reklama

Moja mama dnes odišla navždy......

Pridal/a mamika dňa 22. 10. 2007 - 20:55

reklama

.....a už som jej nestihla povedať nič!!! Bolí to, veľmi to bolí. Naložili ju do helikoptéry - určite sa jej páčilo že poletí - a tam srdiečko dotĺklo, do poslednej chvíli komunikovala s lekárom. Dnes o 11.00 odišla, bez rozlúčky, bez zamávania. Mami, budeš mi veľmi chýbať. Keď som ju hladila o dve hodiny po smrti-ešte som cítila jej teplo. Bože, ak si, daj jej vedieť, že si ju zachovám v srdci vždy usmievavú, dobrú moju milú MAMU, daj jej vedieť, že ju ľúbim a nikdy na u nezabudnem.
Dievčatá, je to veľmi smutné, ale ste ako moje sestry a potrebovala som to povedať aj VÁM...


reklama

reklama

Iveta, Po, 22. 10. 2007 - 21:11

Maminka-úprimnú sústrasť,viem čo prežívaš,takto náhle odyšla moja starká a teta, manželova starká-v jednom týždni bolo to ťažké,ale už je im dobre určite sa na nás pozerajú z neba,nič ich nebolí a vedia,že ich ľúbime.

Jarmila, Po, 22. 10. 2007 - 21:15

Uprimnu sustrast, len cas zahoji ranu, jazva vsak zostane navzdy, to vsak nevadi, ... pretoze tie krasne spomienky zostanu... a komunikovat s nasimi milymi budeme, iba trosku inak....

milenas, Po, 22. 10. 2007 - 21:16

Mamika príjmi moju úprimnú sústrasť. Viem čo cítiš, ja som stratila mamičku presne pred 3 rokmi ale zdá sa mi akoby to bolo už strašne dávno. Ale neprejde jeden deň aby som si na ňu nespomenula. Je tu stále s nami, v našich srdciach. Časom si zvykneš ale chýbať bude vždy.

Ariesa, Po, 22. 10. 2007 - 22:01

Bud pokorny , pretoze si stvoreny z hliny. Bud uslachtily , pretoze si stvoreny z hviezd.
uprimnu sustrast, mamika - a ludia ktori su k nam najblizsi aj bez slov vedia co k nim citime

Mira-Mária, Po, 22. 10. 2007 - 22:18

Mamika, spolucítim s tebou a ver, že mamka tvoja je teraz tvojim strážnym anjelom čo ochraňuje teba, i tvoju rodinu. Nech milé spomienky miesto sĺz hladia tvoje srdiečko.

Ema, Po, 22. 10. 2007 - 23:04

Uprimnú sústrasť ,mamika. Je to 2 mesice ,čo sme pochovali moju starkú ,maminu mamu.
Mala síce už 87 rokov ,boľavé srdce a nohy ju už neposlúchali ,ale čistú myseľ a starosť o
všetkých nás ,do posledného dychu nám pomáhala ,celý život sa bála smrti a zomrela tíško
bez slova ,ráno keď sa obúvala ,nestihla povedať ani ,,au,, a už bola tam ,na druhom svete.
Je to už 2 mesiace a ja stále memôžem uveriť tomu ,že už tu nie je. Bola najlepším človekom
v mojom živote ,za čo som jej velmi ´vdačná a vždy bude v mojom srdci spolu s mojimi chlapcami. Tak aj tvoja mamička ,aj keď Ti bude velmi chýbať v tvojom srdiečku a v spomienkach bude stále s tebou. Drž sa.

Eva.N, Po, 22. 10. 2007 - 23:31

...žiadne slová, len čas, ten lekár boľavých duší, stíši bolesť, čo život nám nadelil.. mamika, úprimnú sústrasť...

Edit, Po, 22. 10. 2007 - 23:58

Mila Mamika, drz sa , je mi uprimne luto.

-, Ut, 23. 10. 2007 - 06:11

nedá sa napísať nič čo by zmiernilo tvoj smútok...je mi to veľmi ľúto- mamina bola veľmi výnimočný človek, keď vychovala takú výnimočnú dcéru. Na tomto svete bude veľmi chýbať, ale jej úsmev, dobrota a neha rozžiaria nebíčko zase o trošku viac. Úprimnú sústrasť

Unbelami (bez overenia), Ut, 23. 10. 2007 - 07:17

Mamika, je mi smutno, lebo aj Tebe je smutno. Odchod blizkeho velmi boli.
Ja velmi verim, ze sme nieco viac ako len chemicka zlucenina a ze po odchode z tohoto sveta niekam ideme. Je to cesta, ktora pokracuje.
Bude stale s nami...

tanka, Ut, 23. 10. 2007 - 07:24

Mamika, úprimnú sústrasť ...

katarína, Ut, 23. 10. 2007 - 07:31

....úprimnú sústrasť........

lienka, Ut, 23. 10. 2007 - 07:47

mamika úprimnú sústrasť...drž sa moja....

Mišena, Ut, 23. 10. 2007 - 08:12

....povie sa že ked je človek starý a zomrie dá sa z jeho smrťou lepšie vyrovnať no myslím, že keď zomrie mama je jedno či mala 20,50 či 100 rokov vždy je to mama ktorá bude chybať.Úprimnú sústrasť mamika je mi to ľúto.

Rybka, Ut, 23. 10. 2007 - 08:42

Mamika, úprimnú sústrasť. Neviem čo iné by som povedala v tak ťažkej situácii. Veľa síl ti želám.

michael291, Ut, 23. 10. 2007 - 08:55

....a svetlo vecne nech jej svieti,nech odpociva v pokoji. Uprimnu sustrast mamika.

mirec, Ut, 23. 10. 2007 - 09:30

mamika,
úprimnú sústrasť. Ťažko sa hľadajú slová, ktoré by tlmili bôľ. Každý z nás s týmto v živote ráta. Tá chvíľa vždy musí prísť. Keď však príde, veľmi bolí... Je to kruté ale pravdivé, že smrť je súčasťou života.
Je mi to ľúto. Ahoj mamika.

majas, Ut, 23. 10. 2007 - 09:59

mamika, úprimnú sústrasť, zviera mi hrdlo, ale ruky písať môžu, tvoja mamka určite vedela, že si v duchu s ňou a vedela ako veľmi ju ľúbite, tak ako ona teraz bude navždy s vami, len trochu inak. V tieto ťažké dni vám prajem veľa sily.

siza, Ut, 23. 10. 2007 - 10:10

.... uprimnu sustrast a vela sil .....

Gitka S, Ut, 23. 10. 2007 - 10:17

iba úprimnú sústrasť ,nič viac nemôžem, ale myslím na teba...

lydusha (bez overenia), Ut, 23. 10. 2007 - 10:23

Mamika uprimnu sustrast...viem ako to boli, bude to este dlho boliet, prajem ti preto vela sil a posielam na dialku objatie.....

♥♥♥

mika, Ut, 23. 10. 2007 - 10:37

...prajem uprimnu sustrast ...., ako som sa docitala tvoja mamicka sa dozila naozaj krasneho veku a urcite odisla v pokoji.....

Beata73, Ut, 23. 10. 2007 - 11:20

Hádam ani neexistujú slová, ktoré dokážu v tejto chvíli utešiť.....

Ja som moju mamu stratila náhle pred 10 rokmi ako 24 ročná. Stále to bolí... Keď si na to pomyslím, zdá sa mi akoby to bolo iba včera a srdce ma razom rozbolí.... Hovorí sa, že čas je najlepší lekár, nejako tomu prestávam veriť.
Napriek tomu, že som dospelá, mama mi neskutočne chýba. Nikto už nedokáže tak pofúkať moje boliestky ako ona.
A verte, nikto sa už v živote nedokáže obetovať pre vás tak, ako vaša mama.
Mami, ľúbim ťa!

anita, Ut, 23. 10. 2007 - 11:36

Úprimnú sústrasť a veľa síl na prekonanie jednej z najťažších chvíľ v živote.

renka, Ut, 23. 10. 2007 - 12:01

Mamika úprimnú sústrasť...Ty aj tvoja rodinka máte v nebi ďaľšieho anjela strážneho...

eifelovka, Ut, 23. 10. 2007 - 13:23

Mamika... cim viac som vzdialena od nasich a cas tak rychlo plynie, tym viac si uvedomujem, ze mi chybaju, ze by som si mala najst viac casu stravit s nimi par dalsich spolocnych chvil.. pri myslienke, ze vsetci starneme sa mi zviera hrdlo a myslim na to teplo tej maminej ruky, ktora ta vzdy pohladi, ked je to potrebne... Uprimnu sustrast a dufam, ze to teplo ruk budes mat v srdci vzdy, ked budes potrebovat pohladenie...

