http://www.paradigma.sk/redakcny_system/clanok.php?id=142
Zaujímavý príbeh, azda rozprávka, ktorá svojským spôsobom odhaľuje fungovanie súčasného finančného systému. Jedna interpretácia je tá, že ide o akési sprisahanie bankárov, druhá, pravdepodobnejšia, že ľudia si volili riešenia, ktoré sa im v tom čase zdali logické a výhodné, ktoré sa však po čase ukázali v úplne inom svetle. Bez ohľadu na teóriu, ku ktorej sa prikloníte, môžeme tento príbeh použiť na ilustráciu deformácie súčasného finančného systému, vďaka čomu je možné ľahšie nájsť východisko z tejto neutešenej situácie.
Chcem celú Zem + 5% navyše!
to by sa muselo zmeniť rozmýšlanie ľudí,ale to je dlhý a ťažký proces,možno až bude neskoro,začnú sa diať veci správnym smerom-ktorým uvidíme.A možno sa už dejú..
Celosvetové hnutie občanov pod názvom "My sme 99 percent" sa odvoláva na esej držiteľa Nobelovej ceny Josepha E. Stiglitza pod názvom: Vláda jedného percenta, jedným percentom, pre jedno percento.
Stiglitz hovorí, ako američania sledujú protesty proti utláčateľským režimom, ktoré sústreďujú ohromné bohatstvá v rukách malého počtu elít. Pritom aj v ich demokracii si jedno percento ľudí privlastňuje takmer štvrtinu národného dôchodku – čo je nerovnosť, ktorú dokonca aj bohatí raz oľutujú.
Nemá význam predstierať, že to, čo sa zrejme deje, sa v skutočnosti nedeje. Horné jedno percento Američanov si v súčasnosti každoročne privlastní takmer štvrtinu národného dôchodku. Pokým hornému 1% za posledné desaťročie stúpli príjmy o 18%, strednej triede v skutočnosti príjmy klesli. Pre mužov iba s maturitným vzdelaním bol tento pokles priepastný – o 12% za posledné štvrťstoročie. Všetok rast za posledné desaťročia – ba aj viac – išiel tým hore.
Niektorí ľudia pri pohľade na príjmové nerovnosti pokrčia ramenami. No a čo, ak jedna osoba získa a iná zasa stratí? Argumentujú tým, že nie je dôležité, ako sa koláč delí, ale ako je veľký. Tento argument je od základu nesprávny. Ekonomike, v ktorej väčšina občanov sa má z roka na rok horšie sa pravdepodobne nebude vodiť dobre ani v dlhodobom meradle.
Horné jedno percento má najlepšie domy, najlepšie vzdelanie, najlepších lekárov a najlepší životný štýl, je však jedna vec, ktorá sa zrejme za peniaze kúpiť nedá: pochopenie, že ich osud je zviazaný s tým, ako žije zvyšných 99 percent. V priebehu dejín sa to horné percento nakoniec naučí . Príliš neskoro.
Kompletné znenie v angličtine: http://www.vanityfair.com/society/features/2011/05/top-one-percent-2011…
************
V máji tohto roku napísal nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz dnes už slávnu esej Jedno percento, v ktorej poukázal na spoločný menovateľ inak zdanlivo odlišných nepokojov v arabských krajinách, Španielsku, Islande, USA a inde. Všimol si, že vo všetkých štátoch má nepatrný zlomok obyvateľstva – približne jedno percento ľudí – v rukách obrovský podiel bohatstva, a toto bohatstvo (nie vôľa občanov) je určujúcim faktorom moci.
