Je pekne vedieť dávať ale aj prijímať, väčšina z nás veľmi rada obdarúva iných ale tiež nevie prijimať, každy je niekde inde, každý ma právo na to či prijme ale aj neprijme, je zbytočne sa hnevať na to že niekto nechce odo mňa niečo prijať. Nevieme jeho pohnútky, nevieme čo prežíva, nevieme či to v skutočnosti naozaj aj chce. Možno je dobre naučiť sa aj to že prijmem rozhodnutie iných.
Vieš, niekedy mi dávanie a prijímanie pripadá, akoby aspoň jedna strana očakávala "povinné" dohadovanie ceny... Obdarovný sa bude najprv tváriť, že darček nemôže prijať, darujúci ho bude prehovárať, nakoniec obdarovaný prijme a bude strááášne veľa ďakovať... a darujúci bude čakť, že časom sa role vymenia. Priznám sa, že toto mi je nejaké cudzie, pripadá mi to neúprimné. Ak sa mi darček páči, alebo mi je darca sympatický, tak darček prijmem a teším sa (lenže to môže niekto pochopiť aj tak, že som chamtivá). Ak chcem niektoho potešiť, dám mu darček (ale niekto môže za tým hľadať, že budem neskôr niečo chcieť) a nečakám, aby mi bol zaviazaný. Ale tiež sa stretávam s tým, že mi obdarovaný chce darček oplatiť, tak potom sa mi hromadí alkohol, sladkosti a blbosti do domácnosti 
Stalo sa mi, že môj darček bol odmietnutý, ale väčšinou sme si to vysvetlili. Tiež som sa musela naučiť odmietať darčeky, hlavne tie "povinné" vyššie spomínané... Dá sa to, ale je lepšie byť úprimný, ako hrať niečo.
to vôbec nemusí byť o stupni rozvoja. Niekedy sa môže človek prijatím daru cítiť zaviazaný, či "podplatený" - záleží od okolností a vtedy mu prijatie daru môže byť proti srsti.
Ak mne niekto niečo daruje, poteším sa. Ale mimo sviatkov či Vianoc nevidím dôvod, aby ma niekto bezdôvodne obdarúval. Jasné, sú príležitosti, kedy si s niekým niečo dáme. Ale tiež mi vyhovuje, keď je to recipročné.
A myslím, že je dôležité nielen vedieť dávať a tešiť sa z dávania, ale aj prijímať a tešiť sa z toho. Lebo druhá strana je tá, ktorá dáva a rada vidí našu pozitívnu odozvu.
.
Hmm, tak o daroch sa dá z rôznych pohľadov. Veľa názorov. A aj moje sa postupne vyvíjajú. A čo som tvrdila pred rokom, desiatimi, dnes už je inak.
Napríklad základná otázka - kto je vlastne pri darovaní obdarovávaný? Naozaj ten, čo dar dostal? Alebo ten, komu bolo umožnené, aby mohol dať dar a tým uspokojiť svoju túžbu byť napríklad užitočný? Alebo vtipný. Alebo potrebný, uvedomelý... Trochu iné je to u detí, ale aj tam sú dary občas tak trochu aj podplácanie. Sama som dala kvantum takých darov, tak trochu viem, o čom hovorím.
Čo sa darov týka, momentálne som vlastne všetky zrušila. A nariadila, že ja osobne príjmam iba 3 druhy darov - dobrú zrnkovú kávu, horkú čokoládu alebo červené víno. Zrušila som aj knihy ako darčeky.
A čo sa darovania týka, najčastejšie sa chcem snažiť darovať čas. Svoj čas. Ale nedarí sa mi to tak, ako by som plánovala.
Nie je ale vylúčené, že za nejaký čas svoj postoj prehodnotím.
Mmch, kedysi som tu už o tom písala - dostať dar je trochu aj o pokore. O tom, že dovolím tomu druhému urobiť mi radosť. A keď si to teraz po sebe prečítam, tak vidím, že zrovna to je to, čomu sa musím eše veľa, veľa učiť (jak povedal "klasik" v reklame - musím sa ešte mamička veľa učiť, veľa učiť.... )
PS - to som sa moc netrafila za tie knihy 
... hádam ste to nejak " zúžitkovali "
moje nervy, už hodinu rozmýšľam.... To bolo to sušené ovocie?????????
Mmch, si zabudla, že ja od teba darček už dávno mám. Aj ja som zabudla - len teraz sa mi to pripomenulo vďaka týmto príspevkom - taška s užasným vyšívaným obrázkom
Tak na tú tašku som FAKT zabudla.
Hej, ovocie sušené mrazom. Inak, zistila som, že niektorým na moje prekvapenie to nechutí 
.... nuž, nevyžiadaný dar 
.
Mám problémy s pamäťou. Ukazuje sa, že začínajú byť závažné, niečo naznačujú posledné testy. A zrazu príde domov balík. Reku, ja som nič neobjednávala. Ale teda preberiem, lebo viem, že chlapci z prepravných služieb majú za každý neprevzatý balík nejaké mínusy. Otvorím, hľadím. Obal pekný. Chuťovo fajn. Ale čo to je????? Moje nervy, asi som niekde niečo vyplnila, že vzorka a oni to poslali. Nech som rozmýšľala, ako chcela, nič, nikde. Prázdno v hlave. Ešte dobre, že som nestihla poslať pochvalný mail, jak sa oni starajú o budúceho zákazníka, že také štedré vzorky posielajú 
Konečne je záhada vyriešená Ďakujeme veľmi pekne. Junior si pochvaľoval, len teda že banány nie. Ostatné bolo vraj super. Takže asi fakt každému chutí niečo iné.
Ja som darovala za požičané lyže - ako vďaku za vybavovanie. Potom sme čosi kdesi .... ponúkla som tú istú osobu s iným druhom ovocia a že "jaj, to je to hnusné, čo si mi dala minule" . Marhule mi tá osoba vyžrala a aj physalis. Všetko mega kyselé. To evidentne nebolo hnusné. Mango ostalo mne.
na prvý dotyk úst je to zvláštny pocit, ale chuť je fakt výborná.
Súhlasím s tým čo ste napísali, ja by som ešte chcela dodať že je teraz móda rozdávať veci či ich chce niekto alebo aj nie. Tak nejako sme prišli do štádia kedy si vylepšujeme svoj pocit - karmu. Ja niekomu dám a super už som za vodou. Neviem to zrejme dobre vysvetliť, ale myslím že televízia nám to ukazuje v priamom prenose.
Pred rokmi som viedla rozhovor s jednou nladou dámou, ktorá verila že čím viac toho iným da tak rozpusti všetko zle čo bolo. Tiež mi tvrdila že je to nezištne a z úprimného srdca, ale zároveň stále hovorila o tom ako si tým vylepšuje karmu - takže neviem - je to nezištné?
Ja som ako Iwa, ak to cítim že je to dávané naozaj tak alebo jednoducho sa mi daná vec páči tak si ju vezmem a podakujem, lenže nebudem okolo toho robiť roráty, ale na tu vec ked sa pozriem tak mi toho človeka pripomenie a to si myslím že je oveľa viac ako hlasné prejavy mojej vdaky.
No neviem či by som prijala niečo od človeka, kedy celá moja bytosť kričí - NIE!!!!!!!!!! a to si myslím že treba tiež rešpektovať že to dotyčný prijať nechce.
Páči sa mi to v tých amerických filmoch, kedy niekto veľké peniaze, svoj celý majetok len tak hodí žobrakovi a odíde, len to je o filme.
Prosím Vás o čom píšeme? Vecné či duchovné dary.
Ak niekto niečo dáva, podľa mňa, vytvára priestor pre to, že niečo dostane. Vďaku (už aj to prosté "Ďakujem. Čo ti ja za to dám?", alebo úsmev), niekto čaká pochvalu (hlavne ak darúva napr. ručne robenú vec), alebo dokonca "niečo na revanš" ... časom. Ak to aj neočakáva od toho, koho obdaroval, tak to čaká "od Boha, vesmíru, zvyšuje si karmu".
Takže VŽDY je tam očakávanie "odplaty" za náš skutok.
NIKTO (snáď len Boh a Budha .... i to neviem, či neni v Biblii nejak napísané, že Boh sa nahneval a vyhnal Evu a Adama z raja, takže aj on dával niečo a keď sa neposlúchlo, tak pšá pšá ) nie je tak "nad vecou", aby dával dary a neočakával.
Môžeš si tak povedať ako písavala Lydushka - "a čo si čakala kremeše?" 
.... ale v podstate nikto nevie dávať dary len tak. Lebo potom by ich nedával. Odovzdáva totiž určité emócie. A nejaké emócie očakáva späť.
Inak, veľkú pravdu napísala Daška. Najväčší dar je, keď darujeme náš čas.
Či už fyzicky s niekým si, niekomu niečo vybavíš, odpíšeš, alebo aj kúpiš ak niečo chce, či túži po tom. Proste venuješ mu svoju POZORNOSŤ. A o to vlastne v živote ide . Venovať pozornosť a byť prioritou v danej chvíli pre toho druhého.
A ešte dopíšem .... ... dary prijímam veľmi rada, od ľudí, ktorých mám rada. Potom, ak cítim, že ten čo daruje sa cíti zaviazaný, i keď JA som NIKDY nepredpokladala, že taký pocit môžem spôsobiť (margori 
). Dary "len tak" ma už prešli.
A dochádzam do bodu, že ich prestávam už aj ja dávať.
