Duša na cestách

MIlé moje naničmamky , obraciam sa na vás s veľkou prosbou o podporu a pozitívnu energiu pre našu Ivku / lia6/. Práve mi volala Monika -manny, že jej volala lia z nemocnice, viem len toľko, že spomínala pľúcny infarkt a embóliu , a má strach. Lia mala problém s pľúcami, pred týždňom doužívala antibiotiká.

„Kam ideš, dieťa moje?“
„ Veď viete, stará mama!“ odpovedám nesmelo.
„Tu sa vypiškaj, do vedra. Začína sa stmievať a je chladno! Domček sme už zamkli.“
„Stará mamka!!! Je tu starý ockooo!“ preťahujem hlas do plačlivého piskotu.
„Tak dobre, dieťa moje, ale si zober kožuštek!“

„Som krásny. Skoro celý čierny. Sem tam síce vidno sivý vlas, ale nešpatí, pôsobí ušľachtilo. Mám briadku ako d´Artagnan. Pod briadkou mám vždy upravené biele žabó.

Som dôstojný. Život beriem s nadhľadom. Pojašené, nevyrovnané správanie okoloidúcich u mňa vyvoláva mierny úsmev. Vyrastiete z toho, život vás naučí, často si pomyslím.

Keď začnú spievať dva NAJ speváci a okrem toho úžasní ľudia, idú z toho zimomriavky od začiatku až do konca https://www.youtube.com/watch?v=YKxc46QRX88

Konecne sa mozem s vami podelit o sprave ze moj muz dnes prisiel do ciela .
Za dva mesiace presiel 1521 kilometrov na putnej ceste do Santiago de Compostela v Spanielsku.
Zacal v Lyon , Francuzko lebo cez Rakusko bola este velka zima.
Takto mu zacala penzia.
Som velmi nanho hrda a stastna ze to ma uz za sebou.

Píšeme si už štvrtý rok. Nazbierali sme už takmer dvesto strán veršov, ktoré archivujem, prepisujem z sms a kopírujem z chatu. Už som mu ako darček spravila jednu knižku, na druhej pracujem. Chcem sa len tak podeliť o svoje šťastie, že som našla sparing partnera na svoje somariny a preto už dlhšie nepíšem svoje divoké blogy. Kto chcete, prečítajte si kúsok, ozaj len kúsok našej komunikácie.

dnes mi kamarátka povedala, že mám skor povzbudzovat ludi v centre; a mala pravdu; budem to tak robit aspon nebudem myslieť na svoje problémy;

Snáď budete so mnou súhlasiť, že sila objatia je ohromná!!!
Objatie aj bez slov vyjadrí lásku, objatie uteší v smútku a bolesti, vyjadrí priateľstvo, nehu, blízkosť toho druhého...
Mám doma štyroch chlapov, ani jeden z nich často slovami nevyjadrí svoje pocity, okrem toho krpatého, ten ešte vie byť spontánny a bezprostredne povie, čo si myslí, čo cíti .

Neviem ako u Vás, ale ti od rána sneží a do toho fúka vetrisko... nikde a že vraj je jar . Popri tom ma tak trochu vytočili moje deťúrence - veď to bez toho nejde a celkove mi bolo všelijak na duši.

Dnes som sa zasa raz započúvala.

https://www.youtube.com/embed/QX53kAjgtQk

Prajem pekný deň (aj keď u nás teraz fujačí) .