Kláštor

magic, od "A" po "Z" absolútny súhlas.

Magic presne tak, aj ja to tak vnímam z toho komentára a pri čítaní som žiadnu útočnosť necítila.

Nuž musím s tebou súhlasiť, ani ja tam žiadnu útočnosť nevidím. Viem, že zarezonovalo to slovo Boh jej to prikázal, ale niekto hovorí že mu univerzum pripravilo takú cestu alebo že to cíti tak v sebe a stále je to o tom istom. je to vyšší cieľ a prečo ho potrebujeme presne a rovnako pomenovať. Ja si myslím, že ta mladá dievčina to tak cíti, že ju povolal Boh, aby mu slúžila a tak je to pre ňu správne vysvetlenie.
Aj ja si myslím, že komentár vlastne súhlasí s tým, aby sa dieťa rozhodlo samo.

Manny, ale tu sa bavíme o rozhodovaní sa o svojom živote dospelých detí, nie 12 -13 - ročných. To je samozrejme o niečom inom.
A nevychované decká? Vieš, tie sú v každej dobe. V každom období sa o mládeží hovorí, aká je zlá, nevychovaná, neváži si čo má, atď. Som si istá, že sa to hovorila o mládeži aj vtedy, keď si Ty patrila medzi ňu

Manny, súhlasím, že veľa vecí spolu súvisí, ale tu mi to trocha uniká to, o čom píšeš k tejto téme. Ide o to, či dospelí ľudia majú právo rozhodovať o svojom živote bez ohľadu na to, ako sa k tomu stavajú ich rodičia.

suvisi to mozno s tym, ze potom ti deprimovani starsi, ocakavaju poslusnost. oni posluchali rodicov (podla mna si mnohi svoje rebelstva /naschval/ nepamataju ), deti posluchali ich, ale ked sa to meni a hybe inym smerom, nie su mozno schopni/ochotni prisposobit sa.

aj teraz to casto vidno - kolke tu riesia vztah svokra-nevesta, svokra-zat. a odpovede a skusenosti sa roznia. aj nasi prarodicia byvali bud sami, alebo s rodicmi. bud vychadzali, alebo nevychadzali. niektri v zlosti, ini s nadhladom. v minulosti odisli zosobaseni do ameriky. videla ich rodina niekedy v zivote? odchody na dolnu zem. place a lucenia na stanici. aj v minulosti boli ludia deprimovani. a aj sami.

manny tá prvá veta

človek môže mať vlastný názor na veľa vecí, no až keď prežije na vlastnej koži stáva sa to naozajstnou skúsenosťou...a vlastné skúsenosti a vlastné názory sú niekdy dosť odlišné...niekdy nás tie osobné skúsenosti môžu veľmi prekvapiť vo svojej realite,intenzite...

Manny, ja mám 16-ročnú dcéru. Pomaly sa osamostatňuje, vidím, že dospieva, už nie je na mne taká "závislá", ako keď bola malá. Je mi za tým niekedy ľúto. Snažím sa už teraz samu seba pripravovať na to, že raz odíde z domu. Keď si to predstavím, je mi smutno. Ale zároveň viem, že veľmi chcem, aby bola šťastná a vedela sa o seba postarať. Takže ju chcem podporiť v jej samostatnosti a "odpútavaní sa", aj keď je to niekedy veľmi ťažké.
V tejto diskusii som sa nevyjadrila, nenapísala som svoj názor z jediného dôvodu. Keby sa dcéra rozhodla vstúpiť do kláštora a ja by som ju nemohla vídať, bolo by to pre mňa nesmierne ťažké. Zároveň však chcem, aby bola šťastná. Takže preto som sa nevyjadrila. Lebo jedno odporuje druhému. A ja sa v podstate ani nechcem zamýšľať nad tým, čo by bolo, keby bolo ... .
Nedá sa to podľa mňa porovnať ani s tým, keď dieťa odíde žiť do zahraničia. Lebo môžu si s rodičmi pravidelne volať, sms-kovať, mailovať, skypovať, môžu sa navštíviť, ale v kláštore? Neviete nič o tom, ako Vaše dieťa žije. Preto som sa nevyjarila, jednoducho je to podľa mňa ťažká téma o ktorej sa mi v podstate ani nechce rozmýšľať.

manny, ja chapem jeho postoj tiez. co je smutne - ze on sa bud nesnazi alebo uz prestal snazit pochopit postoj svojej dcery. proste to zrejme berie tak, ze ho postavili pred rozhodnutie a nedali mu na vyber. v podstate ma pravdu. istym sposobom je to krivda.
keby vsak presadil svoju on, nemala by na vyber dcera. on by bol spokojny, ona by sa trapila.
potom by zas bol cas lutovat ju, ze ju gniavi zodpovednost voci otcovi a hnevat sa na stareho pana? alebo jej povedat, ze je dospela, tak nech sa rozhodne a nevyhovara na otca?