pre mna ešte väčší problém, tak som sa spýtala jej...odmietla akýkoľvek prestup, je pravda, čo jej spolužiaci robia, ale ju nešikanujú ani inak sa jej už spomenuté netýka, to znamená, že ona nemá s nimi problém a nechce odísť....moja "prvá pomoc" v tomto prípade je rozhovor, denne o tom, čo bolo nové v škole, ako sa kto choval, jednak voči nej, jednak voči ostatným, rozoberáme správanie, rozoberáme ako sa k tomu ona stavia, ako to ona vidí a ako reaguje...proste na tomto staviam a týmto formujem jej názory, postoje, jej pohľad na svet a správanie v rizikových situáciách, otočila som si to tak, že v živote tiež nebude môcť utekať od krízových situácií a treba sa len naučiť správne reagovať, a ja viem, že sa v živote nestratí.....takže, pýtajte sa svojich detí, nielen na to, či chcú alebo nechcú ostať, ale aj na to "prečo.."!!! (psychologička vyjadrila svoj názor, že čo ak sa dieťa dostane aj tak do ešte horšieho prostredia a ktorom sme ani my sami nevedeli a ešte horšie mu urobíme.....čo potom, zase prestup...?)

-, Po, 10. 09. 2007 - 12:42

(y) (y) (y) 100% súhlasím! Je veľmi rozumné, čo píšeš a Tvoja dcéra má skvelú mamu!:-)

unbelami (bez overenia), Po, 10. 09. 2007 - 13:23

Keby nasa pani ucitelka rustiny sa dozila takejto zberby, neviem ake prasky by hltala. Jej tvar bola do cervena rozpalena, islo ju rozhodit. Dala si pirulky a isla sa vyvetrat. Myslim, ze nakoniec aj sla domov, nebolo jej dobre(kolaps). Zasluhu som na tom nemal(blush), len u nas bolo dost spoluzijucich romov, tak ju vytacali a smiali sa jej do tvare.
Ale to co Yaya pise, si neviem predstavit. Onanovat pocas hodiny?! To je extrem.

yaya, St, 12. 09. 2007 - 22:15

sama sa toho desím, je fakt, že ako sme my nadávali na učiteľov...ako sme sa navyvádzali...ale to bolo trošku iné vyvádzanie ....dnes je neuveriteľne ťažké učiť v triede hlavne puberťákov...môj kamarát celý problém pomenoval.."syndrom zabudnutého zaucha..." , nehovorím o tom, že deti treba mlátiť, aby poslúchali... ale vtedy, ked som ja chodila do školy aj facka padla, ale mali sme rešpekt a ked niekto dostal facku od učiteľa a povedal to doma, tak doma dostal druhú....lenže dnes učiteľ zvýši na žiaka hlas, dieťa sa sťažuje doma, rodič okamžite uteká do školy, rozhána sa trestným oznámením (to je teraz fakt šialená moda), prípadne, ak je rodič sponzor školy tak učiteľ na tej škole doučil...ofukujú sa tým našim deťom zadky, a potom fakt nevedia čo od rozkoše, vyslovene provokujú, ktorý si čo môže dovoliť,lebo otec alebo mama to vybavia...možno to bude znieť dosť kruto, ale ja som veľmi rada, že učím postihnuté deti.....sú neuveriteľne vdačné a nebojím sa žiadneho trestného oznámenia, ani rodičovského vyhrážania....naozaj radosť robiť..dnes to majú učitelia fakt ťažké...

siza, Št, 13. 09. 2007 - 10:12

Najma ked rozbehnuty urazeny rodic ide branit to svoje neviniatko pred ocami ostatnych deciek .... :-O tak to je potom radost vychovavat.:-(

Pekny den:-}

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama