dilema, Ja mama, Diskusie

Prepac, ale ja nechapem to ho vobec nestve ze jeho syn je v detskom domove? Mne by srdce roztrhlo. Toto je asi nad moj pochop. Konecne ma sancu vynahradit vsetko co za tie roky synovi nedal a vy mate len problem ci svojim detom poviete o tom chlapcovi? To je mi teda svet.Prepac nechcem sudit len je to neskutocne smutne.

To ci povedat synovi,alebo nie,ze ma nevlastneho brata myslim,ze uz az tak nesuri.Pravda raz vyplava na povrch.Tvojho muza odsudzujem hlavne preto,ze neplatil na svojho syna vyzivne.To,ze medzi nimi nie je v podstate ziadny vstah,kedze sa nestretavali,to chapem.Ale v kazdom pripade by si mal trocha vstupit do svedomia a ty by si ho mala k tomu trocha dotlacit,aby si dal tu namahu a poinformoval sa na toho chlapca,ako by sa mu dalo pomoct,lebo mu vela dlzi...mozno,by to aj dobre dopadlo a vasa rodinka by sa trocha rozsirila.Samozrejme,chce to velmi citlivy postup,aby sa ti rodinka nenaburala,ale mozno by sa ulavilo aj tvojmu muzovi,mozno ma v sebe nejake vycitky,ale ich nedava na javo.Zda sa mi,ze aj ty,ako matka,citis ze to takto neni spravne,preto tu nieco riesis,ale mozno si nepouzila tie spravne vety a za to ta tu dost kritizuju....dufam ze som ta s niecim neurazila,je to len moj nazor...zelam ti,aby ste nasli pokoj v dusi

to by bolo na inu diskusiu, viem,ze sa to isto dotkne mnohych, ktore su s detmi same.

prispevok som pisala ja, nie moj muz. ja som citovo viazana s mojimi detmi.

necitala som este dalsie prispevky tak neviem ci to uz niektora nepovedala...Tak ty si citovo viazana s Tvojimi detmi_ Fajn, chvalyhodne, a az by sa tebe nieco stalo a on si nasiel inu a mal s nou dalsie deti a tie tvoje dal do domova tak to teda bude spravne hej? Ved podla vsetkeho su aktualne len deti ktore ma len so sucasnou partnerkou, nie s tou s ktorou uz nie je. Vies ako je tomu chlapcovi? A akym pravom maju tvoje deti vsetko, milujuceho otca, matku a ten chlapec nema nic? V com su podla neo prave tvoje deti lepsie a cim si to to ine dieta zasluzilo? Je mi z toho vazne nanic, placem za toho uboheho chlapca...nik si ho v takom veku nevezme do pestunskej starostlivosti...aka buducnost ho caka? Vies dieta nie je hracka ktoru vyrobim a ked ju uz nechcem tak ju zahodim.Pripadne vyhladam ked budem potrebovat oblicku alebo kus pecene a nebude darca, potom si spomenie ze mal este syna ktory by mohol pomoct? Clovek si casto neuvedomuje dosledky svojich cinov. Kazdy robime cyby ale niektori evidentne vacsie. Je mi luto too chlapca. Kde je zodpovednost tvojho muza? A najvacsia otazka je: ako si ho mozes vobec vazit? Nie toto je sila aj na mna, preto som sa zrejme znova dostala do role, ktoru nemam sama na sebe rada a to ze sudim ludi, mrzi ma to ale v tomto pripade si neviem pomoct.

pripájam sa k Mikve... riešiť problém "volá sa rovnako" mi pripadá zúfalo strašné. A aj tá dilema- povedať, nepovedať- veď sa to nikdy nedozvie- strašné klamstvo, či už to poviete alebo nie, pretože nato nemáte správny DôVOD
Jedna vec je nenávidieť ženu s ktorou človek má dieťa, iná je nenávidieť vlastné dieťa
Keď budeš riešiť otázku "kúpila som letenku a neviem, ako svojich synov na letisku predstaviť", ešte by som ti aj zatlieskala a myslím, že muž by sa ti okolo ramien hodil, pretože ako píšeš- nevedel to sám vyriešiť a ani osud to doteraz nevyriešil... nuž, ako napísala Mikve- to je teda svet

ahoj, myslim si ze toto ma vyriesit tvoj muz, ty to nevyriesis akurat si tak mozes narusit rovnovahu svojej rodiny.je to dieta tvojho muza on sa rozhodol ze to necha tak ako to je. cely zivot sa nevidali a teraz mu ma ist povedat ahoj ja som tvoj otec? no neviem.a zahrnat do toho vase deti? tvrdis ze ste ich klamali? nehas co ta nepali.lebo ta to moze spalit.

no neviem, či som to správne pochopila ja alebo ty- Andrea nechce nič riešiť, nechce aby nič riešil jej muž, iba rozmýšľa, či povedať synovi že má kdesi ďaleko v Česku brata čo sa tiež volá Janko Mrkvička... najväčší problém

Akira no a prave preto si myslim ze by to nemala hovorit synovi ona, ked tak by mu to mal povedat jeho otec nie ona, preto som napisala aby nehasila co ju nepali. pokial sa pred tym muz schovava alebo akokolvek to chce nazvat, tak by som to nechala tak.nie je nutne zatazovat deti "hriechmi" z mladosti.

Akira a čo ju má trápiť? To či jeho potomok je naozaj v detskom domove,či nechce ísť náhodou bývať k nim alebo či si ho nechce osvojiť??? On už predsa má svoju druhú rodinu a asi sa nechce vracať do minulosti - aj ked to je určitým spôsobom zbabelé,je to iba a len jeho problém a nie jeho ženy...

dakujem

a čo sú deti? Nepáčia sa mi tak ich vymením za druhé? Nie som slobodná mamička ale ide mi srdce roztrhnúť, že niekto vie uvažovať nad deťmi typom: "on má už druhú rodinu a to dieťa nie je moje"... ide mi roztrhnúť srdce, že kdesi je dieťa, ktoré NIKTO nechce a pritom má otca, ktorý však už má DRUHÚ rodinu. -Ide mi srdce roztrhnúť, že najväčšia dilema tej druhej rodiny je, či treba to chlapča celkom zaprieť a zadupať do zeme, alebo stačí odľahčiť svedomiu že "veď ja už mám vás a bol to HRIECH mladosti"........ Vieš čo ju má trápiť? Ten chlap čo stojí po jej boku, pretože toto nie je ani o zbabelstve, toto je už svinstvo. Ospravedlňovať sa že neboli peniaze, nebol čas a pod a nechať sa tak ospravedlňovať "novou" rodinou? ??? KeĎ je chuť, nájde sa aj čas a keď je na letenku do Anglicka, nájde sa aj na bublifuk pre syna. A to že chcel urobiť hrubú čiaru za minulosťou? Nemal kdesi nejakej KU.... urobiť dieťa a potom zavrieť oči a nájsť si inú, ktorá mu urobí lepšieho JOŽKA Puká mi srdce, že človek dokáže vymeniť jedno dieťa za druhé bez mihnunia obočím

keď sa ma na pôrodnom stole pýtali na meno, zaváhala som. Nikomu som o tom nepovedala, pretože sa za to hanbím. O Nicol som snívala od detstva a toto dieťatko možno neprežije. Už by som Nicol nikdy nemala... Lenže ona Nicol bola už v brušku a je strašne smutné, že na pár okamihov som zapochybovala, či je pre mňa podstatnejšie blbé meno ako vlastné dieťatko. Vo mne sa ešte búri veľmi krv, chcela by som meniť svet a žlč ma v krku škriabe veľmi často. Nemám taký vekový nadhľad a ani podobné skúsenosti, nechodím v Andreiných topánkach a práve toto sú veci, ktoré nechcem nikdy pochopiť- ako môže človek vymeniť jedno dieťa za iné. A dúfam, že životný nadhľad ma nikdy nedonúti zmeniť stav mysle z "kiežby som mohla zachrániť všetky deti sveta" na "tie nepoznám, to sa ma netýka"

...Ja už tuším ničomu nerozumiem.
Aki, nečítajme to. Ostaňme v našom svete plnom ideálov a chuti veci meniť

vieš čo, ja nerozumiem tomu, ako ľahko sa dá zmeniť pohľad na vec- vieš, keby tu napíše "jožko" o tom, ako celý život žil s otrasnou mamou a aké bolo pre neho vykúpenie že ho zobrali do domova a predsa každý večer tíško dúfa, že na dvere zaklope aspoň ktorý, kto by ho aspoň raz v živote chcel... Alebo keby tento príbeh píšem ja, o chlapcovi menom jožko ktorého opustil otec hneď po narodení a nechal ho napospas mame, čo nevedela nohy udržať pokope... je je to také tragické
Ale pre niekoho je dostačujúci dôvod, že nemal čas a peniaze, že má druhú rodinu a že to bol pre neho iba hriech z mladosti Prečo jedného môžeme ospravedlniť a iného nie? Zaslúži si taký človek ospravedlnenie? Možno je skvelý otec, dobrý človek, spoľahlivý kamarát, lenže mne stačila jediná informácia a už mu neverím- a pritom je také jednoduché s tým niečo urobiť

Akira

Ach jaj toto som zažila. Hriech mladosti, pre neho- celoživotná láska a starostlivosť pre mňa. Toto môže takto napísať len ten čo to zažil. Ty si to nezažila, ale predsa si opísala všetky pocity. A zasa Sabínka by mohla rozprávať ako sa cítila ona, keď vedela, že niekde je ocino ktorý ju nechce, hoci ona mu nič neurobila.Raz sa ma spýtala niečo, čo jemu nikdy neodpustím." Maminka a to som bola také zlé a škaredé bábo, keď ma mô tatínko nechce?" Mala vtedy 4 roky a na tie slová nikdy nezabudnem. Cítim to ako ty, hoci chápem aj Andreu. Ale nechápem jej manžela.

Pokial sa tak jej muž rozhodol,ona s tým neurobí nič...A myslím že ani nemá nejaký pádny dôvod,má predsa svojich dvoch synov a vari má niesť zodpovednosť aj za dieťa ktoré /má určite nárok na kvalitný život/ splodil jej muž ? To si musí vyriešiť on sám a to či ich synovia raz spoznajú svojho nevlastného brata nie je životne podstatné,oni už majú svoju rodinu...

Sonia a počúvaš sa? A koho má ten chlapec? Veď buďme v prvom rade ľudia a buďme zodpovední za svoje činy. Majú SVOJU rodinu? Je to také ťažké prijať dieťa ktoré som neporodila? Lenže tá ich rodina je aj ten chlapec o ktorom netušia A on má iba ich Ak toto netrhá srdce jeho otcovi a ani Andree, tak to nechápem. Mne totižto áno a to ma k nemu neviažu žiadne povinnosti, pokrvnosti, výčitky svedomia či citové väzby.

Sonia, dovolím si z tebou máličko nesúhlasiť. Myslím si, že už je to aj starosť Andrei.Je to jej manžel, zdieľajú spoločný život a čo sa týka jeho týka sa už aj jej.Sú pár a v páriku platí čo je moje to je aj tvoje a nie čo je moje to je tvoje a čo je tvoje do toho ma nič. Ale to je zasa môj názor.