V tomto je situácia na celom svete principiálne rovnaká – bez ohľadu na to, či ide o demokratický režim alebo tyranskú diktatúru, všade funguje systém tak, že slúži záujmom horného jedného percenta obyvateľov. Demokracia sa tak stáva formálnou a nefunkčnou, je to akási diktatúra s voľbami, ktorá napriek oficiálnej rétorike nedokáže zlepšiť životné podmienky väčšiny obyvateľov. To je faktor, ktorý pri arabskej jari podcenili západné elity a médiá: Egypt patril zdanlivo medzi liberálnejšie režimy tejto časti sveta a mnohí nechápali, prečo práve tu vypukla revolúcia. Lenže ľuďom rozpor medzi oficiálnou legislatívou a každodennou realitou prestal vyhovovať. Ešte vypuklejšie to bolo v Španielsku a na Islande, kde sa malomeštiaci pri pohľade na zaplnené námestia moralisticky rozčuľovali nad tým, čo je to za anarchiu v demokratickej krajine.
Ľudia toho majú jednoducho po krk. Každý vie, že aj na Slovensku bez ohľadu na výsledok volieb rozhoduje o smerovaní našej vlasti päť – šesť veľkopodnikateľov a dve – tri finančné skupiny, že dosah voličov na rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život je minimálny. Hranica medzi politikou a ekonomikou dávno zanikla a šikovný podnikateľ už dávno zistil, že môže byť úspešný, jedine v konkrétnom politickom rámci, čo povyšuje korupciu na štrukturálny jav spoločnosti.
Demokratické mechanizmy sú paralyzované, bežnou ústavnou cestou nedokážete zmeniť prakticky nič zásadné. Hoci produktivita práce v uplynulých rokoch prudko rástla, mzdy väčšiny ľudí zostali na úrovni vreckového a elity na tento stav nereagovali tým, že by ich zvýšili, ale tým, že začali poskytovať masívne pôžičky, ktoré napokon nemal kto splácať, z čoho sa vyvinula jedna z hlavných príčin dlhovej krízy. Jediní, komu sa v tejto situácii darilo, boli banky a finančné skupiny, ktorým aj v tomto období absurdne rástli zisky. Ľudia sa oprávnene pýtajú, ako je možné, že dnes ideme zachraňovať banky bez toho, aby sme ich manažmentom okresali ich astronomické príjmy.
Zdá sa, že hladina trpezlivosti sa naplnila po okraj. Aj pod vplyvom Stiglitzovej eseje vzniklo medzinárodné hnutie Je nás 99%, ktoré naplno prejaví svoju silu už túto sobotu. Svet zažil vlnu masívnych globálnych protestov ohlásených vo viac ako dvoch stovkách miest na všetkých kontinentoch vrátane Bratislavy. Spoločným menovateľom bolo poukázať na zločineckú symbiózu partokracie a oligarchie, na nenásytnosť bánk, nadnárodných korporácií, developerov, ktorí nám ukradli naše krajiny, doslova si ich sprivatizovali a neustále obmedzujú naše možnosti ovplyvňovať rozhodnutia týkajúce sa nás všetkých. Žiadať zmeny od politických a finančných elít sa ukázalo ako neúčinné, lebo kapry si sami rybník nevypustia. Preto mal Medzinárodný akčný deň vyhlásený na 15. októbra demonštrovať, že nespokojnosť nad stavom tohto sveta je globálna a že ľudia sa už nechcú nechať okrádať. Nemyslím si, že toto je vyvrcholenie nespokojnosti. Naopak, je to len začiatok. Niečo sa naozaj deje.
Dátum: 18.10.2011
Link: http://www.aktuality.sk/clanok/195531/komentar-je-nas-99-percent/
**********
Uprostred New Yorku, len pár desiatok metrov od miesta, kde kedysi stáli "dvojičky", vyrástlo pred mesiacom stanové mestečko. V spacákoch a dekách tu odvtedy bivakuje niekoľko stoviek ľudí a cez deň sa k nim pridávajú ďalší. Varia, diskutujú a predovšetkým takýmto spôsobom protestujú proti narastajúcej nerovnosti v americkej spoločnosti. Zuccotti Park, kde sa to všetko odohráva, premenovali na Námestie slobody.
Určitá miera nerovnosti je hnacím motorom spoločnosti, jej súčasná podoba však dosiahla extrémne rozmery. V súčasnosti jedno percento najbohatších získava takmer štvrtinu príjmov celej americkej ekonomiky. Toto jedno jediné percento má pod kontrolou až 40 percent bohatstva.
