dilema

...precitala som sice vsetko a vsetky nazory neskor, ale niekedy som neverila vlastnym ociam!Co je toto za chory svet ! viac skoda dalej pisat.
ivet

Prepacte za moj komentar ale ja nechapem jedno ako moze dat jeden otec rovnake meno dvom detom nie su na to nejake zakony??Viem,ze matka nemoze dat rovnake meno ani v pripade ak prve dieta zomrie su nejake vynimky u otcov??prepacte ale naozaj by ma to zaujmalo..

No zo začiatku to bola diskusia, ale ....
Do prdelky, baby, to sa fakt nemôže jedna téma skončiť bez napádania, urážania a hádok?

kto si myslel, že táto téma môže skončiť inak- nemôže, je PRÍLIŠ kontroverzná a dvíha moc ľudí zo stoličiek

a povedali to svokrovci tvojmu muzovi prv, ako ten syn prisiel, alebo bol jednoducho konfrontovany so skustocnostou, ze cudzi muz zrazu prisiel, ostal a sprava sa ako clen rodiny?
zmenil sa potom nejak vztah tvojho muza k otcovi?

snad prave preto, aby tvoji synovia netrpeli potom zlym pocitom, ze stratili svoju vylucnost u otca, by sa im to malo povedat. aby pre nich ta sprava neprisla ako blesk z jasneho neba, ked aj on pride k vam. pripravit ich nato, ako na normalnu vec. ze mozno ho nikdy neuvidia, ale existuje.
postupne, nenapadne zisti synove reakcie na taketo veci. jasne, ze ked pojde priamo o neho, moze zareagovat inak, to sa stava. ale budes mat aspon predstavu, ako by to bral a ako jemne mu to mas oznamit. uistit ho, upokojit.
a mozno to na rozdiel od tvojho muza vezme nie hnevlivo, ale zvedavo a v pohode.

No ja mám dosť.Potom všetkom,čo som čítala,až sa desím situácie,ako ja raz deťom poviem či nepoviem o nevlastných súrodencoch,ktorích si môj ex urobil po rozvode a na ktorých sa tiež vykašlal a len Boh vie,koľko a kde ich bude ešte do budúcnosti...Nezávidím Andrey11.Neviem,ako by som to riešila,musí to byť ťažké,keď má svoje deti rada a je samozrejmé,že rozmýšľa nad tým,ako sa ich to dotkne,keď teraz sú spokojní...V prvom rade myslím,že berie ohľad na svoje deti,v tom ju chápem.No to ako sa zachoval jej muž,a že to neriešili skôr,to určite nepodporujem.

Ja by som sa určite porozprávala s manželom a aj s deťmi.Hovorí sa ,že pravda vždy vyjde na povrch.A ešte jeden názor-mojej 12-ročnej dcéry:mama,keby sa to stalo nám nehanbila by si sa žiť s vedomím,že môj nevlastný súrodenec takto žije?Keby sa to stalo u nás a zistila to idem ho hľadať sama. Možno výplod ešte detského rozumu ale viem aká je povaha od mala,takže myslím a viem,že to myslela úplne vážne.

andrea11, v mojej ťažkej puberte som sa dozvedela o svojej sestre po bioockovi z jeho 1.manželstva...dozvedela som sa to "omylom" od biobabky, akoby medzi rečou, zasiahlo ma to ako blesk z jasného neba (moja mama bola druhýkrát vydatá a s otčimom som dostala 2sestry, ktoré k nám chodili každý 2. víkend a ja jedináčik som ZRAZU MALA SESTRY A BOLO TO SUPER - ale dávali mi najavo že som NEVLASTNÁ)...a zrazu SOM MALA SVOJU SESTRU po vlastnom otcovi, čo sa mi zdalo byť super - až na to, že som ju nepoznala...vedela som, že je medzi nami 7 ročný rozdiel, že sme chodili na rovnakú strednú školu a že sa volá Eva a je blondína...a celé roky som chodila po ulici a rozmýšľala nad každou blondínou až kým sa náš spoločný bioocko neupil k smrti a MY SME SA KONEČNE STRETLI na jeho pohrebe...po čase sa síce naše cesty rozišli, ale viem, že JU MÁM A ŽE JU POZNÁM A TO MA ROBÍ O KÚSOK ŠŤASTNEJŠOU

