Som naozaj nanicmama?

Mlademu muzovi mozes vysvetlit, ze zamestnavatelia si takych ludi, co hned po skole pracuju viac vazia, ako takych co si dopraju puazu. Aspon tak som citala v jenddnom clanku, kde opisovali svoje skusenosti personalisti.

Raz Ti poďakuje

môže byť len rád, že si hneď po skončení školy našiel prácu, málokomu sa podarí...na druhej strane sa ho na rovinu spýtaj /aspoň pre zaujímavosť/ ako by tie tri mesiace prázdnin chcel tráviť /možno dosť z toho stihne robiť aj po práci a počas víkendov/ a hlavne, z čoho by chcel žiť...hold, byť dospelým je ťažké ...

Veru si naničmama, si tu registrovaná a aj píšeš Moja milá, tvoj synačik raz bude hrdý na mamu,ktorá mu nedožičila oddych akí majú kamarati

ahoj, ja som nastúpila hneď a keď sa ostatní zaúčali a hľadali, už som mala za sebou prax, kontakty a ďalšie miesto.

Ako bolo mi to, trochu ľúto, že je aj taká možnosť, že ešte "prázdniny", vtedy to bolo, že rodičia mohli brať prídavky k tomu, ale som sa zamestnala, bolo to tak. Práve tých ľudí,ktorých som vtedy spoznala, na tých najviac spomínam a s tými sme si vytvorili také najväčšie puto opory. Každý chvíľku - ťahá pílku...raz potrebuje pomoc - poradiť niekto odtiaľ, raz ja.
A vždy som tam vítaná a cítim sa ako kráľovná. So všetkým, čo k tomu patrí, pohostinnosť, vľúdne slovo, pomoc, opora...
Akurát, ze ma zamestnať nemôžu, aj ma volali po rokoch, ale ja som "kvázi kariérne" zarezávala inde a doteraz to banujem, lebo taký kolektív to je skôr zázrak.

Nie si nanič, uvažuješ, mladému to vysvetli, že takto bude mať dobré referencie, nech to berie poctivo a zodpovedne, nemá každý takú možnosť.
Držím palce!

som ja už stará škola, nás sa nikto nepýtal, skončila si školu a šup do práce....pracujem už 33 rokov, prvé roky dovolenka len dva týždne....teraz žiadna, lebo som živnostníčka, teda ak nezarobím, dovolenka nie je.....môj syn nastúpil hneď po skončení školy, lebo ešte deň pred štátnicami ho oslovil majiteľ istej firmy, aby sa u neho zamestnal, tak tam pracuje už 5 rokov, každý deň dochádza 60 km (vzdialenosť by nebola problém, ale doprava)....nie sú tí dnešní mladí nejakí rozmaznaní? .

Možno by si zaslúžil aj viac-mesačné prázdniny, ale vzhľadom na vašu rodinnú situáciu, ktorej je súčasťou by to bolo nefér....
Kludne si mohol na prázdninách ostať, ale nech si vykrýva všetky svoje výdavky. Si skončil, si schopný sa živiť, tak si prázdninuj...ale tu je môj účet:
- za bývanie
- za stravu
- za ostatný servis
.... a "sme doma"
Nie si naničmama....si len zodpovedná mama

Súhlasím s ostatnými dievčatami. Keď si to mladý nevie uvedomiť, treba mu to povedať. Dnes je väčšina ľudí rada, že sa vôbec môže zamestnať, nie dopriať si 3 mesiace prázdnin! Keď sme boli na promóciách našej dcéry, mala tam už aj kolegov z práce, kde sa zamestnala ešte pred štátnicami. Aká len bola hrdá a my s ňou!

Vôbec to nie je o tom že by si ty bola naničmama, skôr o tom, že chlapec sa ešte nespamätal a nepochopil, že dospelosť nie sú len práva ale aj povinnosti. Pečené holuby do huby z neba nelietajú, aj byt, vodu, elektriku...skrátka všetko treba platiť. A na to treba chodiť do práce a zarábať. A okrem toho, môže si gratulovať, že vôbec prácu má pri dnešnej nezamestnanosti. A okrem toho získa výhodu oproti „prázdninujúcim“ rovesníkom – keď si oni začnú ešte len hľadať prácu, on už bude mať 3 mesiace praxe, skúšobnú dobu za sebou, začlenený do kolektívu, zaučený do roboty, a dve vlastné výplaty vo vrecku – nehovoriac o tom, že sa na neho bude v práci pozerať v „inom“ (pozitívnejšom, zodpovednejšom) svetle. Môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Aj keď mňa teda rodičia do roboty rozhodne naháňať nemuseli – vlastne sa ohľadom nej ani nemuseli nijako angažovať, lebo už v poslednom ročníku školy som si v zime obhliadla pracovný trh, z jari poposielala žiadosti, apríl-máj absolvovala pohovory, a školu som končila s 5 ponukami na prácu! V čase, kedy sa moji spolužiaci ešte len začali rozhliadať, že aké že to firmy vôbec na trhu sú. A mnohým trvalo veruže až do septembra (niektorým až do novembra), kým sa zamestnali, kdežto ja som nastúpila 2 deň po promócii - aj keď v zamestnaní chceli aby som nastúpila už 2 deň po štátniciach, ale ja som si predsa len dopriala ten jeden a pol týždňa voľna, na odsťahovanie sa z intráku, vybalenie a zabývanie sa doma, a pod... a hlavne na pokojné rozhodovanie, do ktorej roboty teda nastúpim. Našim som len jedného krásneho dňa (ozaj bol krásny – slnečný horúci júnový deň ) oznámila – „dnes som bola podpísať pracovnú zmluvu, o týždeň nastupujem do roboty. Viete mi požičať ešte nejaké peniaze na cestovné a obedy v práci, kým dostanem prvú výplatu?“ a „mami, vyčísli mi koľko robí tretina nákladov na domácnosť, aby som vedela koľko bude treba prispievať“. Neviem, ale mne tieto veci pripadali ako samozrejmosť. My všetci (súrodenci) sme pracovali hneď po škole a prispievali do rodinného rozpočtu, kým sme bývali pod rodičovskou strechou. Tvoj syn by si to mal v prvom rade uvedomiť sám, ale keď si to uvedomiť nevie, tak máš plné právo to od neho požadovať ty.

Mam skor skusenost, že deti si po skončení školy nevedia nájsť prácu. Niekedy aj hodne dlho. Zároveň vedia, že do 26 rokov má na nich rodič vyživovaciu povinosť a teda nedostanú ani žiadnu podporu.
Nech je chlapec rád, že má prácu. Je to práca na trvalý pracovný pomer s perspektívou?