Manny, ja som MAMA. Nie som mama mojej dcére, nenechám dieťa na ihrisku rozbiť si hlavu pretože som ho neporodila. Nenechám utopiť cigánča v potoku pretože jeho rodičia si neuvedomujú, čo je šťastie. Zase revem, takýto svet priam neznášam Taký, kde sa deti pýtajú či boli škaredé a zlé aby mohli aj ony ospravedlniť tých, čo boli škaredí a zlí A ti, rovnako ako ostatným MAMÁM ktoré venujú celý život tomu, aby tým úžasným stvoreniam vysvetlili, že tu nie je koho ospravedlňovať.

Akira,väčšinou sme tu mamy a myslím si že ani jedna z nás by nenechala cudziemu dieťatu na ihrisku rozbiť hlavu ...Zachádzaš až príliš do ...Myslíš si že preto že svojho muža do ničoho netlačí a "neuhána" je zlá mama ??? Ved to je ...Určite každá mama lúbi svoje dieťa ale bohužial chlapi sú inak "nastavení"...

nenechali, máš pravdu. A prečo teda súhlasne kýveme hlavou, že "vykašlať sa na chlapča, veď to nie je tvoj problém, ale tvojho muža"? Ja hovorím, chlap strká hlavu do piesku, ale prečo mu ju s láskou a s citom /nie tlačením/ postupne nevyťahuje? Bolo pohodlnejšie žiť a nemyslieť na neho, ja viem. Lenže čo je v záujme dieťaťa? Detský domov keď má dvoch skvelých bratčekov, milujúcu hoci nevlastnú mamu /Andrea, určite máš v veeeeeeľa lásky, keďže už aj tento boj o priznaní zvádzaš ty/ a aj milujúceho otca? Nie je načase zahodiť hnev, strach a možno aj hanbu? To dieťa ich potrebuje a oni sú jeho rodina a on ich.

Akira ja viem že to myslíš dobre ale skús sa na to pozrieť reálne...

vieš, ja mám dojem, že na toto neviem pozerať inak reálne Pozerám na to z pohľadu toho chlapca. Ako si kdesi nižšie napísala, že tebe nijaká iná sestra nechýbala, pretože si mala spokojné detstvo- myslíš, že tomu chlapcovi, čo ho nikto nechce, nechýbajú jeho bratia a otec? Vieš, každá na to hľadíme z iného uhla- ja za toho chlapca, ty za Andreu a jej rodinu, preto keď sa nepozrieme na problém trošku z inej strany, ku kompromisu nedôjdeme.
Rozumiem štipku Andree, ja by som si nevedela predstaviť pubertálneho syna svojho muža doma. Najmä nevedia, či aj on o nich stojí, lenže oni zatvárajú oči pred tým, že on ich potrebuje A pre mňa je to stále nevyrovnaný súboj- jedna pevná milujúca rodina a jeden chlapec čo v živote nemal žiadne istoty. Nemusia to riešiť, je to ich život...

prave preto by mala jemne a zensky pomaly draheho spracovavat (hoc je tvrdohlavy ako mulica), aby potom nemusela s nim znasat aj dosledky jeho chyb.

Aké dôsledky podla teba z toho bude znášať ?

vsetky. od citovych po hmotne.

napr. nevlastny brat dopadne v zivote zle, lebo... nemal rodinu, nemal pomoc, nepodarilo sa mu z toho samemu vyhrabat. andreiny synovia si mozu, bud podla prikladu rodicov povedat - no a co. mal smolu, chudak... alebo... sa nastvat. vycistit otcovi za to zaludok. otec, ktory dobre vie, co zle spravil, sa v sebaobrane zmoze len na zurivu obranu (proste mu budu stat na otlaku) a skonci to hadkou, ktora nebude mat s povodnym problemom uz nic spolocne (lebo sa povytahuju vsakovake problemy a vycitky, aby sa zahladila povodna vina). retazovou reakciou vytahovania vin a krivd sa synovia nakoniec v zlom rozidu s otcom. uz ani nie pre brata, ale pre vsetky ine problemy a tie sa tak stanu hodne citlivymi a teda zrazu tazko riesitelnymi. zamlcany brat bude len spustacom. a andrea bude riesit, co teraz s tym.

alebo... pride na rad dedicstvo a potom sa bude riesit - drahy, rychlo vsetko prepis na mna, lebo nedopustim, aby ten clovek bral z toho, co som ja tu odriekanim a namahou nadobudla pre moje deti. to nie je fer. (nehovorim, ze toto andrea urobi, ale peniaze zakyvu s 99% ludi.).

ostanme pri peniazoch... ked Slovenka majuca dieta s Kenanom zijucim v Amerike si vybavi vyzivne na dieta, preco by ho nedosiahol Cech na slovenskom otcovi zijucom v Anglicku? Oficialne je uznany, nemusi nic dokazovat. len pozadovat splnenie jeho povinnosti voci nemu. ak by to vyslo, o tie peniaze bude mensi andrein rodinny rozpocet. (je len na nej, ci to bude lutovat alebo brat ako normalnu vec, ale tyka sa jej to).

atd atp

proste cokolvek sa ododna sobasa deje jej muzovi sa deje aj jej (a neskor uz aj ich detom). a naopak.

a tomu moze predist, ked zacne situaciu riesit uz teraz. pripravovat podu pre pokojne riesenie v buducnosti.

tak do tých "inak nastavených "ten môj našťastie nepatrí , určite by sme takúto situáciu riešili spoločne a ja by som to považovala za úplnú samozrejmosť a povinnosť , hra na pštrosa tu rozhodne nemá svoje miesto .Ja osobne si pripadám naozaj zodpovedná za manželove rozhodnutia a dúfam, že je to vzájomné, v dobre fungujúcom vzťahu to považujem za nevyhnutnosť.