ak mám byť úprimná neviem ti poradiť, ale myslím si, že by to tvoj syn mal vedieť, mám dcéru z prvého manželstva, ktorú si môj manžel v jej 5tich rokoch nezrušiteľne osvojil-čiže adoptoval. v rodnom liste ho má zapísaného ako otca. predtým než šla do 2. triedy, tak sme jej to citlivo povedali. prijala to vyrovnala sa s tým a nespomína to. ked sa chce o tom so mnou rozprávať trpezlivo jej na všetky jej otázky odpoviem, bez emocií. ale práve tu nastáva problém, jej traja súrodenci o tom nič nevedia. osobne si nahováram, že to nie je potrebné, niekedy mám pocit, že by sa od nej odvrátili, no možno len malujem čerta na stenu. možno by práve tým držali ešte viac pri sebe?!, ktovie.... ked mu to nechce povedať tvoj manžel, sama bez neho to určite nerob. porozprávaj sa s manželom a nájdite riešenie. ved o tom ten život je. - nás to tiež čaká-, nedá sa tomu ubrániť. a nenahováraj si, že je malá šanca, že sa nestretnú, práve naopak...

Ono je to všetko super, čo píšete, ale ja by som nevedela, ako to mám povedať 12 ročnému dieťaťu, ktorý je v puberte.Tak som nad tým uvažovala, ako mu to vlastne zmení život a ako by som to riešila ja s našimi synmi.
ANDREJKA, ty sama musíš vedieť, nakoľko je tvoj syn emočne vyspelý a ako by asi zareagoval na túto novinu.Skús tak nenápadne sa ho povypytovať, čo si o tom myslí.Ja by som to spravila asi tak, že by som si v kľude sadla a napísala o tom synovi list, v ktorom by som mu napísala, že môže za mnou prísť a porozprávať sa so mnou o tom,čo je v liste, ale keďže je to dosť ťažké, radšej to napíšem tak, aby som tam napísala všetko, čo som chcela povedať ja, bez nejakých reakcíí a keď si to prečíta, nech príde, že sa s ním o tom rada porozprávam.že je to ťažké aj pre Vás a že ho stále milujete, aj keď má toho brata.A keby mu ten list dávam, tak mu poviem, že je to veľmi, veľmi dôležité a že ho prosím, aby si najskôr popremýšľal a potom súdil.Možno tak nejako by som to skúsila ja.Len sa možno priprav na to, že ho bude chcieť vidieť a bude sa pýtať, prečo nežije s Vami.myslím, že keby to nechávaš na muža, ten by to asi neriešil,pretože to nechce jednoducho riešiť.Myslím, že to berie tak, nerozprávam o tom, problém zmizne sám, ale tak to nie je. určite to máš ťažké a myslím, že ty sama to chceš dať vedieť synovi a v kútiku duše cítiš, že je to správne, ináč by si sa nepýtala.Tak Ti držím palce, nech to zvládnete.

Nejdem ti radit,mna pri citani trapilo nieco ine.Ja byt tebou,tak to manzelovo dieta neskonci v decaku.Este stale mate na to prilezitost,hm?

az teraz som docitala komentare a stale si stojim za svojim.Vies preco ti manzel povedal,ze nema zaujem o svojho prveho syna?Bal sa,ze ho opustis,no ak by si uz vtedy reagovala inak a trvala na tom aby s nim zostal v kontakte,isto by bol najstastnejsi clovek na svete a ty ta najlepsia zena na svete.Isto v kutiku duse stale v to dufa...

...vierča

precitaj si,co napisala monca.jej dcera ma 12.
ty riesis,ako zareaguje syn na info,ze ma surodenca s rovnakym menom-mozno bude prekvapeny,mozno zmateny...ako vsak zareaguje na to,ze sa jeho otec dokazal otocit chrbtom svojmu najstarsiemu synovi?

Neviem si predstaviť dalšieho člena vo vašej rodine pri už aj tak /ako sama píšeš/ napätej atmosfére...No,po pravde neviem ako by to dopadlo...Určite sa do ničoho nenúť a konaj podla toho ako to cítiš ty a nie čo ti píšeme my...

Mila Andrea11.
Mas sancu sa zachovat ako clovek a usmernit manzela.
Kto dava, ten dostava spat. Absolutne suhlasim s Ribisskou a ostatnymi co by syna zobrali k sebe. On sa na svet nepytal, jeho otec s matkou ho splodili, tak su povinni sa o neho postarat.
Vase manzelstvo na "nitke" mozno prave toto zachrani.
Ak ho tento krok nespoji, tak tvoj muz nestoji za fajku tabaku!!! A pre Teba by to bolo tiez pozitivne zistenie!!!
Mila Andrea11, ak mas v sebe trosku ludskosti, tak pohovor s muzom a presvedc ho, aby nie len povedal detom o synovi, ale aby ho zobral do rodiny a napravil to, co pred rokmi pokazil.
Som PRESVEDCENA ze to spravi len dobrotu u vas doma.

