Nárok na príspevok

Geo, už dávnejšie som tu chcela dať podobnú tému a povedala by som aj "vyplakať a vyzúriť sa" z celého systému. Teraz sa snažím presvedčiť manžela, aby sme kúpili nejaký pozemok, popravde, rada by som tam išla hospodáriť už hneď teraz. Ale nedá sa, máme prácu v BA, čo s deťmi, nechce o tom ani počuť. Ale z čoho budeme žiť v starobe a čo moje deti?

Nuž, podľa mňa celý tento systém padne, všetky firmy chcú rast, x percent ročne a každý rok. A čo robia manažéri? Sľubujú, nedodržiavajú svoje vlastné pravidlá a pravdu nepovedia ani za nič. A zamestnanci len nadávajú a snažia sa firmu ošklbať, kde to ide. Prepáčte, som veľmi znechutená z práce, toto vidím denno-denne. Často vidím, akoby ľudia už rezignovali a len nadávajú, ako za všetko môžu tí druhí a systém. (Či to len u nás v práci?)

Ale popravde, neviem, čo s tým, ak máte nejaké tipy, ako z toho von, uvítam ich.

Ja som sa v týždni stretla s jednou známou a ona mi pospomínala kadečo aj to, že švagor, ktorému celkom dobre išla stavebná firma, jednoducho ukončil činnosť.
Povedal že už mu je na vracanie z toho všetkého, áno chcel zatepľovať paneláky, chcel opravovať domy a stavať, ale nechce za podmienok aké panujú.
Ak výhra zákazku tak z troch miliónov mu ostane jeden, ale on za to musí urobiť všetko to čo v podstate mal robiť za tri, potom by boli aj zamestnanci spokojní, bol by super materiál použitý a práca by bola dobre odvedená.
Mňa potešilo to, že sa tak rozhodol že už nechce pokračovať v takom súkolí.
Aj oni majú maličkú farmu a tak im stále ostal jeden príjem zatiaľ istý a ostatné privyrobia na svojom gazdovstve.
Pretože gazdovstvo mali aj keď chodili obidvaja do práce a tak určite na svojom robia ako dráci, ale vedia prečo, vedia že to tak chcú.

Nie náhodou som sa minule /cca mesiac/ posťažovala tiež na jedných stavebníkov.
Teda stavebná firma a jej predstaviteľ mi povedal, že im ide firma tip-top od začiatku, lebo oni na to išli rozumom a nie ako obyčajní remeselníci.
No a tak som sa dozvedela, že najskôr si zaplatili troch právnikov, ktorým dali vypracovať všetky možné aj nemožné dôsledky ich chyb a tak vlastne vznikli vzory pracovných zmlúv, dodavateľských zmlúv a všetkých a oni vedia že nikto z tých čo sa pôjde sťažovať na niečo neuspeje, lebo oni to majú ošetrené a tak sa firme darí, verím že v skorumpovanom prostredí nemá problém o zákazky.

Tak aby som len nefrflala, ze ako by ini mali zit, opisem to malicko co robime my. Pride mi uplne samozrejme kupovat domace potraviny, neda sa uplne vsetko (urcite koreniny atd.), ale vatsina ano. Nie sme vegetariani, ale kupit lacne maso by ma ani nenapadlo. Radsej mame maso raz do tyzdna, ale viem, ze to zviera malo kvalitny zivot vonku na luke. Je tolko chutnych receptov na bezmesite jedla. Chlieb pecieme doma, rucne. Zeleninu a ovocie kupujeme na trhu od miestnych farmarov. Pride mi uplne neprirodzene kupovat jahody v january, a maso ktore precestovalo polku zemegule.

Vela hraciek sa da vyrobit z odpadkov, na casopisoch sa da trenovat strihanie atd. Dokonca aj plastelina sa da vyrobit. Knihy, hracky, a vela inych veci kupujeme v charitatyvnych obchodoch. Nase uz nepotrebne veci posuvame dalej. Nasej mladsej dcere sme vlastne este nic nekupili. Vsetko ma po sestre. Pouzivame latkove plienky, je s nimi babracka, ale kludne sa daju zvladnut.

Manzel je angazovany v mnohych projektoch o "healthy aging". Propaguje dolezitost udrziavat si kondiciu. Na okennych parapetach pestujem bylinky (tymian, petrzlen, koriander, bazalku, salviu, rozmarin, bobkovy lisk), dokonca sme minuly rok vypestovali jahody. Sice iba pat Zapajam dceru do varenia, pecieme spolu (tolko sa toho nauci). Snazime sa nase deti viest k samostatnosti, a moju ulohu vidim v tom, ze ich pripravim na zivot. Aby sa o seba vedeli postarat same, nie zavisiet na inych. Toto je naozaj malicko, a je toho ovela viac co sa snazime a mozeme zmenit.