Takáto nerovnováha bola v Spojených štátoch naposledy tesne pred začiatkom veľkej hospodárskej krízy v roku 1928. Potom príjmové nerovnosti klesali a stúpať začali až v 80. rokoch minulého storočia s nástupom Ronalda Reagana.
V roku 1950, keď stredná trieda zažívala rozkvet, rozdiel medzi platmi šéfov a zamestnancov boli 30:1. V prvej dekáde 21. storočia sa tento pomer zvýšil na 500 k jednej!
Obrovské disproporcie, ktoré začali narastať na Západe po páde Berlínskeho múra, nemohli zostať nepovšimnuté. Známy britský historik Tony Judt tejto téme venoval svoju poslednú knihu Zle sa vodí krajine, ktorá vyšla minulý rok tesne pred jeho smrťou. Uviedol ju citátom írskeho románopisca Olivera Goldsmitha: "Zle sa vodí krajine, ktorá padla za obeť obrovským zmenám, kde sa hromadí bohatstvo, ale ľudskosť upadá."
• Prvý protest pod hlavičkou Okupujte Wall Street sa konal v New Yorku 17. septembra 2011
• Na vznik hnutia mala o. i. vplyv dnes už legendárna esej Josepha Stiglitza, ktorá vyšla v májovom vydaní magazínu Vanity Fair
• Hnutie sa inšpirovalo protestmi na káhirskom námestí Tahrír a španielskym hnutím Rozhorčených, ktorí tento rok stanovali na námestiach španielskych miest
• Za iniciátora hnutia Okupujte Wall Street je považovaná kanadská organizácia Adbusters Media Foundation, ktorá bojuje proti nešvárom konzumnej spoločnosti
• Demonštrácie pod názvom Jednotne za zmenu sveta inšpirované hnutím OWS sa 15. októbra konali na celom svete
Stovky a tisíce príbehov prináša stránka My sme 99 percent (http://wearethe99percent.tumblr.com/). V súčasnosti je taká navštevovaná, že server občas ani nezvláda príval záujemcov. Príbehy o tom ako ľudia prišli o prácu, ako nevládzu splácať hypotéky a zdravotné poistenie, ako dlhujú bankám splátky za pôžičky na štúdium, sa nečítajú vôbec ľahko.
To nie sú nijakí špinaví hipíci a ľavicový lumpenproletariát, ale obyčajní ľudia, ktorí nevedia ako ďalej.
V tomto smere sa kritici hnutia Okupujte Wall Street veľmi mýlia. Tu nejde len o ekonomický úpadok Spojených štátov a obavy jednej "rozmaznanej" generácie, že stratí svoje postavenie. Títo ľudia sú každodenne konfrontovaní s nesmiernym bohatstvom, ktoré sa v Amerike posledných 30 rokov koncentruje v rukách úzkej skupiny ľudí. Pýtajú sa len, ako je to možné a kde zostala spravodlivosť, ktorá je jedným z atribútov demokracie.
Ekonóm Paul Krugman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu, vo svojom komentári Panika plutokratov uverejnenom v denníku New York Times sa preto oprávnene zastáva protestujúcich a o bankároch píše: "Títo ľudia nie sú Steve Jobs. Títo ľudia zbohatli vytváraním finančných schém, bez toho, aby americkým občanom priniesli nejaké jasné výhody. Naopak: dozvuky ich nezodpovedného správania pociťujú desiatky miliónov amerických občanov dodnes."
Aj preto okupujú Wall Street.
Dátum: 25.10.2011
Link: http://spravy.pravda.sk/varovanie-z-wall-streetu-0h0-/sk_svet.asp?c=A11…
*********
Esej držiteľa Nobelovej ceny Josepha E. Stiglitza pod názvom: Vláda jedného percenta, jedným percentom, pre jedno percento je tu: http://www.noveslovo.sk/c/26794/Vlada_1_,_jednym_percentom_pre_1_