Systém, v ktorom žijeme, a čo s tým

Systém, v ktorom žijeme, je postavený na troch "pilieroch" - motivácii ziskom, súťaživosti a úrokovej sadzbe.

Motivácia ako taká je niečo, čo nás uvádza do akcie, do pohybu. Pyramída ľudských potrieb a motívov má podľa humanistickej psychológie tri poschodia.
a) Na najnižšej úrovni sú tzv. biologické potreby, prostredníctvom ktorých nás motivuje príroda (prežitie - nutne potrebujeme vzduch, vodu, jedlo, odev a prístrešie, potrebujeme sa rozmnožovať).
b) Na vyššej úrovni sú tzv. sociálne potreby, prostredníctvom ktorých nás motivuje spoločnosť, teda druhí ľudia (potreba spolupatričnosti, uznania, ocenenia, úspechu, lásky...).
c) Na najvyššom stupni sú sebarealizačné potreby, ktorými motivujeme samých seba bez ohľadu na biologické alebo sociálne vplyvy, dostatok alebo nedostatok. Je to vlastne sebareflexia a sebaregulácia, sebavýchova a sebavzdelávanie, vnútorná motivácia, proaktívny prístup k životu a sila osobnosti. Potrebami tejto úrovne motivácie sú potreba zmyslu, potreba slobody, potreba tvorby, tvorivosti a objaviteľskej zvedavosti, potreba súcitu a nezväzujúcej lásky, symbiózy a spolupráce, a ešte potreba prevziať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk.

Keď na prvej a druhej úrovni potrieb vládne všeobecný nedostatok, dochádza k boju o zdroje a k degenerácii celkového ľudského rozvojového potenciálu. Keď vládne dostatok, prebúdzajú sa potreby sebarealizácie. Pre 98% ľudí je dostatok na prvých dvoch úrovniach základným predpokladom toho, aby sa mohla prebudiť ich potreba sebarealizácie. Toto je kľúčový fakt v oblasti ľudskej motivácie, ktorý sa sústavne zamlčuje.

Ešte stále je na Zemi dosť zdrojov, ktorými by sme mohli zabezpečiť dostatok pre všetkých ľudí na prvej úrovni. A takto to bolo počas celej zaznamenanej histórie. Umelo vyvolaná motivácia ziskom však zabezpečuje, že drvivá väčšina ľudí žije v nedostatku. V našej spoločnosti totiž nie je dôležité, či je nejaká činnosť rozumná, ani to, či je prospešná pre druhých. Prvým, a neraz aj jediným sitom, cez ktoré rôzne plány činností prechádzajú, sa totiž volá: "Zarobím na tom?"

Výsledkom je, že sa v spoločnosti usilovne vyvoláva bezudná spotreba, aby sa neustále dokola vyrábali veci, ktoré v skutočnosti nikto nepotrebuje. Na to, aby sa toľko mohlo vyrábať, na jednej strane drancujeme zdroje Zeme, ktoré máme k dispozícii (a ktorých nie je nekonečné množstvo) a na druhej strane Zem zasypávame v podstate nerozložiteľným a škodlivým odpadom. Viac tu - Príbeh vecí.

Toto však nejako netrápi tých, ktorí o množstve vyrábaných vecí rozhodujú. Pracuje totiž tiež druhý "pilier" - súťaživosť. Vždy sa nájde niekto, koho treba tromfnúť, a keď náhodou nie, tak treba tromfnúť samého seba. Každoročné plány na zvyšovanie produkcie sú veľmi obľúbeným športom. Keby zostalo len pri plánoch, čert to ber! Ale tie plány sa aj realizujú, čo znamená každoročný nárast o dajme tomu 5%. Lenže súťažiť treba neustále, takže tento rok vyrobíme o 5% viac čohokoľvek, teda dokopy 105%, a na ďalší rok si ako základ vezmeme nie tých predminulých 100%, ale tohoročných 105%. Čo je čistá šialenosť, lebo takýmto spôsobom sa za nejakých 20 rokov dostaneme na dvojnásobné množstvo tovaru, vyrobeného v tomto roku. A to musí niekto spotrebovať, takže kupujte, ľudkovia, nech korporácie naďalej o dušu strapatú súťažia a hlavne zarábajú! A najlepšie bude, ak budete nakupovať na dlh!

Tým totiž podporíte tretí "pilier" - úrokovú sadzbu. To je skutočne veľmi vtipná záležitosť, lebo na celom svete nie je dosť peňazí na to, aby sa splatili všetky súčasné dlhy. Jasne, môžeme vytlačiť ďalšie, ktoré však zase budú len ďalšími farebnými papierikmi, krytými vzduchom. Viac tu - Peniaze ako dlh.

