reklama

Duša na cestách

Občas život nie je prechádzka ružovou záhradou a inokedy áno.

Ďakujeééééém.

21. 09. 2006 - 23:19, by Ema

Ďakujem Velmi pekne MajkeS Kamke a ich drahým polovičkám, že si dali so mnou
a mojim počítačom asi hodinovú námahu a pomohli mi dostať sa opäť medzi Vás,moje
milé kamošky alebo ak chcete Naničmamy.Už som bola nešťastná z toho ,že sa nemôžem
s vami spojiť. Terapiu s vami mi nahradili kolegynky na kurze .Keby sme mali viac
času, tak pretárame hádam aj celý kurz. Čo žena , to iný problém a zdalo sa mi
že väčšina sa potrebovala zveriť a porozprávať o svojich problémoch,čiže nemčina
s psychoterapiou. Ja som mala nutkanie ísť za psychologičkou do dverí oproti, ale


reklama

Hovor čo cítiš (ešte raz)

21. 09. 2006 - 12:30, by Janka_1983

Pokiaľ by Boh na chvíľu zabudol, že som len bábkou a daroval mi ešte odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie ako len dokážem.
Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem. Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu. Spal by som málo a sníval viac, pretože viem, že minútu so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla.
Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia.

...a že ženy sú slabé...

19. 09. 2006 - 11:49, by Zuzana

Malý chlapec sa spýtal mamy:
“Prečo plačeš?“
“Pretože som žena,“ povedala mu.
“Nerozumiem,“ povedal syn.
Jeho mama ho len objala a povedala:
“A nikdy ani neporozumieš.“
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:
“Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?“
“Všetky ženy plačú bez dôvodu,“ bolo všetko, čo mohol otec odpovedať.

Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú.
Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa:
“Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??“
Boh odpovedal:
“Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná.

Vnímanie života

18. 09. 2006 - 13:19, by Žužu

Vnímanie života...

...veľké a vzácne veci sú vždy veľmi jednoduché...

"Rozvíjajúci sa kvet nerobí nijaký hluk, vychádzajúce slnko taktiež potichu stúpa na oblohu... preto mi pripadá, že to pravé šťastie sa v dennom svetle prejavuje mlčky. Často však túžim práve po tom, aby som šťastie mohla ucítiť. Chcela by som, aby sa ma osobne dotýkalo a ja som mohla v ňom vnímať svoje vlastné ja. Len tak sa prechádzať, či ležať na lúke - úplne sama a pritom s pocitom vzácnosti ... vyhrievať sa na slniečku a cítiť neposlušnú trávu... ako ma šteklí na nohách. Žiť, byť sama sebou a pritom úplne niekým iným, aby som mohla vidieť aká som šťastná a milovaná.



Stvorenie ženy

06. 09. 2006 - 00:38, by Žužu

STVORENIE ŽENY
Keď Pán Boh tvoril ženu, prišiel k nemu anjel a povedal: "Prečo sa zaoberáš touto ženou tak dlho?"

Pán Boh odpovedal: "Musí mať 200 pohyblivých častí, všetky nahraditeľné, musí vedieť fungovať na čiernej káve a zvyškoch, musí mať lono, ktoré udrží naraz dve deti a musí mať bozk, čo vylieči čokoľvek od odretého kolena až po zlomené srdce!“ Anjel sa pokúšal zastaviť Pána Boha: "To je príliš veľa práce na jeden deň, počkaj aspoň do zajtra." "Nemôžem!" zaprotestoval Pán Boh, "som tak blízko, onedlho bude toto stvorenie dokončené. Je blízke môjmu srdcu.“ Anjel si potom čosi všimol, natiahol ruku a dotkol sa líca ženy. "Ale, vyzerá to, že premoká. Povedal som ti, že do nej vkladáš priveľa!" "To nie je premokanie," namietal Pán Boh, "to je slza." "Slza? Načo je dobrá slza?" spýtal sa anjel. Pán Boh odpovedal: "Slza je jej spôsob na vyjadrovanie radosti, smútku, bolesti, rozčarovania, samoty, žiaľu i hrdosti.“

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama