Kultúrny šok, alebo ako prežiť materskú na dedine

Pekne si to zhrnula.  Niečo v štýle s úsmevom na tvári, so slzami v očiach.  Mas aspon jednu kamosku, spriaznenu dusu, majak na opustenom ostrove? Take vie velmi pomoct. Skolu skolku mate na dedine? Vramci nich sa neda volaco spoluorganizovat, ale asi aj take stoji na zvysku obyvatelstva. Selektivna slepota je uplne prirodzena a priam nutna k prezitiu.

Bola som v podobnej situácii, čiastočne, bez tých svokrovcov. Keď sme sa presťahovali na dedinu z veľkého mesta, podobne ako vám prišiel bonus 3+1 . A to som dovtedy bola doma uz tusim 12 rokov. Nebola  som az tak akcna pre verejny zivot, ale tvorivosti som mala nadmieru. Takze s najmladsou devou prisli aj tieto stranky aby som sa mala kde dostatocne vysantit, Aby som sa nenudila zabavy som si pridala az nadmieru. ... Nasa dedina je dost podobna ako tvoja, mam tu jednu kamosku a dobrych susedov, staci ...Mame vyhodu, ze nie sme az tak daleko od toho velkeho mesta, tak si nepridem az tak uplne mimo. Teoreticky, prakticky asi ano. Lebo este stale som doma, necelych 23 rokov, pracujem zasita na "dzedzine", chyba mi kontakt s ludmi... Skoncila som vo faze, ze sa celkom vytesuje z par viet prehodenych s ucitelkou v skole najmladsej, alebo predavackou pri pokladni. A ked mam trochu suvislejsie rozpravat, tak to je katastrofa. 

Ahoj, musím povedať na začiatok mám o polovicu menej deti ako tya minimum energie. Tiež som na rodičovskej dovolenke, bývam v byte v meste, ale večer som rada, ked odo mňa už nikto nič nechce.Fakt ťa obdivujem, že pri starostlivosti o 4 deti, o dom, záhradu máš ešte čas a chuť niečo riešiť, organizovať, vybavovať ....prvú rodičovskú dovolenku som prežila na dedine v dome, to nebol čas ani si ju užiť a to nezveličujemešte vtedy bez internetu a mobilu, raz hrabanie sena, rezanie dreva,potom kopanie banduroknestihla som sa ani zastaviť.Vyvesiť na obecnú tabuľu pozvánku k spoločnej opekačke, futbalové stretnutie detí, spoločenské hry atd.starosta alebo starostka ako sa k tomu stavajú alebo obecné zastupiteľstvo?

presťahovanie,4deťurence..a aktivity...k mám sa pred rokmi privydalo pár žienok-je pravda,že jedna z nich dosť akčná najskor oslovila tie"cudzie" a dobre urobila-ona je stále ten motor vymyšla a naháňa ale pridali sa  k nim "domáce" a ide to!začínali len tak bez starostu-pod slnečnikom burza detskych vecí,potom v kulturáku cvičenie ktoré viedla jedna  z nich,atď....teraz sa už cvičí v telocvični,burzy bývajú 2x do roka,vybavili detské ihrisko,je toho viac..Ono jeden musí byť čo si to vezme na krk...taká bola aj moja mamina ked sa vydala preč a teraz už má po sedemdesiatke a chodia za nou či by nezaložila a viedla v obci Jednotu dochodcov lebo v ich obci doteraz nie je-tá generácia je naučená že predsedala červenému krížu,potom zvazu žien ,založila spevokol,vybavovala kurzy a zájazdy..ach čo sa ocko občas nahundral či jej nestačia deti,domácnosť a ešte po večeroch sa otravovať s cudzími ludmi....Hlavne treba rátať s tým že 100ľudí aj 100chutí..jedni to schvália a pridajú sa,druhí ohovoria a zabudla som na tych tretích-vyčkávajúcich..ked to pojde pridajú sa ked nie budú za "múdrych"však som to hovoril,že to nepojde....tak len hladaj kamošku a uvidíš,že sa zadarí len potrebuješ mať nápad,chuť,podporu(od kamošky dobre je aj od manžela) a ak je v obci školka,škola myslím že pomoc minimálne jednej učitelky je velmi vítaná-od detí to ide najlepšie..čo tak rozlúčka so školkou v réžiii rodičov,pozorovanie hvieznej oblohy pre vačších,pochod rozprávkovým lesom spojený s opekačkou-takto nejako začínali aj tie už naše...

ešte nemám palicu nad všetkými v obci-držim ti palce.

No ja nemám malé deti ani materskú dovolenku ale tiež som sa prisťahovala na dedinu z mesta aj ked do 17 som tiež bývala na dedine.

Veru som zmýšľala ako ty, ved to nemôže byť oveľa inakšie ako to bolo u nás, ale je a poriadne. Tam u nás sme sa všetci poznali, vedela som s kým sa mám o čom porozprávať aby z toho niečo bolo. Tu dedina žije aj ked dako inak ako by som si myslela. Ja aktívny senior - nula bodov a dokonca to vidím aj od predstavenstva obce, takže som svoj aktivity v prospech iných nechala tak. Som sklamaná ale poučila som sa. V dedine kde žijem je iný svet, iný viera, iné hodnoty - tu sa ľudia cenia podľa toho ako sú bohatí alebo koľké majetky a domy majú. Pre mňa kreatívnu dušu svet neznámy, nechápem ako môže takto niekto reagovať, ale prišla som sem aj a hlavne kvôli čistému vzduchu a lesa ktorý je v mojej blízkosti. No a tak aj po 11 rokoch som stále cudzincom na tejto dedine, ale nemôžem povedať že by som zlevychádzala s ľudmi, len ja som viac introvert a potrebujem k životu aj spoločenstvo ale aj svojú slobodu.

Úplne rovnaký projekt som ponukla ja a nebol prijatý teda nestal ani za zmienku o uvažovaní ale akonáhle podobný projekt dala dedinská časť tak bol okamžite akceptovaný a so všetkými výhodami. Pochopila som to tak ako vždy o tejto dedine hovorili v meste, tam medzi nich neprenikne nikto lebo to oni nechcú. No viem že sú to iba ľudia a jeden je taký a druhý onaký. Teraz je svet viac virtuálny a tak v reále mám svoj pokoj, les, záhradu a všetko to čo mi to ponúka a spoločnosť si užijem občas v meste na káve či na nejakom stretku a cez počítač. Svoje sny som presmerovala a usmernila môj cieľ inam. Možno raz aj pre teba nastane ten deň D kedy sa niečo zlomí a ty budeš žiť tak ako si chcela. Už len vystihnuť ten správny čas.

ahojte, ja často chodím do mesta, pretože aj ja sama som z mesta, len som sa vydala na dedinu...nikdy som si ešte nezvykla..a ani neviem, či si zvyknem..poradťe mi ako na to..