Elena, Ut, 23. 10. 2007 - 13:39

Úprimnú sústrasť, viem akú bolesť prežívaš, mne maminka odišla pred ôsmimi rokmi a nie je dňa, že by som si na ňu nespomenula. Čas zmierni bolesť, ale vždy bude chýbať na blízku osoba, ktorá by Ťa pohladila a pofúkala rany osudu...

beruška, Ut, 23. 10. 2007 - 15:16

...."život je pomalým strácaním všetkého, čo milujeme"....úprimnú sústrasť, mamika

adenka, Ut, 23. 10. 2007 - 15:40

úprimnú sústrasť.....

Vierik, Ut, 23. 10. 2007 - 16:54

Objatie odo mňa neutíši tvoju bolesť; ako by aj mohlo, mňa samu bolí tá guča v hrdle po prečítaní tvojho oznamu; len to ti ešte chcem: bez nej to tam hore už jednoducho nemohlo fungovať.

Napriek všetkému: vďaka ti Bože za takého človeka;, vďaka za "požičanie" našich mám...Vďaka za mihnutie sa v našich životoch za všetkých dobrých ľudí, na ktorých sme mali a budeme mať šťastie...

konvalinka, Ut, 23. 10. 2007 - 17:36

Mamika je mi to tak lúto úprimnú sústrast a vela nových síl,drž sa...

klička, Ut, 23. 10. 2007 - 17:49

Mamika, úprimnú sústrasť a veľa síl.

Deedee, Ut, 23. 10. 2007 - 20:09

Takýchto chvíľ sa snáď bojí každý (keď vieme, že jedného dňa odídu milovaní rodičia), keď príde tento deň, rúca sa všetko v čo sme verili, dúfali a najviac milovali na svete-matku či otca.
Mamika, prajem veľa síl v nasledujúcom období smútku, bolesti a otázok prečo a hlavne niekoho kto ťa podrží, pochopí a pomôže.
Úprímnú sústrasť!

sisulik, Ut, 23. 10. 2007 - 22:44

mamika..aj ja ti prajem uprimnu sustrast...drz sa..

gabča, St, 24. 10. 2007 - 07:37

Prajem Ti úprimnú sústrasť! O necelý mesiac to bude už 6 rokov,čo od nás odišla moja mama.Bolo to takisto náhle,nečakane a bez možnosti sa rozlúčiť.Mala len 51 rokov!Jeden deň ešte kupovala vianočné darčeky a na druhý deň tu už nebola.Môj prvorodený syn mal vtedy 8 mesiacov.Nedá sa ani vypovedať tá bolesť a bezmocnosť,ktorú som vtedy prežívala.Po čase sa naučíš žiť bez nej,ale chýbať Ti neprestane nikdy.Neprejde ani jeden deň bez toho,aby som si na ňu nespomenula.Odvtedy som pochopila,že už sa musím v živote spoliehať len na seba,už tu nie je nikto,kto by mi poradil v ťažkej chvíli....Je to naozaj ťažké aj po takej dlhej dobe.Pochopí to naozaj len ten,kto to zažil!Prajem Ti preto veľa síl do ďaľších dní!

Zuzana, St, 24. 10. 2007 - 11:19

Mamika,

prepac, ale citam to az teraz, nebola som na mame---------
Tazko Ti v slovach nieco pomoze, je to velky zial a ....prosim, drz sa, musis to zvladnut, su tu ludia, ktori Ta potrebuju a Tvoja mamina by Ta urcite chcela vidiet vzdy v pohode a s usmevom.....
DRZ SA, myslim na Teba.

vyvyka, St, 24. 10. 2007 - 18:14

Veľký úsmevMIlá mamika,je mi to tak ľúto,drž sa,asi by to chcela,aby si mala veľa sily a netrápila sa.Pomysli na to,že tu nechala Teba a Ty si vzácny človek,takže ona tu pokračuje v Tebe.

zuzča, St, 24. 10. 2007 - 18:43

mamika, úprimnú sústrasť a veľmi veľa síl prajem. tvoja zlatá maminka určite stále cítila tvoju veľkú lásku, neboj, aj keď ju nevidíš, je pri tebe a tvojej rodinke.