Mischel, takže podľa teba má Andrea strkať hlavu do piesku rovnako ako jej muž? Veľmi alibistické - nemyslíš?

A ich deti do toho zahrnuté sú - majú nevlastného brata, o ktorom nevedia ani to, že existuje...

Georgina toto je viac nez citliva tema, ja neviem co presne je najspravnejsie ale jedno viem isto- nech to riesi ten co to zapricinil.a ak sa dotycny rozhodne to neriesit-jeho zena by to mala akceptovat tak ako akceptovala informaciu o existencii tohto dietata este predtym ako sa zobrali. ja si myslim ze cokolvek bude podniknute v tejto veci, bude to boliet.a preto je niekedy lepsie nechat veci tak ako su.kazdy mame svoj osud a taktiez ten chlapec ma svoj osud.

Bože môj dobrotivý odpusť nám, tak ,ako my odpúšťame našim vinníkom. Boha to by bol, ale pomstychtivý Boh .
Ach jaj Mischel, a zas jedna z perál ti uletela z klávesnice. Nechajme všetko tak, možno to zmizne. Skúsme ignorovať hladujúcich - možno zmiznú . Skúsme poradiť Andre nech ignoruje problém, možno fakt zmizne. A ja ti verím Mischel, on určite zmizne. Možno na rok, na 2, a možno aj na 10. A čo potom, keď sa ten problém znova objaví ? Hm ???? Skutočnosť sa nedá ignorovať navždy, hlavne ak sme s ňou konfrontovaný. Problém nezmizne, keď sa na neho nebudem dívať.

mne sa bohovsky paci ako vsetky zeny radi riesia vsetko do detailov ktore sa ich vooobec netykaju.ja si myslim ze ked to ten muz bude chciet riesit, tak to vyriesi.ak nebude chciet ani ta zena ani nikto iny na svete nema pravo to riesit za neho.je to jeho rozhodnutie a ci to schvalujeme alebo nie, je to proste tak.ak to chce on ignorovat tak to tak bude- a nezmamena to ze je ta zena preto zla.jej sa to netyka.moze to s nim predebatovat ale rozhodnutie robi on.a Polarka pokial ti moje "perly" vadia mozno prave zaryvaju do niecoho citliveho vnutri v tebe.ako som si vsimla som ti textovo nesympaticka ale to je tvoj osobny problem, takze bud taka laskava a svoje napadania voci mne si nechaj na doma pre tych co ti to zeru.ok?

Mne tvoje Perly vonkoncom nevadia, ja som človek čo má rád zábavu . A do čoho by mali zarývať ?
Akoby si mi mohla byť nesympatická, keď ani neviem kto si ? Ách jaj Mischel, uvolni sa
A aké napádanie ? Ako si na to prišla, že ťa napádam, a kde konkrétne ????

Pozri, baby to tu vysvetlili prečo je to aj Andreina vec. A keďže je to aj jej vec, nie je o čom diskutovať

Mischel ta prva veta je presne cela nakomplet o tebe
"tebe sa bohovsky paci do detailov rozoberat a riesit problemy, ktore sa ta vobec netykaju"
Nie vsetky zeny, ale TY si presne taka a toto by som uviedla ako priklad vsetkym, ktore mali kedysi zaujem o "zrkadla"
Predviedla si to uplne dokonale v blogu vydata za kurda....

Ahoj Lydusha, ktokolvek prispeje do diskusie, asi chce diskutovat, nie? a to vonkoncom neznamena ze riesim nieco co sa ma netyka. ja len prispievam do diskusie ked mam cas a nic ine na plane. a o tom zrkadle? bola by si prekvapena...skus sa najskor do toho zrkadla pozriet ty , mozno tie tvoje benevolentne nazory tiez nie su celkom kosher...a vsetci ta nechavaju reagovat (mozno preto ze mate tie stretka a chcete si navzajom drukovat alebo spolocnu web stranku, uz nech je ako chce).

Zrkadlo Mischel, je sakramentska vec. Teraz ta prezradila ta posledna veta Co je to tam? Ze by zavist?

Zeby som ta az natolko zaujimala? myslim si ze tebe namem co zavidiet a nemyslim to v zlom, to co som si o tebe precitala- tak nemam preco zavidiet. a stretka? s kamoskami ano ale pokial chcem anonymne diskutovat na webe tak potom jedno alebo druhe ale nazvajom to nepasuje lebo sa to odraza na tom "drukovani" ako som spomenula.

Mischel nebola som na ani jednom stretku,ani jednu nepoznam osobne,ale na nikoho neutocim ked nesuhlasia s mojim nazorom...a diskusie maju co to do seba ved nakoniec vsetko su to mudre a sikovne zienky obicovane osudom a s mnozstvom skusenosti a sily a ochoty pomoct druhym...trosku sa zamysli..

