inspektori

Dobrý deň, 

 

z Vašej otázky je zrejmé, že predmetom Vášho podnetu bolo nelegálne zamestnávanie, resp. nelegálna práca. V praxi často nastávajú prípady,kedy inšpektorát práce konštatuje nelegálnu prácu, najčastejšie pri osobách, ktoré vykonávajú činnosť ako živnostníci, namiesto toho, aby mali so spoločnosťou uzavretý pracovný pomer, takýto stav je možné klasifikovať ako ako tzv. obchádzanie zákona. Druhým, často sa vyskytujúcim prípadom, je stav, kedy zamestnávateľ síce riadne uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnancami, avšak týchto na sociálnej poisťovni nahlásil o niekoľko hodín, v horšom prípade o niekoľko dní neskôr, ako pre neho títo začali vykonávať pracovnú činnosť. Už pri dvoch takto „nelegálne“ zamestnaných zamestnancoch, inšpektorát práce povinne ukladá pokutu v minimálnej výške 5.000,00 eura maximálnej 200.000,00eur. Pri jednom „nelegálne“ zamestnanom zamestnancovi je minimálna výška pokuty 2.000,00 eur.  V zmysle zákona je inšpektorát práce povinný preskúmať podnet do 30 dní od doručenia podnetu a v odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu, a ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce; inšpektorát práce je povinný o predĺžení lehoty, dôvode jej predĺženia a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1  Zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní Zamestnanec Národného inšpektorátu práce a zamestnanec inšpektorátu práce je povinný zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie inšpekcie práce, o ich obsahu a subjektoch, ktoré podnet podali, azachovávať mlčanlivosť o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce, o ktorých sa dozvedel pri výkone inšpekcie práce.

Taktiež v zmysle Zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie takéhoto oznámenia. Pokiaľ ste ako oznamovateľ podali podnet s tým, že ste žiadali o zachovanie anonymity, inšpektorát práce mal túto skutočnosť rešpektovať. Nakoľko ako uvádzate, nestalo sa tak, primárne máte možnosť podať sťažnosť na príslušný inšpektorát práce, ktorý takto konal. Pokiaľ nedôjde k riadnemu prešetreniu, následne máte možnosť obrátiť sa na nadriadený orgán, ktorým je Národný inšpektorát práce. Tento by mal následne za úlohu preskúmať postup podriadeného inšpektorátu práce. Pokiaľ Vám postup inšpektorátu práce spôsobí ujmu, je potrebné v prvom rade obrátiť sa na všetky inštancie tohto orgánu a až potom, keď de facto vyčerpáte všetky možnosti na tejto úrovni, môžete podať žalobu. V prípade súdneho sporu je ale potrebné počítať s rozsiahlym dokazovaním a taktiež s tým, že toto konanie môže potrvať aj niekoľko rokov, čo znamená aj vysoké finančné zaťaženie.  JUDr. Róbert Bános,  advokátska kancelária v Bratislave, Galante, Trenčíne, Žiline, Dunajskej Strede a vo Vrábľoch