Motivácia ziskom, súťaživosť a úroková sadzba dokopy "zabezpečili" dnešný stav - ekonomickú, ekologickú, finančnú a aj spoločenskú krízu na celom svete. A to ešte stále nie je všetko. S najväčšou pravdepodobnosťou (skutočný stav sa totiž nedozvieme skôr, ako bude neskoro) sme už za ropným zlomom. Ropný zlom je slovenský ekvivalent anglického výrazu peak oil, čo doslova znamená ropný vrchol. Dochádza k nemu v momente, kedy vyvrcholí ťažba ropy, a jej produkcia už ďalej nerastie, aby následne po určitej dobe, označovanej ako plató, nastúpila na zostupnú dráhu. Podstatné pritom je, že kritický bod neprichádza v momente vyčerpania všetkej dostupnej ropy, ale už v momente, keď sú jej zásoby polovičné.
Moderné industrializované krajiny sú na rope hlboko závislé prakticky vo všetkých dôležitých oblastiach ako je doprava, distribúcia a spracovanie potravín, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, armáda, či údržba infraštruktúry. Vzhľadom k tomu, že na obzore sa nerysuje nič, čo by mohlo univerzálnosť a obrovský energetický potenciál ropy nahradiť, možno očakávať, že jej nedostatok spôsobí vážne trhliny vo funkčnosti moderných systémov.

V Írsku sa v roku 2005 zrodilo Hnutie prechodu (Transition movement), odkiaľ sa následne rozšírilo na britský ostrov. Prvotný impulz k vzniku hnutia prišiel z írskeho pobrežného mestečka Kinsale. Učiteľ permakultúry Rob Hopkins tu spolu so svojimi žiakmi vymýšľal plán, ktorý mal umožniť miestnej komunite vysporiadať sa s ropným zlomom. Jeden z jeho študentov, Louise Rooney, pri tej príležitosti vytvoril koncept nazvaný Mestá prechodu, ktorý bol následne schválený miestnou mestskou radou a prijatý ako spôsob, ktorým mesto začne svoju cestu k energetickej nezávislosti. Cieľom bolo dosiahnuť pružnosť, sebestačnosť a udržateľnosť na všetkých možných úrovniach. Kinsale sa tak stalo historicky prvým mestom prechodu, ktorému sa navyše dostalo aj politickej podpory.

Mestečko Totnes, ležiace v juhozápadnej časti Anglicka na rieke Dart, je ďalším významným ohniskom tohto hnutia. Tamojšia skupina patrí medzi tie, ktoré sa dostali na ceste k postfosilnej budúcnosti zatiaľ asi najďalej. Na začiatku stáli Rob Hopkins a Naresh Giangrande, ktorí iniciovali niekoľko filmových premietaní a diskusií o probléme ropného zlomu. Z atmosféry týchto stretnutí sa časom rozvinula túžba reagovať na túto výzvu v rámci spoločnej komunity. Tak vzniklo v septembri 2006 Totnes, mestečko prechodu (Transition Town Totnes čiže TTT).

Návod na uskutočnenie prechodu je obsiahnutý v knihe Transition handbook (Sprievodca prechodom), ktorá sa v Británii stala bestsellerom, a ktorej autorom je práve Rob Hopkins. V Anglicku dnes existuje vyše šesťdesiat miestnych skupín, ktoré sa snažia na lokálnej, regionálnej alebo národnej úrovni dosiahnuť systémovú pružnosť naprieč širokou škálou oblastí ako stravovanie, ekonomika, energetika, doprava a pod. Pružnosť je definovaná ako schopnosť systému vstrebať poruchu a reorganizovať sa za chodu. Skupiny spolu vzájomne komunikujú, vymieňajú si skúsenosti a podporujú sa vo svojej činnosti. Dnes možno komunity, ktoré sa k tejto myšlienke hlásia, nájsť aj v Austrálii, Japonsku, USA či na Novom Zélande.

Základným princípom, od ktorého sa odvíja všetko ostatné, je lokalizácia života jednotlivcov, ktorí sa v hnutí angažujú. To si vyžaduje nielen konkrétne praktické kroky, ale tiež celkovú zmenu myslenia a životného štýlu, čo je možno v stále viac globalizovanom svete vôbec to najťažšie. Z hľadiska budúcej nutnej zmeny životného štýlu je však takéto správanie plne racionálne a vlastne aj nevyhnutné. Aktuálna situácia je totiž taká, že je len otázkou času, kedy sa systém ako taký zrúti, a je v podstate jedno, čo zlyhá ako prvé.

Najrozumnejším riešením sa teda ukazuje snaha o čo najúčinnejšie "odpojenie sa" od systému, o nezávislé fungovanie v malých miestnych komunitách, ktoré sú schopné zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky na prežitie svojich členov aj bez pomoci štátu. Komunity, ktoré si (minimálne) dokážu vypestovať dostatok jedla (pomocou permakultúry), postaviť ekologické domy a zabezpečiť alternatívne zdroje energie.

Zdroje:
http://www.energybulletin.cz/
http://www.zeitgeistmovement.sk/