Mischel, prosím ťa, ako možeme nechať reagovať Lydušku, alebo kohokoľvek iného? A ako môžeme podľa teba niekomu brániť, aby reagoval? Hm?

je tu na NM zopar dievcat ktore maju samopasovanim vysostne pravo na odobrovanie alebo neodobrovanie nazorov ostanych.

z r k a d l o oooooooooooooooooooooooooooo

to je ako odobrene alebo neodobrene? zabudla si sa vyjadrit zrozumitelne.

mischel
to je na dlhu debatu a nie v tomto blogu uz sme od temy poriadne daleko
Preco musis mat nieco odobrene alebo nie? Ved ked mas nazor, povedz si ho, pokial si s nim ty vnutorne vyrovnana a stotoznena, je to ok
Je perfektne, ze nechces byt stadovita a kyvat hlavou, lebo nou kyve vacsina
Na druhej strane je otazka, je dobre byt proti uz len zo zasady? Alebo len preto aby som bola ina? Aby som silou mocou dokazala (svetu, lebe sebe snad nie, sama seba neoklamem) ze mam gule aby som povedala nieco z coho 90% ludi odpadne?
V podstate je uzasne, ze clovek sa cely zivot nieco uci...niekomu trva roky, kym najde svoj stred, niekomu len par mesiacov a niekto ho nenajde nikdy.
Ten posledny je na tom najhorsie Nevie, nechape a cuduje sa PRECO JA???? BOZE!!!!
Odpoved je prosta: LEBO.
Dobru noc Mischel. Pekne dumky na dobru noc prajem

Ja tvoje odobrovanie vonkocom nepotrebujem ale samopasovala si sa na tuto cinnost takze preto. a ak si myslis ze nieco silou mocou dokazujem- ja sa popravde na teba a tvoju partiu mozem vykaslat, a ze si ty myslis ze ty si sa nieco v zivote naucila, no dajme tomu roky uz na to mas, tak by bolo nacase.takze pointa-bud taka laskava a svoje blbe "vyprdy" voci mojim prispevkom ( ako si si dovolila napisat v inom prispevku) si nechaj pre seba.

aj tebe dobru noc mischel

Lydushka spravne...myslim ze presne ten blog to vsetko za Mischel este dopovedal....
zacalo to blogom Vydata za kurda a rozhodla sa ze zo zasady (ked uz nikdy s nicym nesuhlasi)to bude aj v tomto..

ale radsej nic

Mischel, ako tu už napísalo viac diečat, to už dávno nie je záležitosť len Andreinho manžela. Odkedy sa Andrea za neho vydala a porodila ich prvé spoločné dieťa - je to aj Andreina vec.

mischel, tu tu tuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu

tak na to, ze je mala sanca, aby sa stretli, by som nevsadzala. osud si to viem vselijak zariadit.
dokonca ani to, ze maju rovnake mena by som nebrala ako problem. po svete urcite beha dalsi tucet ludi, co sa volaju rovnako ako tvoj syn. ja len v nasom meste mam asi sest menovkyn. niekolko v podobnom veku. jednej sa aj manzel vola rovnako ako moj .
tvoj muz sa tomu vzpiera zrejme z obavy, ze tym padom sa mu cela minulost, pred ktorou strkal hlavu do piesku, vrati ako bumerang. to, ze syn bude trpiet je len dalsia vyhovorka.
ak mu to normalne vysvetlite (ziaden ospravedlnujuci ton, ci obavy ako to prijme), nemyslim, ze bude mat nejaku traumu z toho, ze niekto sa vola ako on a bol tu skor ako on a pod. skor naopak, bude to pre neho zaujimave.
myslim, ze tvoj muz sa hlavne boji otazok terajsieho menovca, ked sa mu cely pribeh rozlezi v hlave - preco? ze terajsi syn mu bude svojimi otazkami (nechtiac) ako chodiace zive svedomie.
ale naopak nemusi nijak zvlast tuzit spoznat noveho brata a vediet o nom nieco viac (zatial). bude mu stacit vase vysvetlenie, ze ma brata v cechach.

urcite mas pravdu v tom, ze je cas mu to povedat. ja by som to urobila radsej teraz, ako potom v poriadnej puberte. bez tak, ked sa to raz dozvie, tak raz nastane chvila, ked otcovi oplieska o hlavu, co to bol za otca, ze jeho nevlastneho brata zasklil akoby neexistoval. tomu tvoj muz neutecie. ide len o to, aby bol ferovy a uprimny aspon teraz. nasledky budu o to mensie.

Andrea,nemyslím si /ako baby píšu/ že to je niečo zlé ked chceš poradiť ako na to.Ty si predsa matka a máš svojich synov o ktorých sa staráš a lúbiš ich,za to že tvoj muž sa k tomu postavil tak ako sa postavil ty predsa nemôžeš.Ty si neurobila žiadnu chybu,vari si mala za ním ísť a dohovárať mu aby sa aj k "prvorodenému-neplánovanému" choval ako otec ??? Pokial je to jeho rozhodnutie a je s ním vysporiadaný tak neni o čom.Dalšia vec,myslím si že synom by si to ešte nemala hovoriť /to je ale iba môj názor/,ked vyrastú a ty sa až v dospelosti rozhodneš im to povedať,nech sami uvážia či majú záujem alebo nie ho spoznať...

inak, decka sa mozu nakoniec potesit, ze maju brata. mozu to prijat uplne v pohode.

len s muzom zvazte aj fakt, ze chlapec ma za dva roky 18 a je svojpravny. a moze sa rozhodnut, ze si toho otca najde sam. vycestovat do anglicka je dnes dost jednoduche. (nas to s akciou v leteckej spolocnosti stalo dokopy 30 Eur pre dvoch tam aj spat s batozinou). aby raz nestal pred vasimi dverami osobne, prv ako sa rozhodnete, ze to budete riesit. a tiez, tvoj muz mu dal priezvisko, takze ho oficialne uznal za svojho. na zaklade toho ma na vela veci rovnaky narok ako vasi spolocni synovia. aj to moze chciet uplatnit. moze sa to este vselijak zamotat. a tomu by sa s dobrou volou dalo predist.

Súhlasím s Magic na celej čiare .

Pokiaľ Andrein manžel na matrike priznal otcovstvo, tak jeho prvorodený syn má zo zákona nárok na dedičtvo po otcovi. A je šum a fuk, že sa ho ten otec teraz snaží vymazať zo života a odmieta o ňom povedať svojim ďalším deťom...
Čo je, podľa mňa, obrovská chyba. A myslím si, že scenár, ktorý tu opísala Magic (že prvorodený syn si otca nájde v Anglicku sám) je veľmi pravdepodobný...

Andrea, tvoji synovia by o nevlastnom bratovi mali vedieť. Ak nie od otca, tak od teba. Pretože každé klamstvo a tajnosti sa raz prevalia - a potom bude pre vašich synov zlý nielen otec, ale aj ty - pretože si o tom vedela a mlčala tiež...

Mimochodom - Ribišška by toto vedela vysvetliť lepšie, prečo celá situácia nie je OK...

zrovna toto som este chcela dopisat - spytaj sa ribissky, preco je chybou mlcat. a ze minulost si ta najde. nie rovno teba, ale tvojho muza. ibaze ta minulost bude uctovat s jeho pritomnostou a tou budete vtedy uz aj ty a vase spolocne deti. jeho zbabelost pred minulostou sa ododna sobasa tyka aj teba (vas vsetkych).

už som práve reagovala...

to dedičské konanie je druhoradá vec... raz je z jeho " vajec " splodených X detí, tak sú to jeho deti a medzi sebou surodenci... ... a ked nechcu zastaviť normalny vyvoj rodiny, ktorá príde po tomto všetkom, tak by som rýchlo utekala a robila čo sa má... a to že on uteká pred svojou minulosťou mu vôbec nepomôže.. naopak, on si nevedomky vytvorí barlu, ktorá mu bude slúžiť ako podpora proti tomuto... a to bývajú rakovinári... troška blbá daň za ne-postavenie sa za svoje činy....

Katka, iste, peniaze sú v tomto prípade druhoradé .

...Nečítala som všetky Vaše názory...Mám jeden...Svoj! A ten je taký, že mať doma manžela, ktorý ignoruje svoju minulosť-TÝM MYSLÍM SVOJE DIETA!!!...asi by mi bolo luto, že som sa do takého zamilovala...Osud môže priniesť hocičo...a niekedy sú rany osudu teda dosť bolestivé...ale vedome ignorovať, že niekde po svete...a ešte aj v detskom domove, je MOJE!!! dieťa..Prepáč Adi...ale ja by som takého chlapa kopla do kolena..akože preber sa...a bež ho zobrať domov.A keby nezobral, alebo sa aspoň nesnažil pomocť, nakontaktovať sa...asi by som si ho trošku v duši prestala vážiť.... a nie tu riešiť dilemu, či to mám svojmu synovi povedať...rieš dilemu, ako manželovi povedať....

Dakujem, uz nemusim ja pisat.

ivet

Pozri, nech je to tak či onak - nič nezmeníš na fakte, že tvoji synovia a syn tvojho muža z minulého vzťahu majú 50% genetickej výbavy identických! Nenadarmo sa hovorí, že krv je silnejšia ako voda. Nikto z vás 5 nemôže preto povedať, že sa ho to netýka. Preto povedať - bezpodmienečne áno; kedy - poznáš si deti, tak musíš sama vedieť, kedy bude vhodný čas, aj keď si osobne myslím, že ten úplne najvhodnejší (čiže hneď od narodenia nechať svojich synov vyrastať s tým, že majú niekde brata) ste už prepásli.

Ak títo bratia prežijú spokojné a šťastné detstvo v dospelosti im môže byť /aj nemusí/ jedno či majú alebo nemajú niekde daleko nevlastného brata...Tak ako ja keby som sa teraz /čo nehrozí/ náhodou dozvedela že mám niekde daleko sestru bolo by mi to tak šumafuk,kedže som vyrastala v usporiadanej rodine so sestrami s ktorými ma spája naozaj vrúcny vzťah, ktorý by som si už asi ťažko vybudovala s niekým koho som nevidela xx rokov...

Sonia, prispievaš relatívne často, snažíš sa poradiť; znamená to (predpokladám), že ti troška záleží aj na celkom cudzích ľuďoch. A keby šlo o informáciu o tvojej VLASTNEJ sestre, bolo by ti to jedno? Si si istá?
A nehnevala by si sa na rodičov, že ti to doteraz tajili? Naozaj?
Mimochodom, ak ti toto tu (zatajovanie, nestaranie sa o dieťa z minulosti) pripadá také prirodzené, ako si môžeš byť istá, že sa to netýka tvojej rodiny? Tvojho otca? Alebo mamy?
Sonia, už podľa mňa len chceš obhájiť ten prvotný názor. Ale tomuto ani sama neveríš, že by ti to bolo jedno.

Konvalinka,trochu si ma donútila porozmýšlať .Po prvé : myslela som to tak že keby išlo povedzme o moju sestru - bola by to NEVLASTNA a nie VLASTNA,dajme tomu žeby ma to možno zaujímalo po takú hranicu že kde žije /aj to som si neni istá/ ? A čo potom,padneme si do náručia a budeme nahánať stratené roky? Ide o to že mne osobne naozaj nikto další nechýbal,mala som spokojné a šťastné detstvo s mojimi najdrahšími a keby sa niekto náhodou /čo absolútne vylučujem/ objavil, pochybujem že by som si k nemu našla takú cestičku akú mám s mojimi sestrami.Dalšia vec čo si napísala že mi asi záleží na cudzích ludoch ...do určitej miery,samozrejme niečo iné je si s niekým písať cez internet a niečo iné je zrazu zistiť a mať povedzme bližší kontakt s niekým koho vlastne nepoznáš...

