Anjeli, sošky, pohľadnice...

No odborníci na vyhadzovanie tvrdia, ze veci, na ktore mame pekne spomienky, ktore nam davaju pozitivnu energiu, vyhadzovat nemusíme. To je ta dobrá správa, aj keď voľajakú sviečku by si ozaj mohla zapáliť ....  asi z atým účelom to bolo kúpené .... No neporadila som kam s tým.

Ja mám takú len jednu krabicu od topánok. Pozitívne je, že som už tri také vyhodila. Vieš čo je zaujímavé, že keď som to vyhadzovala, tak som mala pocit, že to neprežijem. A som tu. Už ani netuším, čo som vlastne vyhodila. Sú to len veci. Jasné, že sa ti k tým veciam viažu spomienky, emócie... akoby to boli zhmotnené city, láska k ľuďom, od ktorých si ich dostala. Dokonca som mala pocit, že tých ľudí zrádzam, že im tým, že to vyhodím, prejavím neuveriteľnú neúctu. Lenže, sú to len veci. Lásku, úctu a to všetko k nim cítim a nemusím to prejavovať tým, že budem zahrabaná vecami, ktoré nepotrebujem. 

Každý z nás má niečo, čo zvláda lepšie. A niečo, čo mu nejde. Ťažko byť dokonalým. Lebo dokonalosť je aj o pýche :)

Proste, ty si zase dobrá v iných veciach (stále si pamätám posteľné prádlo, alebo starostlivosť o otca. alebo mnohé iné )

Si to ty. A keď ti má vyhadzovanie robiť problém, tak sa na to vykašli. Kým je ešte miesto.

Mmch, dary sú dosť ošemetná vec. Keď človek dospeje do štádia, keď všetko, čo potrebuje si kúpi, potom je to veru ťažké aj pre okolie. Ja sa snažím všetkých presvedčiť, že jediné dary, ktoré akceptujem sú fľaška vína alebo balíček zrnkovej kávy. Prípadne aj horká čokoláda. Ešte to nie je dokonalé, ale postupne to už zaberá....

Teda kecám, pravidelne si dávame ako dar návštevu divadla. A budúci rok bude asi väčší výlet, okolie slávi okrúhle narodeniny vo väčšom počte. Ale to je taky recipročný darček. Navzájom...

mám aj ja -ale len JEDNU takú menšiu aj to takú čo vždy zdotaznujem keby nedajbože náhodou horelo zachraňujem ako prvu..Lebo sú tam prvé vypadnuté zubky,prvé odstrihnut kučierky vlasov a prvé  kresbičky mojoch detí ktoré mi venovali,žiacke knižky z ich prvých tried,knižku riekaniek ktoré vedeli naspamať,prvé listy ked odišli do tábora,prvé pozdravy keď odišli do sveta, moja prvá letenka,moj pamatník zo základnej školy na prvom stupni-je tam venovanie od mojej mamy,gratuláciapre mňa k okrúhlinám od mamy..asi všetko

Sošky anjelov som rozniesla kedysi po hroboch mojich blízkych,sviečky som postupne popálila ostatné serepetičky si porozoberali raz na burze deti-dala som to "nakopu" s lístkom ak si chcete urobiť radosťobslúžte sa!a bolo po paráde...

No áno, presne ste to pomenovali "pocit, že ľudí, ktorí mi niečo dali z lásky, zrádzam". Tiež to mám... Sviečky postupne zapalujem, teším sa na leto, že posedím na balkóne (pokiaľ ma nezaženú dovnútra susedia - fajčiari ). Medovníčky sa snažím zjesť, lebo raz som hľadala, odkiaľ vyletujú mole a našla som ih práve v jednom darovanom medovníčku Na tie najmenšie a najdrahšie drobnosti mám v spálni aj v kuchyni poličku na miniatúrky. Väčšie veci... dovolím občas deťom, aby sa pohrabali v krabici s takýmito vecičkami, hlavne mladšieho kamarátkam a keď vidím, že sa im niečo páči, tak im to darujem. Ešte som zabudla na magnetky - máme ich na chladnička, chalani majú plechové nástenky, starší junák magnetky zbožňuje. Ináč, netuším koľko krabíc s takými drahocennosťami mám, asi v každej skrini je nejaká, listy a pohľadnice mám vo veľkej krabici v posteli, ďalšia krabica s pamiatkami zo škôl. nooo, idem dačo poupratovať