A to mila Andrejka tvojmu muzovi ani trochu nevadi, ze ma syna v domove? V domove su deti, ktore nemaju nikoho a ten chlapec ma OTCA! A ty tu riesis nejake blbe mena a ci to povedat vasmu spolocnemu synovi. Prepac, ale nehanbis sa aj ty trochu? Pokojne spava tvoj muzik? Mate pocit, ze ste dobri ludia? Za to, ze mate svoju peknu bublinku a co sa nehodi, to do nej nepustite? Mali by ste to hned vyriesit ako ludia: povedat to synovi a kontaktovat spolu chlapca, ktory ma naozaj smolu v zivote, ze sa narodil tym nespravnym rodicom...

Ahoj Andrea, dlho som otáľala či napíšem,ale rozhodla som sa že ano a možno preto lebo ti priblížim čo dieťa potrebuje v detskom domove
ale najprv po poriadku , píšeš že aj tvoj svokor mal nemanželského syna a zachoval sa podobne ako tvoj muž, ani sa nečudujem že to tvoj muž neriešil inak. Veď otec ho naučil že ak niečo také príde tak ma strčiť hlavu do piesku a vy obaja to naučíte aj svojho syna.Maš veľkú šancu túto ,,rodinnú dedičnosť prekaziť" .
bojíš sa prijať nevlastného syna??, a ako vieš že on by ťa chcel prijať, ako vieš že by chcel ísť k Vám bývať?
vieš Andrea v detskom domove nieje deťom zle po materialnej stránke, je tam veľa sponzorov ktorý sa postarajú nielen o pestrý jedálniček ale i o pestrý šatník. Jediné čo dieťa potrebuje je láska,láska môže mať veľa podôb,nemusíš si ho nasťahovať do domácnosti.Vieš len to vedomie že niekto niekde ďaleko ma ho rád mu pomože lepšie prežiť,pubertu - dospelosť.Ver že na začiatok mu môžeš písať listy,na ktoré možno nikdy nedostaneš odpoveď,lebo nebude chcieť.Ale len to vedomie dieťaťa že si tam niekde je preňho k nezaplateniu.
A ako to povedať synovi,Aďa ak je tvoj manžel taký zbabelec a za 12 rokov nedokázal povedať svojmu synovi že má brata, čo myslíš kedy bude ta najvhodnejšia doba, poviem ti kedy,až Vám ,,stratený syn,brat zaklope na dvere", Aďa ja bych to vyriešila asi takto,pri spoločnej činnosti /obed,večera, sledovanie TV,pobyt v prírode . . /, daj ultimatum manželikovi ,že buď to povie on ,alebo ty, myslím že on sa k tomu i tak neodhodlá a budeš to musieť povedať ty.Nemusíš mať z toho šoky, len synovi povedz že otec ešte keď Vás nepoznal mal dieťa, syna . Má teraz 16 rokov.Volá sa /povedz len meno/, aj tak to bude posledná vec ktorá ho bude zaujímať, no a ďalšie otázky od dieťaťa môžeš čakať podľa jeho povahy.Hlavne od tejto chvíle nerob z toho žiadne tabu, uvidíš že sa ti bude hneď lepšie dýchať.Držím palčeky

Andrea vy ste sa s manzelom pred svadbou nerozpravali ako a kedy poviete svojim buducim detom ze maju brata? Ja by som si na tvojom mieste uz vtedy presadila ze moje deti budu s tym vedomim uz vyrastat.

andrea a nerobí nahodou tvoj manžel presne to čo jeho otec?,veď on ho to naučil že tak sa to rieši, preto na tom nevidí nič zlé, ale vieš čo je najhoršie, že teraz nielen on , ale aj ty naučíš tomu svoje dieťa.

Andrea, veď ty niekde v srdiečku veľmi dobre cítiš, že celá táto situácia nie je OK. Keby si bola presvedčená, že sa nič zvláštne nedeje, ani vo sne by ťa nenapadlo preberať to tu s nami.

Rovnako aj tvoj manžel niekde v srdiečku cíti, že to nie je OK. Vie, že urobil veľmi zlú vec, keď sa o svojho prvorodeného syna nepostaral. A preto tak tvrdohlavo bráni tomu, aby sa o tom dozvedeli vaši synovia. Hanbí sa totiž za seba ako pes - a má sa aj za čo hanbiť.

Tvoj manžel si myslí ako malé dieťa: "Zavriem oči, strašidlo zmizne!" A snaží sa k tejto taktike doviesť aj teba...
A tebe to len hrá do karát a tak len usilovne vymýšľaš stále ďalšie dôvody, prečo to nejde všetko dať konečne na poriadok... A riešenie celej situácie odkladáš minimálne 12 rokov...

Nuž, ale vy ste obaja už dávno dospelí a mali by ste sa tak konečne aj správať...