Lenka ale aj sebe som si chcela urobiť radosť a pocitiť to prekvapenie
Súhlasím a konečne to snad správne pochopime - nie je nič zlé na tom niečo dostať či niekomu darovať, len netvrdme že to robíme bez nejakej potreby upozorniť na seba či niečo podobné, len sa nehnevajme ak ten človek to prijať nechce. Niekedy chceme druhého prekvapiť, niekedy chceme niekomu podakovať, niekedy si chceme urobiť radosť sebe lebo radosť z darovania je naozajstná a pod.
Stala sa mi raz taka vec, prišla ku mne znama a veľmi sa jej zapačil jeden môj tanier, ja ihned vieš čo ja ti ho darujem a ona nie to nemôžem. No o chvíľu povedala ja si ho od teba s radosťou vezmem ak si ty vezmeš toto odo mňa, nič iné pri sebe nemám a tak som dostala knihu. Je divné ale ešte teraz ma pri srdiečku niečo štekli ked si na to pomyslím.
No presne ako si napísala - ak niekto povie, že nik za prijímanie NIČ nečaká, tak klame. Minimálne OČAKÁVA, že tá druhá strana dar príjme.
Dakujem Vam vsetkym za nazory, postrehy a skusenosti,
V dnešnej dobe je ťažko aj niečo darovať. Verte ľudia sú prieberčiví a vyberaví. Až je človeku niekdedy ľúto, že chcel niečo darovať. Naozaj mám s tým osobné skúsenosti - tvári sa , že je vám vďačná a na druhej strane Vás bude ohovárať, že ste jej mohli dať aj lepšie...
vies ako sa hovori. Podaj prst a vezme ti celu ruku :) Ja uz ludi neobdaruvavam, pokym nie su moja rodina, lebo ty das a oni tebe na oplatku nic. Tak je to aj s pomocou. Pomozes druhemu a ten druhy tebe uz nepomoze
To čo si napísala hovorí úplne o tom že ty očakávaš oplatku, nuž aj to je niečo priznať to.
Kajetana, vzdy je to na nas, ci niekoho obdarujeme alebo nie a ci za to nieco ocakavame, alebo nie. Rovnako je to s pomocou. Ak niekomu pomozes, je to tvoje rozhodnutie, neznamena to automaticky, ze druha strana urobi rovnako. Je to slobodne rozhodnutie druhej strany, ako sa zachova. Cize ak darujem, ak pomozem, robim to, lebo chcem. Nie preto, aby som druhu stranu k niecomu zaviazala.
Petulkas, ja takuto skusenost nemam. Mozno je to o tom, akými ludmi sa obklopujes, mozno je to o tom, ak dary vyberas...
Netreba zovseobecnovat, nie su vsetci ludia vyberavi a nie je to o dnesnej dobe. To su len take frazy.
no, snáď to niekoho pobaví :) https://denikpolosilenevesnicanky.wordpress.com/2017/01/17/81-den-aneb-hitparada-nevhodnych-daru/
Nebol tu niekde blog, kde sme písali zoznam najhorších darčekov?
švagor je najväčší odborník v našej rodine na darčeky :) Mne "alergickej" na mačky daroval knihu o mačkách, lebo sa mu páčila. Svojej manželke pravidelne na MDŽ kupuje sprej. Vždy vyberá pol hodiny. A sranda je, že vždy príde domov s úplne rovnakým, ako kúpil pred rokom, dvoma, desiatimi... teraz dokonca už dvojmo, lebo rovnaký dostane aj dcéra Tuším je to ružova rexona ...
A naposledy sa sestra sťažovala, že jej chce kúpiť na valentína obrovské srdce - s dovetkom, to aby sa ich fenka (minule som dávale jej fotku) mala s čím hrať
Zaujimava tema. Bolo by co pisat. Najvystiznejsie to asi napisala Dasa, to je blizke mojmu "videniu i citeniu". Kto je vlastne pri obdarovani skutocne obdarovany? Ja to casto citim tak, ze ja ako darca som obdarovana. Ked sa to stretne s radostou na druhej strane a emociami, tak je to trefa do cierneho. Ale tak ako rada obdaruvam, rada darceky aj prijimam. Viac take tie nie prvoplanove, teda mimo sviatkov a podobnych prilezitosti. Moze to byt barsco, kupene, lepsie urobene, drobnost, sladkost = ako tomu hovorime nieco, co ti cinklo do nosa.
Dobry den mile citatelky,
rada by som sa s Vami podelila o nazory a skusenosti pri davani a prijimani.
Ja som ta osoba ktora rada obdaruva, dava bez spiatocneho ocakavania. Casto sa z druhej strany ozve hlaska ako ´´Ja to nemozem prijat, co Ti ja za to dam? Snazim sa dotycnej osobe vysvetlit ze nedavam aby som za to nieco ocakavala naspat. To prave davanie vychadza zo srdca, z duse, z cistej lasky. Zial, nestretavam sa s pochopenim. Kazdy je na inom stupni rozvoja a tak aj schopnost prijimania/davania. Co si o tom myslite Vy?