Nevlastny je podla mna surodenec, ktoreho ziskavas tak, ze sa rodic vyda/ozeni a "vyzeni" dalsie dieta. Ked raz mate spolocneho rodica, podla mna je to vlastny. Ale mozno to iba ja tak vnimam; neviem, ako to je zauzivane inde.
Chlapec sa podla mna nema velmi dobre, kedze sa matka na neho aj mnohe dalsie deti vykaslala. Nerozumiem, ako to moze byt jedno jeho vlastnemu (tu je to uz snad jednoznacne) otcovi. A nerozumiem, ako by to mohlo byt jedno tebe; prave preto, ze ty si mala krasne detstvo a super vztah so sestrami, zakial co ten (pravdepodobne neexistujuci) tvoj (ne)vlastny surodenec by bludil medzi domovami a nezodpovednou matkou.
No ocenujem uprimnost. Myslim, ze mnoho ludi to (zial) berie takto, len nema chut diskutovat alebo argumenty, tak to tu verejne nevyhlasi.

Máš jednu fantastickú veľkú pusu odo mňa - toto je aj môj názor a budem sa zaň biť až do krvi. Súrodenec, s ktorým mám (aj keď iba čiastočne) spoločnú genetickú výbavu je a vždy bude vlastný!

No čiste teoreticky môžeš povedať že nechýbal, lebo si o ňom nevedela - ale môžeš povedať s istotou, že ak by niekto taký bol, nezmenilo by to tvoj život bez ohľadu na to, či o tom vieš alebo nie?
Napríklad: máš dcéru a niekde po svete behá jej "polovičný" brat, nikdy o tom nebudete vedieť, ale oni dvaja sa stretnú, zaľúbia, splodia deti (a máš tu incest, napriek tomu, že o tom nikto nebude vedieť, incest to bude aj tak) a tie deti nebudú v poriadku, a všetci si budú lámať hlavy, že prečo to je, veď obaja rodičia sú úplne fit a zdraví,.... ja viem, že to je už ozaj skoro ako z nejakého "fantastického" románu, ale život je mrcha, ten neoklameš, vždy ťa dobehne, či tak, alebo onak.

Aaaaaach jaj Sona, nekric hop... a tak dalej....

Lydush píšem to tak ako to cítim,nebudem predsa písať tak aby som sa vám "zapáčila"...

Hej, len zivot sa vie neskutocne pohrat a ludia si niekedy ani neuvedomuju ako si do zivota pritahuju vsetko co popieraju...

Mne sa len páči, že "hrdý" otecko chcel, aby sa JEHO syn volal po ňom. Len aby si nenašiel ďalšiu mlčiacu mamičku.

A kdeže je zakladateľka tejto témy ? 6eby zdúchla rovnako, ako jej manžel od svojho dieťaťa ?
Súhlasím s Magic, Georginou, Akirou, Cibinkals, Manny a atď.....

Milá Andrea,

poradím ti toto. Keďže ste už za to, že vaši synovia nevedia o svojom bratovi, zodpovední obaja /áno obaja, lebo si o tom vedela a ani ťa netrklo s tým niečo robiť/ rob, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dôležité je, že nech spravíš akékoľvek rozhodnutie, budeš znášať aj jeho následky. Samozrejme, že aj tvoj muž si bude znášať tie svoje. A tým, že ignorujete maželovho syna, to ešte neznamená, že zmizne a nikdy sa s tým nestretnete, aj keď ste v UK

to bolo trochu drze...
nie nezduchla som, len som sa pri 2 rocnom synovi nedostala cely den na pocitac.

Vidíš Andrea, a nie je "trochu drzé" zdúchnuť od 16 ročných povinností ? Nie je toto od tvojho manžela "trochu drzé" ? Veď aj to je ľudská bytosť, ktorá potrebuje rodinu, lásku a objatie, tak ako tvoje deti.
Ak by si chcela môžeš na tom možno aj niečo zmeniť. Ale toto je skutočne len na tebe. Nechcem radiť to či ono. Ty vieš sama, čo a ako chceš urobiť. Poznáš svoju situáciu najlepšie. Len ťa prosím porozmýšľaj nad tým čo sa tu popísalo.

andrea11, kludne neurobte nič... chlapci sa aj tak stretnú. proste je to raz tak a oni sa stretnú... a vtedy to začne... ty sa voláš janko palička??? aj ja sa volám janko palička... fíííha? a kolko máš rokov? a odkial si? z trutnova? a ja som mal v trutnove otca... Ano? fiha, musím sa opýtať mamy... a ja zase našich sa musím opýtať... ......................................
......................................................
halooo, mama, je otec doma? a na čo? nooo, vieš, stretol som sa s jednym chalanom.... volá sa ako ja.... to je zaujimave, čo? a aj sa podobáme.... ....
.....................................................
VIEš O TOM NIEčO??? a ticho v telefone mu odpovie...
a potom tie výčitky, že ho klamali vlastne tí najbližší... a že jeho otec nevedel zobrať zodpovednosť za svoje dieťa do vlastnych ruk... a že tie deti si nevyberali mená samé a že je to len vlastne smiešna výhovorka že sa surodenci od iných matiek volaju inak.. a že tvoj muž ked chce potlačiť vlastne dieťa, ktoré on sám vytvoril... tak ten jeho syn nesie nasledky a ty si predstav svoje dieťa ako sedí v domove... ak naozaj miluješ svojho muža, tak jeho prvý syn je kusok z neho a tak miluješ aj jeho... ak nie, tak aky je rozdiel medzi vašimi deťmi a jeho dieťaťom?
len ina mamka ich priviedla na svet... a ešte nezabudaj, vašim deťom darmo nepoviete že maju brata, ich duše to velmi dobre vedia. ak sa u vašich deti začnu ukazovať nejake životne problemy... zavislosti, alebo choroby, tak je to vlastne to, že nemaju od svojich blizkych kompletné info, lebo sa vlastne hanbia za vlastne činy...
a kedže vaše deti nebudu vedieť inak zaplatať tuto nevedomú dieru, tak ju budú oni plátať možno nepozornosťou v škole, alebo zavislosťami ...
a pritom stačí tak málo... realne si pripustiť že aj tento človek, ktorého som ja vytvoril patrí do mojej rodiny a moje dalsie deti su jeho surodencami a naopak....

