Dnes sa tiež zamýšľam nad týmito témami. Lebo téma práv, rovnosti, bezpečia žien je ozaj veľmi obsiahla. Od problematiky nerovných platov, šikanovania na internete, domáceho násilia, práva na interupciu ... vo "vyspelejších" krajinách, po minimálne práva, istoty, možnosti žien v "rozvojových krajinách" až po Taliban ....
Však si len vezmime Slovensko, ako ženy môžme voliť už dlho, nie sme obmedzované pri vzdelavaní, práci, máme dlhú materskú, relatívne dostupné škôlky .... aj keď o platovom hodnotení sa asi môžme rozprávať. Ale naša spoločnosť, politici sa tvária, že rozhodovať o našej krajine, aj právach žien, môžu tak akurát muži ..., česť výnimkám, aj to občas desivým.
Čo je však podľa mňa najhoršie, že chýba základná úcta, voči ženám a politici šíria nenávisť voči političkám, novinárkam, aj vedkyniam s iným názorom. Vrámci svojej nenávistnej retoriky sa upriamuju vo verejných prejavoch na útoky od prezidentky, cez iné političky, novinárky ..., zverejňujú dokonca ich adresy. A dav vyhecovaný pár rokov pestovanou nenávisťou, nemá problém spustiť lynč na tieto ženy. Začínana to on-line, nenávistnými útokmi, vyhrážkami znásilnenia, zabitia, útokmi na ich deti ..., Je otázkou času, kedy to prejde do reality?
A takto sa nemôžeme čudovať prezidentke, že nebude kandidovať v ďalšom volebnom období, že novinárka Zuzana Henzelyová, pod obrovským tlakom zloby a útokov na jej adresu, dočasne pozastavuje svoju novinársku prácu ... Povedzte mi, ktorá žena utiahne takýto tlak dlhú dobu ....
Môže tu Fico rozprávať dôchodkyniam na oslavách MDŽ vtipy, rozdávať karafiáty, to čo robí pre slovenské ženy, je neodpustiteľné ... Lebo ako ženy a hlavne matky, sa mnohé budeme len bezmocne pozerať, ako naše deti odchádzajú z tejto krajiny, lebo sa hanbia za našich politikov, neunesú spoločnosť plnú zloby, ktorá speje k diktatúre pár nenávistných mužov ...? Budeme s a našimi deťmi a vnúčatami rozprávať len cez internet a budeme šťastné ak si nás budú mýliť so Slovinskom?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
muuart, pixabay.com
Jaj, uvedomujeme si, že táto otázka môže byť dosť výbušná. A ešte rovno dnes, keď je MDŽ.
Sledujem jednu mladú ženu, ktorá sa vydala do Japonska. Žije tam a pravidelne uverejňuje príspevky. Je zo Slovenska a tak sú tie jej postrehy pre nás celkom zaujímavé. Dnes majú napríklad v Japonsku Sviatok mimóz. Vraj je to tradičný kvet, ktorým sa v počiatkoch MDŽ oslavovalo a pochádza to z Talianska.
Ale iné ma zaujalo - čo sa týka rodovej rovnosti, Japonsko na tom nie je veľmi slávne. Je tuším na 165 mieste zo 188 krajín. Nič moc. Na druhú stanu jedným dychom priznáva, že Japonsko je jednou z dvoch krajín, kde sa nebojí ísť sama po ulici ani v noci. Druhý je podľa nej Singapúr. A to je naozaj veľký paradox. Alebo je to iba zdanlivo paradox? Ako nájsť balans medzi právami ženy a tým, aby sa stále mohla cítiť ako žena a nebáť sa chodiť. Napríklad aj v noci von.