Novodobi nevolnici II.

K tomuto ma inspiroval blog od Georginy. Tie trenice medzi zamestnancami a zamestnavatelmi, zneuzivanie a vyuzivanie. Ale nie o tom chcem hovorit.

Je to uz dlhsiu dobu, co si toto vsimam. Neviem, preco sa to deje, ale deje sa to.

Takze k veci.
Ako "spravny" Slovak, setrim, kde sa da. A to znamena, ze sa radsej tulam po sekacoch a cinakoch, aby som nakupila dobre a hlavne lacne veci. Radsej obetujem hodinku naviac, kedze si to ako matka na MD mozem zatial dovolit, na prehrnanie sa vo veciach a hladnie, hlavne ze usetrim.
Nechcem teraz rozoberat podporu domaceho trhu atd. Idem mi skor o to, ze mam takto prilezitost vsimat si spravanie ludi.
Casto sa stretam s recami, ze ti zo Zapadu nas sem chodia len vyuzivat. Lacna pracovna sila, malo slusnosti od manazmentu.
Este par desat rokov dozadu, ked sme len vstupili do kontaktu zo zvyskom Europy, historky o tom, ze nasich studentov na vymennych pobytoch poucovali, co je to video, co je to pocitac, co je to toaletny papier, sa objavovaili ako huby po dazdi. Neskutocne nas rozosmievali, ale aj hnevali, ze nas maju za take nic, takych chudakov a ze tak s nami aj casto jednaju. Ako s chudobnymi pribuznymi. A kym tie poucenia, co je to toaletny papier, zmizli (hoci jednu nasu lektorku anglictiny na cestu sem mama vybavila aj protitetanovou injekciou, lebo nase nemocnice si este aj dnes predstavuje ako polne stany), to jednanie ako s chudobnymi pribuznymi nie.
Prekvapivo vsak zistujem, ze toto nas na jednej strane hneva, na druhej strane nemame najmensi problem chovat sa rovnako.
Takze priklad zo zivota. V sekacoch, kde predavaju slovenske predavacky - vykanie, zdvorilost, slusnost.
V cinskych obchodoch, kde predavaju aj slovenske predavacky - vykanie, zdvorilost, slusnost. Rovnaka poziadavka voci cinskemu (vietnamskemu, korejskemu) predavacovi - jednanie v style Hej ty, poj sem a dones mi! - tykanie, nezdvorilost, nadradenost, snobizmus. Doslova. Aj u ludi, co im slama trci z topanok, ale maju pocit, ze su nieco viac. Inde su ustrachanymi zakaznikmi, tu su zrazu panmi.
Preco preboha?
Stojim v rade na hamburger, vsetci predomnou hovoria: daj mi, chcem, mas? Na nejake - mozete, prosim... prosim si... mate? mozem cakat ako na prilet lietajuceho taniera.
Ked som dosla na radu a s normalnou slusnostou si vypytala, rozziaril sa ako slniecko. A mne ostalo smutno. Ale aj veselo, lebo ma tesilo, ze som ho potesila. A navyse si ma zapamatal, takze dostavam porciu kusocek vacsiu.

Davnejsie som si vsimla, ze v ludoch, aj tych najlepsich, je temna stranka. V kazdom jednom. Staci, aby dostatocne casto dostala vhodne podmienky a prebudi sa. A tak partner dokaze zacat byt kruty na svoju poddajnu zenu, co mu robi, co mu na ociach vidi. Tak si dokazeme rozmaznat deti. Tak sa dokazeme zachovat hnusne k spoluziakovi, ktoreho vsetci pre jeho bojazlivost sikanuju. A hoci ho lutujeme, aj my ho vyuzijeme, ked na to pride, preco nie?

Mozno som si odpoved uz dala zaroven aj sama.
Len mozno stoji za zamyslenie, ze aj taketo banality treba detom prizvukovat a nemlcat. Aby vedeli, ze aj ked to druhi robia, nie je to spravne. Nemusime druhych zato nahlas kritizovat, napominat. Staci, ked to detom vysvetlime. Ked to sami robit nebudu, ked nebudu ma potrebu sa k tomu znizit kvoli prikladu kamaratov a naopak naucia oni svojim prikladom ich.