-, St, 24. 10. 2007 - 19:39

Asi je to dosť od veci, ale ako sa cítiš, drahá Mamika? Dúfam, že smútok rýchlo prebolí a zostanú iba krásne spomienky- na úžasnú maminu a na to, čo všetko Ti dala. Myslím na Teba, neviem síce, čo písať, ale myslím. Veľa sily a srdiečko plné lásky...

Mám vás rada!Hambím sa

yaya, St, 24. 10. 2007 - 21:24

je mi to veľmi ľúto.....len jedno...myslím, že je síce dobré povedať mamám a otcom, ako veľmi nám na nich záleží...ale som si istá, že si dcéra, ktorá im to hovorila inak...a oni to cítili...zvlášť mamy....

cucoriedka2, St, 24. 10. 2007 - 21:42

....úprimnu sustrasť....

mamika, Št, 25. 10. 2007 - 08:29

Dievčatá ani neviete, ako to prežívam, a ako som "rada" že je so mnou moja veľká rodina "naničmám" a Unbelami a Mirec, až dnes je pohreb a ja už nevládzem! Je to pre mňa ťažké! Prosím, nezabúdajte svojim rodičom pri každej príležitosti povedať, že im ďakujete za všetko, za všetko čo pre Vás urobili a že ich veľmi ľúbite. Nech akokoľvek bolo - sú to naši rodičia, ktorí nám chceli len a len to naj.......Nespala som, a premietla som si všetko, všetko čo mi mami poskytla, hoci veľa krát si musela "odtrhnúť" od úst, a som jej za veľa vecí vďačná - ona to určite vie, dnes o 14,30 sa s ňou rozlúčim a už bude spolu s ockom. Určite ma bude strážiť ako najmladšiu dcéru. MAMI, VŽDY BUDEŠ SO MNOU!!!. Bože, je mi strašne!
.................................................................................................................................................................

Eva.N, Št, 25. 10. 2007 - 16:50

Mamika,verím ti, že ti je strašne..ale ver mi, všetka bolesť, ktorú budeš v týchto dňoch pociťovať, časom trošku ustúpi..nie úplne, to nikdy. Pretože mama znamená veľa. Máš spomienky, máš jej fotografie, a v týchto dňoch ich budeš chcieť mať na blízku. Prežila som si toto obdobie, bolo to veľmi ťažké, namáhavé a plné bolesti. Musíš si tým prejsť, aby si si v sebe uložila všetko, čo ti pripomína mamu, všetko, čo chceš, aby ti v tvojom srdiečku zostalo a mohla si fungovať ďalej. Veľa síl, veľa lásky v rodine ti na nasledujúce dni prajem a ver mi, že rumbu budeš mať vždy doma.. už len kôli spomienke na svoju mamičku. . .

apolienka, Pi, 26. 10. 2007 - 13:38

Úprimnú sústrasť, mamika. Držte sa všetci doma, musí to byť teraz pre vás ťažké. Nech vám tá najvačšsia bolesť rýchlo odozneje, aj keď bez mamy to už nebude ono.

majas, Pi, 26. 10. 2007 - 15:26

Áno odchod rodičov je veľká strata, môžme sa na ňu pripravovať, mali by sme s ňou v dospelosti tak trochu rátať, ale na to sa nedá pripraviť, s tým nechceme rátať. Keď zomrel mojej susedke aj otec, v zaslúžilom veku, povedala, "A teraz som už sama", hneď som to nepochopila, ale ako som tak nad tým rozmýšľala, naši rodičia keď sú tu s nami, jednoducho vieme, že nad nami majú ochrannú ruku, aj keď nie sme s nimi v častom kontakte, vieme kde sú, vieme kam sa obrátiť, keď potebujeme pomoc, radu, radi sme im naporúdzi keď potrebujú oni našu pomoc, jednoducho cítime ich oporu. Toto sa zrazu vytratí, zmení, tá istota, ten bod, ale aj keď je to ťažké, musíme žiť ako rodičia pre tie naše dietky a byť takým bodom pre nich a veriť, že ten náš bod istoty len zmenil miesto.

kefara, Pi, 26. 10. 2007 - 17:25

Mamika, prehĺtam slzy ... nemám viac slov, som s tebou a posielam tuhé objatie!
Ver, že mamu pocítiš pri sebe ešte mnohokrát.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama