Dnes večer, prepadli môjho najstaršieho syna... 
bože, ten hrozný pocit - neprajem nikomu, žiadnej matke. šiel von len vyvenčiť nášho psíka a vráti sa mi... no hrôza, líce, krvou podliate, predné zuby vylomené a keď vidíte plakať o hlavu vyššie svoje dieťa. Dievčatá, hnev, zlosť, plač, bezmocnosť - všetko so mnou lomcovalo tak silno, že keby sa mi do rúk dostane ten grázel, umlátim ho...je jedno aký veľký, aký ťažký, silný by bol, vo mne v tej chvíli a aj teraz zúri tigrica, ktorej niekto siahol na mláďa. Je mi jedno, že má sedemnásť, strach o neho pretrvá. A po tomto ešte viac. Dušu mi tak drása...moje dieťa, ktorému som dala život, niekto napadol, udrel do tváre, kopol do boku...pre mobil a nášho maltezáka. Fuj, to je doba, normálne vo mne zlomili vieru v ľudí. Už nehájim nikoho, nedávam šancu, nebudem pozerať vpravo, vľavo, budem len sebecky chrániť svoje deti, svoju rodinu.
Prepáčte, ale musela som dať to zo seba von...
Prečo ???!!!
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
Je mi to ľúto. Držte sa. Nie všetci ľudia sú zlí.
Ja niekde vo vnútri viem, že nie sú všetci takí...ale v tejto chvíli som tak naštvaná, že mám chuť niekoho udrieť - nebývam taká, ale tá bezmocnosť, ten hnev, tá zlosť...
Anjeli
Anjeli
,chápem ťa a je dobre že si hnev zo seba dostala von 
a toto je pre tvoho syna 
och boze
velmi spolucitim
Je mi to ľúto
Už je lepšie? Ako sa má syn?
Ešte nás čaká rekonvalescencia - aby sa opuch vstrebal, dať opraviť zuby, ktoré mu tým úderom zlomil, a pevne dúfam, že sa psychicky nezrúti dodatočne.
Mňa ten hnev neprechádza, stále mám chuť mu oplieskať hlavu o betón, keď si dovoľuje na mladého chlapca, tak nech sa postaví aj jeho rozzúrenej matke. Ako som včera manželovi povedla: Keby ten náš syn bol grázel alebo bitkár, tak to beriem ako odozvu na jeho správanie, ale on je fakt kamarátsky a nekonfliktný, tak prečo???
A druhá vec, čo ma napadla: Ako môže niekto siahnúť na moje dieťa, ktorému som ja dala život?
Isté však jedno, odteraz večer chodíme so psíkom ako skupinka...
Ďakujem vám dievčatá za podporu, cením si to.
Áno, je hrozná doba, keď slušný človek musí byť doma zavretý a báť sa o svoje zdravie, a na druhej strane nejaká zberba si slobodne môže behať po vonku a brať si, čo mu nepatrí...a ešte takýmto spôsobom. Ja ako matka sa o svoje deti bojím, deň čo deň, za bieleho dňa aj večer, ale tento strach je pre mňa prirodzený...bojím sa či si sami svojou nezrelosťou neublížia, nepodcenia nebezpečenstvo, z "frajeriny" sa nezačnú predvádzať a pod., ale tento strach som nedávala okato najavo, nestrašila som ich zbytočne.
Chcela som, aby z nich vyrástli sebavedomí ľudia, ktorí sa budú vedieť správne zachovať v každej situácii...a teraz akoby som sa mala zmieriť s tým, že doba je nanič, že každý mne alebo mojim blízkym môže ublížiť, tak sa radšej pre istotu zatvoríme doma...to odmietam !!! Ja sa nemienim skrývať, ak mi niekto vrazí, vrátim mu to, pretože som takisto ľudská bytosť a nikto nemá právo mi ubližovať...a v tomto duchu vediem aj svoje deti, aby si nenechali ubližovať, nedovolili strachu aby ich oberal trebárs o zážitky s kamarátmi, lebo nejaký feťák potrebuje na fet a my mu "to" /nejakú cennú vec/ musíme dať.
Hnevá ma to, že sa násilie akosi ticho začalo akceptovať a strach služných ľudí paralyzuje...ja viem, že si pramálo bezbranný tínedžer pomôže proti statnému dospelákovi, ale nechcem, aby to cítil ako svoje zlyhanie.
Prepáčte, že sa takto naštvane rozpisujem, ale emócie so mnou stále lomcujú...
Anjeli
- poznám aj ja - hoci môj mnikdy nedopadol až tak zle, mal potýčky so skínmi, našťastie nebol sám a kamoši pomohli, tak sa útočník stiahol, ale napríklad čo začal chodiť na strednú, tak si práve kvôli hrozbe možných potýčiek so skínmi dal ostrihať vlasy (a že ich mal prekrásne!), keď som to rozprávala u našej lekárky, ani mi nechcela veriť, že by niekoho mohli zmlátiť len pre dĺžku vlasov a keď som tam išla ďalší krát, tak mi hovorí: "Pani B., už Vám verím, mala som tu dobitého 15 ročného chlapca - nerobil nič iné len sedel v parku na lavičke a hral na gitare, tiž mal dlhšie vlasy ako ten Váš..."
Nech sa syn čo najskôr zotaví!
anjeli,sucitim s tebou a posielam vam obom velke
,s takymito grazlami by bolo treba raz a navzdy skoncovat,dat im poriadnu nakladacku,ani sa necudujem policajtom,ked im obcas nejaki nalozia,lenze potom chudaci-policajti musia zato pykat,lenze aj zakony by mali dat lepsiu pravomoc policajtom a nie ich este zato stihat,ved kedy sa nastoli u nas poriadok,ked narkomani,grazli budu pachat zlociny a tesit sa,ze ved je to iba priestupok....!!!!
anjeli,sucitim s tebou a posielam vam obom velke
,s takymito grazlami by bolo treba raz a navzdy skoncovat,dat im poriadnu nakladacku,ani sa necudujem policajtom,ked im obcas nejaki nalozia,lenze potom chudaci-policajti musia zato pykat,lenze aj zakony by mali dat lepsiu pravomoc policajtom a nie ich este zato stihat,ved kedy sa nastoli u nas poriadok,ked narkomani,grazli budu pachat zlociny a tesit sa,ze ved je to iba priestupok....!!!!
anjeli
Ak mozem poradit, utkvela mi debata byvaleho triedneho a spoluziaka, ktory je dnes chirugom. Triedny raz dosiel za nim s riadymi monoklami, ze co s tym, takto nemoze ist do skoly. Dostal radu, ze kazdu hodinu na 10 minut na modriny prikladat lad, vraj pomohlo. Prajem rychlu rekovalescenciu.
Ďakujem, Kamilka, ľad som začala dávať od začiatku ako prišiel domov - ešteže ma v tom šoku napadlo aj toto...a na druhý deň som kúpila masť Heparo..d, takže pomaličky sa zotavuje aspoň fyzicky. V jeho prospech je aj to, že je mladý a nemá problém o tom hovoriť s nami - neuzatvára sa do seba, to skôr asi na mne zostanú trvalé "následky" - zatiaľ nemám v sebe tú chuť hľadať dobro v ľuďoch ako doteraz...