kiež by to pochopil aj Matejov otec (brokenheart)

Ribiska ty si sa samopasovala za nejaku vesticu? myslis ze vsetci takito surodenci sa naozaj stretnu? siiilno pochybujem.

mischel, myslieť si je hovno vedieť...
ja si to nemyslím, ja to viem že sa vyhladaju a najdu... akože je nebo nad nami a zem je gulatá....
a keby sa hladali dlllho, že by už jeden z nich aj umrel, tak ten druhý vyhladá jeho hrob... to si môžeš byť istá...už len pre pokoj duše, ale najdu sa...

nejak ti tie "veci medzi nebom a zemou" udreli na mozog.len nie vzdy byva zivot taky logicky, vies?

mischel, toto su tvoje vlastne slová: myslis ze vsetci takito surodenci sa naozaj stretnu? siiilno pochybujem.

a ďalší tvoj príspevok: len nie vzdy byva zivot taky logicky, vies?

tak ako vlastne? mischel???

ked mam povedat pravdu, ribisska, cakala som na tvoju odpoved. tvoje a klodik odpovede si hlboko vazim, nikdy nie su len tak do vetra, bez pochopenia.

viem, o com hovoris - ich duse to citia, nevedoma diera.
prave citanie o rodinnych konstelaciach ma zase raz nakoplo k tomu, ci by som mu to predsa nemala povedat.

andrea11, vieš... vy ste už tú možnosť zvykania si od malička prešvihli... pre pochopenie ti dam príklad:
ak budete pred svojimi deťmi chodiť holí od ich narodenia, tak si na to zvyknú a bude to pre nich uplne normalka...
ale ked ste pred nimi holí nikdy nechodili, a zrazu sa pred nimi ukážete holí, tak ich to bude šokovať...
to prirovnanie s " holosťou " je pravda... klasicke obyčajne info...
dávno ste sa rozhodli zamlčať to a teraz bude šok... takže sa zrazu obaja odhalíte a deti to šokne... nič zlé sa ale nestane, skor opak je pravdou... myslím si že príde pre všetkých úľava...
preto treba všetky rôzne scenáre o chimérach s menom a výmysly so zabudnutím na to, čo bolo dávno zahodiť za hlavu a je čas zobrať zodpovednosť za svoje činy do vlastných rúk a povedať uplne obyčajne: deti, zamlčal som vam toto a ono a teraz sa vam ospravedlnujem... a všetkym sa ulavi... ak to on neurobí, tak to urob ty...
a mne sa ešte vybavilo že jeho syn vas aj tak vyhlada.. tak sa ty priprav a povedz mu ked bude medzi dverami: už sme ťa čakali, vitaj doma... všeobecne syn musí ísť za svojim otcom, nie naopak... a mladý pôjde... len aj on ma take iste pochyby ako vy... tak bud pripravená... a ochraňuj ho ako svoje deti ak príde a jeho otec by este stale zatlkal... držím palce, zvládnete to

Ja by som to synovi určite povedala...pchať hlavu do piesku sa mi nezdá byť dobrá taktika...Nech sú veci akokoľvek nepríjemné vždy je lepšia úprimnosť a pravda... podľa mňa

Žiaľ takýchto príbehov sa stáva v živote veľa. Slovenská či česká Pošta pre Teba je toho dôkazom. Stretnutia všetkých zúčastnených sú veľmi dojímavé a zdá sa, že sa všetkým vždy uľaví. A možno opustený syn o svojom otcovi všetko vie, len on nemôže ako prvý urobiť krok. Jemu život hádzal pod nohy len polená. Je mi ho úprimne ľúto.

no a k tvojej zakladnej otazke - povedat to synovi (neskor aj druhemu)? ANO. Iba ty, bez vedomia tvojho muza? NIE. To nie je voci nemu fer. Povedz mu, co chces a uved mu dovody, preco to pokladas za spravne. a vysvetli mu, ze jeho syn nie je iba jeho syn-jeho starost-jeho problem. vsetci ste rodina.
Kedy? Kedy uznate za vhodne, ale neotalat s tym dlho. Puberta je citlivy vek, tvoj syn nema k nemu daleko. Dieta vtedy najcastejsie podrobuje vcelku tvrdej kritike kazdy jeden cin rodicov a vlastne vsetkych (a ma sklon sudit biela-cierna, dobry-zly. zial, je to taky vek). Staci, aby v skole preberali nieco na temu rodina, pomoc, sudrznost... alebo sa dozvie o niecom podobnom, co sa stalo jeho kamosovi... a nejak ho to zasiahne, rozcitlivie... deti v tom veku byvaju strasne citlive na nespravodlivost (akukolvek)... a nahoda zariadi, ze sa v tej dobe dozvie, co jeho otec urobil prvorodenemu...
povedat si: povieme mu to, az ked bude dospely a bude tomu viac rozumiet... nemusite uz dostat prilezitost.

ale to sa uz opakujem. proste to preberte a povedzte to obom detom. ANO, mate im to povedat.