Dulka, viem, že sa pýtaš konkrétne, len by som chcela dať do pozornosti, že sú takí "típci", česť výnimkám, že sa snažia vytlcť viac peňazí na kondičné jazdy. To je čistý cash do ruky. Čo poznám, deco jazdí v pohode, na nejaké výnimky sa to zvláda a potom ku koncu kurzu je zrazu všetko zle. Oni vedia vyrobiť paniku. Dupne na brzdu, keď nečaká, naziape, vydesí, do toho blbé reči, kmásanie volantom a deco spanikári, že to nezvládne a priplatí si kondičné jazdy. Ja tieto maniere, či skôr taktiku, beriem ako úplne normálny fakt.
Och, moja, držím palce. Verím, že ťa to úplne rozhodilo. To chovanie, reči a strach.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
).
a ešte ma učili na simsone - vtedy absolútne šupa motorka pre nás puberťákov...aj mi to celkom šlo, ale keď som zastavila, tak som ju nevládala udržať - lebo so svojou váhou 45kg ma to hneď prekotilo 
Pri dnešnej váhe by som problém nemala 
)
, nehovoriac o chalanoch.
. Ale už som to predýchala 
. Jasné, že sa bojím oňho aj dnes, keď má za sebou možno viac kilometrov ako ja... 
Dievčatá, som zvedavá na Váš názor na situáciu, ktorú som dnes zažila. Dcéra dostala na svoje 18. narodeniny kurz autoškoly. O dva týždne má mať skúšky.
. No dnes som milú pani inštruktorku stretla. Začala sa mi sťažovať, že nevie, či tá moja dcéra ten vodičák urobí, lebo aj keď na ňu kričí, tak jej to nejde tak, ako by si predstavovala 
. Ešte celkom kľudne som jej povedala, že moju dcéru krik určite nemotivuje k lepším výkonom, ale skôr naopak. No keď mi povedala, že ona len má strach, aby sa v tom aute nezabila, tak to už bolo na mňa naozaj veľa. Povedala som jej, nech mi takéto veci ani nerozpráva, že ONA je inštruktorka, nie ja a ja sa jej tiež nepýtam ako mám robiť svoju prácu. Potom už síce zmiernila tón, ale mne po tomto stretnutí prišlo až fyzicky zle. Už je tomu vyše dvoch hodín, ale mňa bolí hlava a cítim sa úplne bez energie. Už keď sme jej platili ten vodičák, predstavovala som si, že to bude asi ťažké prvý krát ju pustiť samú za volant. Celý čas ako chodí do autoškoly sa na tento okamih pripravujem. Aj keď samozrejme aj po autoškole bude nejaký čas jazdiť buď s manželom, alebo so mnou.
Dcéra sa mi dosť často sťažovala, že inštruktorka po nej vykrikuje, vytrháva jej z ruky volant, atď. Spomenula som si na svojho inštruktora v autoškole a povedala som si, že to ešte nie je to najhoršie
No pani inštruktorka to teraz úplne "zabila".
Dievčatá, ako ste prežívali keď Vaše deti začali chodiť autom a ako ste si na to zykli?